O kúpe Planéty vedomostí informoval minister školstva na tlačovej konferencii 18. decembra 2012. V každej normálnej krajine by táto tlačovka bola rituálnou politickou samovraždou. Nie preto, že väčšina relevantných informácií, ktoré tam zazneli, boli buď zavádzajúce polopravdy, alebo dokonca vyložené lži. To sa u politikov stáva pomerne často. Ale len veľmi zriedkavo sú tie polopravdy a lži také slaboduché a priehľadné, že na ich odhalenie netreba vyvinúť takmer nijaké úsilie.
„Obe naše zásadné podmienky, teda zníženie ceny a garancia správnosti obsahu, ktorý bol kritizovaný časťou verejnosti, boli akceptované,“ – uviedol podľa tlačovej správy ministerstva Dušan Čaplovič. No tak sa teda na tú cenu aj na tie garancie pozrime.
.cena
„Som rád, že sa nám podarilo vyrokovať cenu nižšiu, ako bola cena dohodnutá mojím ministerským predchodcom. Celková kúpa digitálneho učiva bola dohodnutá vo výške 6,7 milióna eur, rozložená na tri roky splátok, a to bolo zníženie o jeden milión eur tej ceny, ktorá bola dohodnutá mojím predchodcom.“ Tieto slová súčasného ministra sú celkom evidentnou a zároveň detsky naivnou lžou. Každý, kto tento prípad čo len zbežne sleduje, totiž vie, že predchádzajúci minister Jurzyca nijakú cenu nedohodol. Rokovania stroskotali práve na otázke ceny ¬– to bola presne tá vec, v ktorej sa nepodarilo dospieť k nijakej dohode.
Čaplovičov výrok by sa ešte dal ako-tak chápať, ak by sa rokovania minulého vedenia ministerstva a firmy Agemsoft stále točili len okolo ceny 7,7 milióna eur, ale ani tak to nebolo. Oslovili sme Eugena Jurzycu a on v tejto súvislosti pre .týždeň uviedol, že Agemsoft prichádzal v priebehu rokovaní s rôznymi cenovými ponukami, z ktorých žiadnu však ministerstvo neakceptovalo.
Ale ešte zaujímavejšie je, že Čaplovič nekúpil Planétu vedomostí za 6,7 milióna, ako o tom informovali skoro všetky médiá, ale za 8,7 milióna eur bez DPH (10,44 milióna eur s DPH) . Spolu s licenčnou zmluvou za 6,7 milióna totiž zároveň podpísal aj zmluvu o službách za ďalšie 2 milióny eur (všetko bez DPH). O týchto dvoch miliónoch však na tlačovej konferencii radšej taktne pomlčal.
O sume 6,7 milióna za licenciu navyše povedal, že je rozložená na tri roky splátok. Toto tvrdenie je buď vedomým zavádzaním najhrubšieho zrna, alebo rukolapným dôkazom toho, že minister nevie, akú zmluvu vlastne podpísal. V paragrafe 7.3.1 predmetnej zmluvy sa hovorí, že prvú splátku vo výške 1,66 milióna eur ministerstvo vyplatí na základe faktúry vystavenej po podpísaní zmluvy. V paragrafe 7.3.2 sa hovorí, že zvyšných 5,04 milióna eur vyplatí po vykonaní inštalácie, ku ktorej má dôjsť najneskôr 4 mesiace po podpise zmluvy. Splátky sú rozložené nie na tri roky, ale na štyri mesiace.
Je pravda, že druhá splátka má byť podľa zmluvy vyplatená bez takzvaného zádržného, 1 milión eur, ktoré má slúžiť ako poistka garancie kvality. Aj toto zádržné však má byť vyplatené najneskôr v polovici druhého roka, takže ani po zohľadnení tejto skutočnosti nemôže byť ani reči o rozložení splátok na tri roky. Nehovoriac o tom, že celé zádržné je len nekonečne drzá kamufláž. Kým sa však k tejto drzosti dostaneme, treba si niečo povedať o celkových garanciách správnosti obsahu Planéty vedomostí a o spôsobe testovania tohto produktu.
.garancie
„Keďže okolo tohto projektu boli pochybnosti v odbornej rovine, dohodli sme viaceré mechanizmy odbornej kontroly, ktoré sa realizovali a ktoré sa budú priebežne ďalej realizovať,“ – povedal Dušan Čaplovič a vzápätí dodal – „Garanti sú nielen odborníkmi v danej vednej disciplíne alebo učive, ale sú to aj vynikajúci odborníci v oblasti didaktiky.“
Z týchto slov sa dá ľahko nadobudnúť dojem, že Planéta vedomostí je v tejto chvíli opravená a garantovaná všeobecne uznávanými odborníkmi. Je to mylný dojem.
O tom, nakoľko je obsah Planéty vedomostí opravený, si možno urobiť celkom plastický obraz na základe dvoch asi najkritizovanejších lekcií, t.j. lekcie Oko a ucho a lekcie Skladanie síl. V prvej z nich boli viaceré chyby odstránené, takže svetlo sa už konečne na sietnici neláme (teraz sa na ňu premieta), ale iné medializované chyby zostali (napríklad nesprávna animácia optického zobrazovania pri vysvetľovaní krátkozrakosti a ďalekozrakosti). V druhej zo spomínaných lekcií boli odstránené všetky chyby, a to vskutku originálnym spôsobom – bola odstránená celá lekcia. Teda, aby sme boli presní, lekcia nebola odstránená úplne, v zozname lekcií ju nájdete a zobrazia sa vám aj všetky jej položky (animácie, videá, slovné komentáre). Ak si však na čokoľvek z toho kliknete, nedočkáte sa nijakej odozvy – animácie, videá ani slovné komentáre sa nespustia. Inými slovami, kritizovaná lekcia nie je opravená, ale znefunkčnená. Geniálne riešenie.
Možno z toho viniť garantov, ktorými sa dodávatelia aj minister zaštiťujú? Nie, títo garanti nemali ani zďaleka dosť času na to, aby mohli plne garantovať čo i len zlomok Planéty vedomostí (gestorské tímy na čele s garantmi boli zriadené až 1. októbra 2012). Z vyššie spomínanej zmluvy aj z osobných rozhovorov s garantmi vieme s istotou, že obsah a didaktickú stránku budú garantovať až v budúcnosti, za súčasný stav ešte nenesú zodpovednosť. Ministerstvo teda kúpilo ešte stále chybný a len nedostatočne opravený produkt s množstvom ľahko dokumentovateľných nedostatkov. Bez odbornej garancie, len s prísľubom budúcich garancií. Za takmer desať a pol milióna eur.
.prístup
Čaplovič však nehovoril len o garantoch, hovoril o viacerých mechanizmoch kontroly kvality. Jedným z nich má byť možnosť nahlasovania chýb všetkými subjektmi, ktoré budú mať k Planéte vedomostí prístup. Takže, kto všetko bude mať prístup a s ním aj možnosť nahlasovať chyby?
Ministerstvo sa zo všetkých síl snaží vyvolať pocit, že prístup budú mať všetky školy a okrem nich aj domácnosti a vydavatelia. Tlačová správa ministerstva má názov „Planéta vedomostí sa dostáva do škôl aj domácností“. Pri výpočte ceny, pripadajúcej na jedného žiaka, delil minister celkovú cenu licencie počtom všetkých žiakov v Slovenskej republike, čím jednoznačne potvrdil, že prístup majú mať všetci žiaci.
Takže majú po podpise zmluvy všetky deti a ich rodičia prístup k Planéte vedomostí? Kdeže. Podľa prílohy č. 5 k zmluve medzi ministerstvom a firmami ATOS a Agemsoft je harmonogram projektu rozdelený do troch fáz. Prvá (implementačná) fáza trvá 4 mesiace od podpisu zmluvy a až na jej konci je poskytovateľ povinný inštalovať a konfigurovať Planétu vedomostí v Dátovom centre rezortu školstva.
Nasleduje druhá (pilotná a testovacia) fáza, ktorá trvá 9 mesiacov. Budú mať počas tejto fázy zaručený prístup k onomu slávnemu digitálnemu obsahu všetky školy? Horkýže. Najprv bude mať prístup len vybraných 300 škôl, ktoré vraj budú digitálny vzdelávací obsah intenzívne testovať. Ďalšie školy sa budú pridávať len postupne.
Pri pilotnej a testovacej fáze sa na chvíľku zastavme. Nie je totiž prvá. A minister Čaplovič to veľmi dobre vie, ako vyplýva z ďalšieho jeho tvrdenia na tlačovej konferencii – „Stovky škôl majú s týmto obsahom pozitívne skúsenosti, čo potvrdili aj závery vlastnej štúdie, vychádzajúcej z pilotného projektu, ktorý pripravil môj predchodca.“ Spomínaný pilotný projekt prebiehal od februára do júna 2011 a zúčastnilo sa na ňom, čuduj sa svete, 300 škôl. Agemsoft si teda už zapilotoval a zatestoval dosýtosti, ale opakovanie je zrejme podľa ministra matkou múdrosti. Takže počas prvého roku sa nebude robiť nič iné, len opäť raz inštalovať, pilotovať a testovať, s najväčšou pravdepodobnosťou s tými istými školami ako v minulosti.
Až v tretej (ostrej) fáze, ktorá sa začne viac ako rok po podpísaní zmluvy, bude nasadený kompletný obsah, potvrdený gestormi a autoritami ministerstva. V tom čase už bude celá suma viac ako pol roka zaplatená. Teda, možno nie celá. Ešte je tam to slávne zádržné.
.zádržné
Tlačová správa ministerstva hovorí na tému zádržného 1 milión eur nasledovné: „Zádržné bude podľa ministra D. Čaploviča vyplatené až na záver, po odovzdaní kompletného vzdelávacieho obsahu, očisteného od prípadných nedostatkov – kým nebudeme mať definitívne odobrenie od expertných skupín, ako aj nášho vlastného systému manažmentu kvality, zmluvne dohodnuté zádržné dodávateľovi nevyplatíme.“
Zmluva však hovorí niečo celkom iné. Nárok na vyplatenie zádržného vzniká podľa paragrafu 9.1 už po odstránení prvej várky nahlásených obsahových chýb. Ministerstvo si pritom musí prvýkrát uplatniť nárok na odstránenie prípadných obsahových chýb do 6 mesiacov od dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ak uvážime, že Planéta vedomostí má byť nainštalovaná do 4 mesiacov od podpisu zmluvy, tak maximálne 300 školám postupne zapájaným do testovania ostávajú na hľadanie a nahlasovanie chýb 2 mesiace. Ešte raz a pomaly, zádržné sa týka len chýb, ktoré nájdu učitelia niekoľkých vybraných škôl za dva mesiace.
V tomto čase však toho musia stihnúť ešte oveľa viac. Každú z týchto chýb totiž musí ešte podľa paragrafu 9.1 označiť a potvrdiť Štátny pedagogický ústav. A nestačí chyby len nájsť, nahlásiť a potvrdiť, podľa paragrafu 9.5. musia byť zrozumiteľne a dostatočne popísané vrátane požadovaného spôsobu odstránenia. Čiže školám a ministerstvu nestačí chyby reklamovať, treba aj presne zadať, ako ich opraviť.
Za 2 mesiace toho teda musí ministerstvo stihnúť naozaj veľa. A koľkože má ATOS a Agemsoft času na odstránenie tejto prvej várky chýb? Nuž, podľa paragrafu 9.1. to musí stihnúť v lehote 12 (slovom dvanásť) mesiacov. Má na to celý rok, pričom v polovici tejto lehoty sa, len tak mimochodom, spustí ostrá prevádzka s garantovaným obsahom. Nuž a len čo bude táto prvá várka chýb odstránená, celé zádržné sa vyplatí. Ministerstvo pritom môže nahlasovať ďalšie chyby každý štvrťrok, ale ich odstránenie alebo neodstránenie nemá na vyplatenie zádržného už nijaký vplyv.
Pri takomto zádržnom je veru ťažké zadržať smiech, aj keď je to smiech cez slzy (ak sa dobre započúvate, je možné zachytiť aj srdečný smiech bez sĺz – to sa smejú gorily v hmle). Nuž ale nezasmejte sa, keď si tu ktosi robí z niekoho iného takúto kolosálnu srandu. Na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že si tú srandu robia ATOS a Agemsoft z ministra, ale pokojne to môže byť aj tak, že si ju robí minister z novinárov a celej verejnosti. O tom, že Dušan Čaplovič (Smer – sociálna demokracia) má zmysel pre humor, netreba vôbec pochybovať. Veď ten, kto povie o Planéte vedomostí: „Je to náš skutočný darček učiteľom, učitelia po tom volajú, aj v tom poslednom období,“ – to veru nemôže byť nijaký suchár. Keď si uvedomíme, po čom učitelia v poslednom období naozaj volajú, musíme uznať, že tento Čaplovičov výrok síce vykazuje jasné znaky politickej samovraždy, ale inak je to kameňák.
„Obe naše zásadné podmienky, teda zníženie ceny a garancia správnosti obsahu, ktorý bol kritizovaný časťou verejnosti, boli akceptované,“ – uviedol podľa tlačovej správy ministerstva Dušan Čaplovič. No tak sa teda na tú cenu aj na tie garancie pozrime.
.cena
„Som rád, že sa nám podarilo vyrokovať cenu nižšiu, ako bola cena dohodnutá mojím ministerským predchodcom. Celková kúpa digitálneho učiva bola dohodnutá vo výške 6,7 milióna eur, rozložená na tri roky splátok, a to bolo zníženie o jeden milión eur tej ceny, ktorá bola dohodnutá mojím predchodcom.“ Tieto slová súčasného ministra sú celkom evidentnou a zároveň detsky naivnou lžou. Každý, kto tento prípad čo len zbežne sleduje, totiž vie, že predchádzajúci minister Jurzyca nijakú cenu nedohodol. Rokovania stroskotali práve na otázke ceny ¬– to bola presne tá vec, v ktorej sa nepodarilo dospieť k nijakej dohode.
Čaplovičov výrok by sa ešte dal ako-tak chápať, ak by sa rokovania minulého vedenia ministerstva a firmy Agemsoft stále točili len okolo ceny 7,7 milióna eur, ale ani tak to nebolo. Oslovili sme Eugena Jurzycu a on v tejto súvislosti pre .týždeň uviedol, že Agemsoft prichádzal v priebehu rokovaní s rôznymi cenovými ponukami, z ktorých žiadnu však ministerstvo neakceptovalo.
Ale ešte zaujímavejšie je, že Čaplovič nekúpil Planétu vedomostí za 6,7 milióna, ako o tom informovali skoro všetky médiá, ale za 8,7 milióna eur bez DPH (10,44 milióna eur s DPH) . Spolu s licenčnou zmluvou za 6,7 milióna totiž zároveň podpísal aj zmluvu o službách za ďalšie 2 milióny eur (všetko bez DPH). O týchto dvoch miliónoch však na tlačovej konferencii radšej taktne pomlčal.
O sume 6,7 milióna za licenciu navyše povedal, že je rozložená na tri roky splátok. Toto tvrdenie je buď vedomým zavádzaním najhrubšieho zrna, alebo rukolapným dôkazom toho, že minister nevie, akú zmluvu vlastne podpísal. V paragrafe 7.3.1 predmetnej zmluvy sa hovorí, že prvú splátku vo výške 1,66 milióna eur ministerstvo vyplatí na základe faktúry vystavenej po podpísaní zmluvy. V paragrafe 7.3.2 sa hovorí, že zvyšných 5,04 milióna eur vyplatí po vykonaní inštalácie, ku ktorej má dôjsť najneskôr 4 mesiace po podpise zmluvy. Splátky sú rozložené nie na tri roky, ale na štyri mesiace.
Je pravda, že druhá splátka má byť podľa zmluvy vyplatená bez takzvaného zádržného, 1 milión eur, ktoré má slúžiť ako poistka garancie kvality. Aj toto zádržné však má byť vyplatené najneskôr v polovici druhého roka, takže ani po zohľadnení tejto skutočnosti nemôže byť ani reči o rozložení splátok na tri roky. Nehovoriac o tom, že celé zádržné je len nekonečne drzá kamufláž. Kým sa však k tejto drzosti dostaneme, treba si niečo povedať o celkových garanciách správnosti obsahu Planéty vedomostí a o spôsobe testovania tohto produktu.
.garancie
„Keďže okolo tohto projektu boli pochybnosti v odbornej rovine, dohodli sme viaceré mechanizmy odbornej kontroly, ktoré sa realizovali a ktoré sa budú priebežne ďalej realizovať,“ – povedal Dušan Čaplovič a vzápätí dodal – „Garanti sú nielen odborníkmi v danej vednej disciplíne alebo učive, ale sú to aj vynikajúci odborníci v oblasti didaktiky.“
Z týchto slov sa dá ľahko nadobudnúť dojem, že Planéta vedomostí je v tejto chvíli opravená a garantovaná všeobecne uznávanými odborníkmi. Je to mylný dojem.
O tom, nakoľko je obsah Planéty vedomostí opravený, si možno urobiť celkom plastický obraz na základe dvoch asi najkritizovanejších lekcií, t.j. lekcie Oko a ucho a lekcie Skladanie síl. V prvej z nich boli viaceré chyby odstránené, takže svetlo sa už konečne na sietnici neláme (teraz sa na ňu premieta), ale iné medializované chyby zostali (napríklad nesprávna animácia optického zobrazovania pri vysvetľovaní krátkozrakosti a ďalekozrakosti). V druhej zo spomínaných lekcií boli odstránené všetky chyby, a to vskutku originálnym spôsobom – bola odstránená celá lekcia. Teda, aby sme boli presní, lekcia nebola odstránená úplne, v zozname lekcií ju nájdete a zobrazia sa vám aj všetky jej položky (animácie, videá, slovné komentáre). Ak si však na čokoľvek z toho kliknete, nedočkáte sa nijakej odozvy – animácie, videá ani slovné komentáre sa nespustia. Inými slovami, kritizovaná lekcia nie je opravená, ale znefunkčnená. Geniálne riešenie.
Možno z toho viniť garantov, ktorými sa dodávatelia aj minister zaštiťujú? Nie, títo garanti nemali ani zďaleka dosť času na to, aby mohli plne garantovať čo i len zlomok Planéty vedomostí (gestorské tímy na čele s garantmi boli zriadené až 1. októbra 2012). Z vyššie spomínanej zmluvy aj z osobných rozhovorov s garantmi vieme s istotou, že obsah a didaktickú stránku budú garantovať až v budúcnosti, za súčasný stav ešte nenesú zodpovednosť. Ministerstvo teda kúpilo ešte stále chybný a len nedostatočne opravený produkt s množstvom ľahko dokumentovateľných nedostatkov. Bez odbornej garancie, len s prísľubom budúcich garancií. Za takmer desať a pol milióna eur.
.prístup
Čaplovič však nehovoril len o garantoch, hovoril o viacerých mechanizmoch kontroly kvality. Jedným z nich má byť možnosť nahlasovania chýb všetkými subjektmi, ktoré budú mať k Planéte vedomostí prístup. Takže, kto všetko bude mať prístup a s ním aj možnosť nahlasovať chyby?
Ministerstvo sa zo všetkých síl snaží vyvolať pocit, že prístup budú mať všetky školy a okrem nich aj domácnosti a vydavatelia. Tlačová správa ministerstva má názov „Planéta vedomostí sa dostáva do škôl aj domácností“. Pri výpočte ceny, pripadajúcej na jedného žiaka, delil minister celkovú cenu licencie počtom všetkých žiakov v Slovenskej republike, čím jednoznačne potvrdil, že prístup majú mať všetci žiaci.
Takže majú po podpise zmluvy všetky deti a ich rodičia prístup k Planéte vedomostí? Kdeže. Podľa prílohy č. 5 k zmluve medzi ministerstvom a firmami ATOS a Agemsoft je harmonogram projektu rozdelený do troch fáz. Prvá (implementačná) fáza trvá 4 mesiace od podpisu zmluvy a až na jej konci je poskytovateľ povinný inštalovať a konfigurovať Planétu vedomostí v Dátovom centre rezortu školstva.
Nasleduje druhá (pilotná a testovacia) fáza, ktorá trvá 9 mesiacov. Budú mať počas tejto fázy zaručený prístup k onomu slávnemu digitálnemu obsahu všetky školy? Horkýže. Najprv bude mať prístup len vybraných 300 škôl, ktoré vraj budú digitálny vzdelávací obsah intenzívne testovať. Ďalšie školy sa budú pridávať len postupne.
Pri pilotnej a testovacej fáze sa na chvíľku zastavme. Nie je totiž prvá. A minister Čaplovič to veľmi dobre vie, ako vyplýva z ďalšieho jeho tvrdenia na tlačovej konferencii – „Stovky škôl majú s týmto obsahom pozitívne skúsenosti, čo potvrdili aj závery vlastnej štúdie, vychádzajúcej z pilotného projektu, ktorý pripravil môj predchodca.“ Spomínaný pilotný projekt prebiehal od februára do júna 2011 a zúčastnilo sa na ňom, čuduj sa svete, 300 škôl. Agemsoft si teda už zapilotoval a zatestoval dosýtosti, ale opakovanie je zrejme podľa ministra matkou múdrosti. Takže počas prvého roku sa nebude robiť nič iné, len opäť raz inštalovať, pilotovať a testovať, s najväčšou pravdepodobnosťou s tými istými školami ako v minulosti.
Až v tretej (ostrej) fáze, ktorá sa začne viac ako rok po podpísaní zmluvy, bude nasadený kompletný obsah, potvrdený gestormi a autoritami ministerstva. V tom čase už bude celá suma viac ako pol roka zaplatená. Teda, možno nie celá. Ešte je tam to slávne zádržné.
.zádržné
Tlačová správa ministerstva hovorí na tému zádržného 1 milión eur nasledovné: „Zádržné bude podľa ministra D. Čaploviča vyplatené až na záver, po odovzdaní kompletného vzdelávacieho obsahu, očisteného od prípadných nedostatkov – kým nebudeme mať definitívne odobrenie od expertných skupín, ako aj nášho vlastného systému manažmentu kvality, zmluvne dohodnuté zádržné dodávateľovi nevyplatíme.“
Zmluva však hovorí niečo celkom iné. Nárok na vyplatenie zádržného vzniká podľa paragrafu 9.1 už po odstránení prvej várky nahlásených obsahových chýb. Ministerstvo si pritom musí prvýkrát uplatniť nárok na odstránenie prípadných obsahových chýb do 6 mesiacov od dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ak uvážime, že Planéta vedomostí má byť nainštalovaná do 4 mesiacov od podpisu zmluvy, tak maximálne 300 školám postupne zapájaným do testovania ostávajú na hľadanie a nahlasovanie chýb 2 mesiace. Ešte raz a pomaly, zádržné sa týka len chýb, ktoré nájdu učitelia niekoľkých vybraných škôl za dva mesiace.
V tomto čase však toho musia stihnúť ešte oveľa viac. Každú z týchto chýb totiž musí ešte podľa paragrafu 9.1 označiť a potvrdiť Štátny pedagogický ústav. A nestačí chyby len nájsť, nahlásiť a potvrdiť, podľa paragrafu 9.5. musia byť zrozumiteľne a dostatočne popísané vrátane požadovaného spôsobu odstránenia. Čiže školám a ministerstvu nestačí chyby reklamovať, treba aj presne zadať, ako ich opraviť.
Za 2 mesiace toho teda musí ministerstvo stihnúť naozaj veľa. A koľkože má ATOS a Agemsoft času na odstránenie tejto prvej várky chýb? Nuž, podľa paragrafu 9.1. to musí stihnúť v lehote 12 (slovom dvanásť) mesiacov. Má na to celý rok, pričom v polovici tejto lehoty sa, len tak mimochodom, spustí ostrá prevádzka s garantovaným obsahom. Nuž a len čo bude táto prvá várka chýb odstránená, celé zádržné sa vyplatí. Ministerstvo pritom môže nahlasovať ďalšie chyby každý štvrťrok, ale ich odstránenie alebo neodstránenie nemá na vyplatenie zádržného už nijaký vplyv.
Pri takomto zádržnom je veru ťažké zadržať smiech, aj keď je to smiech cez slzy (ak sa dobre započúvate, je možné zachytiť aj srdečný smiech bez sĺz – to sa smejú gorily v hmle). Nuž ale nezasmejte sa, keď si tu ktosi robí z niekoho iného takúto kolosálnu srandu. Na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že si tú srandu robia ATOS a Agemsoft z ministra, ale pokojne to môže byť aj tak, že si ju robí minister z novinárov a celej verejnosti. O tom, že Dušan Čaplovič (Smer – sociálna demokracia) má zmysel pre humor, netreba vôbec pochybovať. Veď ten, kto povie o Planéte vedomostí: „Je to náš skutočný darček učiteľom, učitelia po tom volajú, aj v tom poslednom období,“ – to veru nemôže byť nijaký suchár. Keď si uvedomíme, po čom učitelia v poslednom období naozaj volajú, musíme uznať, že tento Čaplovičov výrok síce vykazuje jasné znaky politickej samovraždy, ale inak je to kameňák.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.