Pred dvadsiatimi rokmi mnohí z nás s rozpakmi prijali vytvorenie samostatného Slovenska. Rozdelenie rodín a priateľov, vytvorenie hraníc a kontroly na colniciach, rozpad dlhodobého zväzku s Českou republikou bol pre mnohých šokom. Dnes, po dvadsiatich rokoch, však s hrdosťou môžeme povedať, že Slovensko na svojej ceste samostatnosťou nesklamalo. Stali sme sa členmi Európskej únie a NATO, naštartovali sme ekonomiku a na niekoľko rokov sme sa pre okolité krajiny dokonca stali vzorom pokroku a prosperity.
.slovensko zaspalo
Pri ekonomickom raste a pri zápase o naše miesto v Európe sme však zabudli na jednu z najdôležitejších súčastí nášho života: na morálku. Morálku politickú, ale aj morálku celospoločenskú. Spoločnosť, kde túžba po zisku a moci je nadradená hodnotám ako súcit, láska a empatia, nie je dobrá spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej skoro každý tretí občan dal úplatok lekárovi alebo štátnemu úradníkovi, je spoločnosť, ktorá ľudí poburuje. Spoločnosť, ktorá nevytvára podmienky na to, aby tu chcela žiť nová generácia mladých, talentovaných ľudí, je spoločnosť upadajúca. A spoločnosť, ktorá necháva chorých alebo starých ľudí padnúť na hranicu absolútnej chudoby, je spoločnosť smutná.
Rok 2012, ktorý práve odišiel, nám našu budúcnosť ešte sťažil. Definitívne potvrdil, že Slovensko zaspalo na vavrínoch. Po úspešných rokoch reforiem a priťahovania investorov nastalo obdobie úpadku a podnikateľského temna posilneného krízou. Slovensko sa prepadlo z pohľadu konkurencieschopnosti z 37. miesta v roku 2006 na terajšie 71. miesto! Z EÚ sú za nami už len Rumuni a Gréci. Mladí ľudia nechcú žiť na Slovensku a ak by mali možnosť, tak dve tretiny z nich by sa odsťahovali.
Ale rok 2012 bol nielen rokom poklesu našej ekonomickej prosperity. Nedoriešené kauzy ako Gorila ukazujú nutnosť ozdravenia justície. K našim vnútorným, domácim problémom sa pripájajú aj obavy z krízy vo svete a obavy o našu spoločnú menu euro a budúcnosť Európskej únie.
Právom si teda my všetci občania Slovenska kladieme otázku: Čo nás čaká v roku 2013? Čo nám tento rok prinesie? A kde bude naše Slovensko o ďalších dvadsať rokov?
.potrebujeme zmenu
Dovoľte mi prihovoriť sa vám dnes slovami Jána Pavla II.: Nebojme sa! Nemajme strach! Nebojme sa, nemajme strach – to sú slová, ktoré vždy, či v čase temného socializmu, alebo v čase každej krízy dávali človeku silu. Silu a vieru v lepšiu budúcnosť.
Nebojme sa zmeniť naše Slovensko! Nebuďme pohodlní. Slovensko, to sme my, jeho občania a politici sú len naším zrkadlom. Nemajme strach veci, ktoré nám prekážajú, zmeniť. Všetci dnes cítime, že naša krajina práve teraz zmenu potrebuje.
Možno si mnohí z vás položia otázku: Čo môžem ja, ako bežný občan zmeniť? Čo mám spraviť, ak chcem zmeniť našu krajinu?
Odpovede sú jednoduché a komplikované zároveň. Po rokoch sklamania pre mnohých možno absurdné.
V prvom rade musíme nájsť nových čestných a schopných politikov. Presvedčiť čestných a schopných ľudí zo svojho okolia, aby zahodili zatrpknutosť a skepsu a našli v sebe chuť a odvahu naše Slovensko zmeniť. Podľa prieskumov každý štvrtý z nás pozná vo svojom okruhu čestného a schopného človeka, ktorý by sa do politiky hodil. Od miestnej úrovne cez krajskú až po tú najvyššiu, parlamentnú. Je nutné nájsť nových ľudí. Takých, ktorí svoju úlohu budú chápať ako službu ľuďom. A tých, ktorí už v politike sú a tieto zásady spĺňajú, treba požiadať, aby sa jasne odčlenili od tých ostatných.
Po druhé musíme budovať občiansku spoločnosť, zapájať sa do nej a podporovať všetky jej formy. Neprosme a nevyzývajme len druhých, ale všetci, ktorí chceme zmenu, zamyslime sa nad tým, ako dokážeme pomôcť. Pomôcť zmeniť svoje sídlisko, svoju dedinu, svoje mesto. Pomôcť zmeniť svoj park, školu či domov dôchodcov. Pomôcť zmeniť svoje a naše Slovensko.
Po tretie, musíme sa jasne naučiť diferencovať a rozpoznávať ľudí, ktorých ideme voliť. Často zabúdame na to, že na hodnotenie človeka sa máme pozerať cez jeho činy, cez to, čo v minulosti dokázal a spravil, a nie podľa toho, čo dnes rozpráva a čo dnes sľubuje. Nie slová, ale činy musia hovoriť za ľudí, ktorým máme dať do rúk svoju budúcnosť. Už tento rok máme voľby do orgánov samosprávneho kraja. Je to ďalšia príležitosť na to, aby sme ukázali, že chceme zmenu.
.moje konkrétne kroky
Silou svojej právomoci ako aj mandátu od vás, občanov, chcem Slovensku pomôcť nasledujúcimi krokmi:
Budem sa zasadzovať o návrat morálky do politického života a do celej našej spoločnosti. Každý prejav korupcie, populizmu, neznášanlivosti, neúcty, rasovej alebo národnostnej diskriminácie budem nekompromisne odhaľovať a vyžadovať jeho potrestanie.
Budem bojovať za prosperitu a príťažlivosť našej ekonomiky pre domácich a zahraničných investorov a podnikateľov. Tvrdo vystúpim proti každému zákonu, ktorý ohrozí tvorbu pracovných miest alebo ktorý zníži konkurencieschopnosť našej krajiny.
V rámci Európskej únie sa budem zasadzovať, aby Slovensko nebolo len prosebníkom, ale aby bolo v spolupráci s ďalšími menšími štátmi výrazným, sebavedomým partnerom Únie.
Budem podporovať budovanie občianskej spoločnosti. Každá organizácia, každé združenie, každý človek, ktorý bude chcieť pomôcť našmu štátu, bude mať u mňa otvorené dvere a plnú podporu prezidentského úradu.
Budem dbať, aby každý občan našej krajiny a zvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva, ako sú chorí ľudia, starí alebo chudobní našli v osobe prezidenta svojho obhajcu a svojho ochrancu.
Rok 2013 ubehne určite rýchlo. Želám si, aby sme o rok mohli spolu skonštatovať, že sme Slovensko skutočne začali meniť. Že sme našej krajine začali vracať jej prosperitu a že slovo morálka je opäť pojmom a nielen prázdnym slovom.
Nebojme sa, nemajme strach zmeniť naše Slovensko! Naša krásna krajina, naše deti, naša budúcnosť si to zaslúžia.
Autor je úspešný manažér, založil a vedie charitatívnu organizáciu Dobrý anjel a kandiduje na úrad prezidenta.
.slovensko zaspalo
Pri ekonomickom raste a pri zápase o naše miesto v Európe sme však zabudli na jednu z najdôležitejších súčastí nášho života: na morálku. Morálku politickú, ale aj morálku celospoločenskú. Spoločnosť, kde túžba po zisku a moci je nadradená hodnotám ako súcit, láska a empatia, nie je dobrá spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej skoro každý tretí občan dal úplatok lekárovi alebo štátnemu úradníkovi, je spoločnosť, ktorá ľudí poburuje. Spoločnosť, ktorá nevytvára podmienky na to, aby tu chcela žiť nová generácia mladých, talentovaných ľudí, je spoločnosť upadajúca. A spoločnosť, ktorá necháva chorých alebo starých ľudí padnúť na hranicu absolútnej chudoby, je spoločnosť smutná.
Rok 2012, ktorý práve odišiel, nám našu budúcnosť ešte sťažil. Definitívne potvrdil, že Slovensko zaspalo na vavrínoch. Po úspešných rokoch reforiem a priťahovania investorov nastalo obdobie úpadku a podnikateľského temna posilneného krízou. Slovensko sa prepadlo z pohľadu konkurencieschopnosti z 37. miesta v roku 2006 na terajšie 71. miesto! Z EÚ sú za nami už len Rumuni a Gréci. Mladí ľudia nechcú žiť na Slovensku a ak by mali možnosť, tak dve tretiny z nich by sa odsťahovali.
Ale rok 2012 bol nielen rokom poklesu našej ekonomickej prosperity. Nedoriešené kauzy ako Gorila ukazujú nutnosť ozdravenia justície. K našim vnútorným, domácim problémom sa pripájajú aj obavy z krízy vo svete a obavy o našu spoločnú menu euro a budúcnosť Európskej únie.
Právom si teda my všetci občania Slovenska kladieme otázku: Čo nás čaká v roku 2013? Čo nám tento rok prinesie? A kde bude naše Slovensko o ďalších dvadsať rokov?
.potrebujeme zmenu
Dovoľte mi prihovoriť sa vám dnes slovami Jána Pavla II.: Nebojme sa! Nemajme strach! Nebojme sa, nemajme strach – to sú slová, ktoré vždy, či v čase temného socializmu, alebo v čase každej krízy dávali človeku silu. Silu a vieru v lepšiu budúcnosť.
Nebojme sa zmeniť naše Slovensko! Nebuďme pohodlní. Slovensko, to sme my, jeho občania a politici sú len naším zrkadlom. Nemajme strach veci, ktoré nám prekážajú, zmeniť. Všetci dnes cítime, že naša krajina práve teraz zmenu potrebuje.
Možno si mnohí z vás položia otázku: Čo môžem ja, ako bežný občan zmeniť? Čo mám spraviť, ak chcem zmeniť našu krajinu?
Odpovede sú jednoduché a komplikované zároveň. Po rokoch sklamania pre mnohých možno absurdné.
V prvom rade musíme nájsť nových čestných a schopných politikov. Presvedčiť čestných a schopných ľudí zo svojho okolia, aby zahodili zatrpknutosť a skepsu a našli v sebe chuť a odvahu naše Slovensko zmeniť. Podľa prieskumov každý štvrtý z nás pozná vo svojom okruhu čestného a schopného človeka, ktorý by sa do politiky hodil. Od miestnej úrovne cez krajskú až po tú najvyššiu, parlamentnú. Je nutné nájsť nových ľudí. Takých, ktorí svoju úlohu budú chápať ako službu ľuďom. A tých, ktorí už v politike sú a tieto zásady spĺňajú, treba požiadať, aby sa jasne odčlenili od tých ostatných.
Po druhé musíme budovať občiansku spoločnosť, zapájať sa do nej a podporovať všetky jej formy. Neprosme a nevyzývajme len druhých, ale všetci, ktorí chceme zmenu, zamyslime sa nad tým, ako dokážeme pomôcť. Pomôcť zmeniť svoje sídlisko, svoju dedinu, svoje mesto. Pomôcť zmeniť svoj park, školu či domov dôchodcov. Pomôcť zmeniť svoje a naše Slovensko.
Po tretie, musíme sa jasne naučiť diferencovať a rozpoznávať ľudí, ktorých ideme voliť. Často zabúdame na to, že na hodnotenie človeka sa máme pozerať cez jeho činy, cez to, čo v minulosti dokázal a spravil, a nie podľa toho, čo dnes rozpráva a čo dnes sľubuje. Nie slová, ale činy musia hovoriť za ľudí, ktorým máme dať do rúk svoju budúcnosť. Už tento rok máme voľby do orgánov samosprávneho kraja. Je to ďalšia príležitosť na to, aby sme ukázali, že chceme zmenu.
.moje konkrétne kroky
Silou svojej právomoci ako aj mandátu od vás, občanov, chcem Slovensku pomôcť nasledujúcimi krokmi:
Budem sa zasadzovať o návrat morálky do politického života a do celej našej spoločnosti. Každý prejav korupcie, populizmu, neznášanlivosti, neúcty, rasovej alebo národnostnej diskriminácie budem nekompromisne odhaľovať a vyžadovať jeho potrestanie.
Budem bojovať za prosperitu a príťažlivosť našej ekonomiky pre domácich a zahraničných investorov a podnikateľov. Tvrdo vystúpim proti každému zákonu, ktorý ohrozí tvorbu pracovných miest alebo ktorý zníži konkurencieschopnosť našej krajiny.
V rámci Európskej únie sa budem zasadzovať, aby Slovensko nebolo len prosebníkom, ale aby bolo v spolupráci s ďalšími menšími štátmi výrazným, sebavedomým partnerom Únie.
Budem podporovať budovanie občianskej spoločnosti. Každá organizácia, každé združenie, každý človek, ktorý bude chcieť pomôcť našmu štátu, bude mať u mňa otvorené dvere a plnú podporu prezidentského úradu.
Budem dbať, aby každý občan našej krajiny a zvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva, ako sú chorí ľudia, starí alebo chudobní našli v osobe prezidenta svojho obhajcu a svojho ochrancu.
Rok 2013 ubehne určite rýchlo. Želám si, aby sme o rok mohli spolu skonštatovať, že sme Slovensko skutočne začali meniť. Že sme našej krajine začali vracať jej prosperitu a že slovo morálka je opäť pojmom a nielen prázdnym slovom.
Nebojme sa, nemajme strach zmeniť naše Slovensko! Naša krásna krajina, naše deti, naša budúcnosť si to zaslúžia.
Autor je úspešný manažér, založil a vedie charitatívnu organizáciu Dobrý anjel a kandiduje na úrad prezidenta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.