Vlna nespokojnosti sa rýchlo prevalila cez vysoké a stredné školy. Svojho času práve terajšia vládna strana FIDES-u protestovala proti zavedeniu školného. Pamätám si, ako som v roku 1996 na demonštrácii v Budapešti stretol svojich miškoveckých poslucháčov. Aj vtedy boli starosti s vysokým školstvom. Po celej krajine vznikali rýchlym tempom nové univerzity, počas niekoľkých rokov sa značne zvýšil počet vysokoškolákov. Pre vysoký počet študentov zavše učebne ani nemali dostatočnú kapacitu, nehovoriac o odborne náležite kvalifikovaných učiteľoch. Človek sa občas stretol s celkom podivnými situáciami. Požiadali ma o posúdenie diplomovej práce, pričom spomínaná univerzita bola vo vzdialenom kúte krajiny, ale vyšlo najavo, že ide o „vysunutú“ pobočku inštitúcie z hlavného mesta. Úroveň takýchto univerzít (a je ich zopár) naozaj zaostávala za želateľnými požiadavkami. Moja skúsenosť teda hovorí, že reforma by sa v maďarskom vysokom školstve zišla, hoci nie takýmto spôsobom.
Demonštrácie mobilizovali tisíce mladých ľudí v Budapešti a vo väčších mestách, napríklad v Segedíne, Päťkostolí a Miškovci. Nielen vysokoškoláci, ale a aj stredoškoláci demonštrovali preto, že zmeny sa majú principiálne dotknúť aj prijímacieho konania. Opozícia sa chvatne poponáhľala (najmä strana, ktorá sa sama nazýva socialistickou a a svojho času chcela zaviesť školné) upiecť svoju pečienku na ohni vzplanutej nespokojnosti. Osobitne poučné bolo rozplývanie západnej ľavicovo-liberálnej tlače, ktorá sa už nadchýnala maďarskými Vianocami z roku 1968. Mám pocit, že neopodstatnene. Oveľa triezvejší bol jeden zo spravodajcov opozičného rozhlasového vysielania Rádio Klub, ktorý povedal, že medzi študentmi nepanoval všeobecne jednotný súhlas s demonštráciou a mnohí sa s ňou nestotožňovali. Vedúci parlamentnej frakcie vládnucej strany oznámil, že rámcové prijímacie čísla predsa len nebudú nižšie, zostane 55 000 bezplatných miest. Prijmú každého uchádzača s dosiahnutým nadlimitným počtom bodov, finančná podpora vysokého školstva bude vyššia. Začali sa rokovania medzi poslucháčmi a predstaviteľmi vlády. „Študenti dosiahli, čo chceli,“ vyhlásil predseda vlády. Pravda, ešte nedospeli k zhode v tom, čo bude s tzv. poslucháčskymi zmluvami. Momentálne musí uchádzač podpísať záväzok, že prijme zamestnanie na niekoľko rokov doma v Maďarsku, ale ak pôjde pracovať do zahraničia, uhradí náklady za svoje vzdelanie. Z pohľadu daňového poplatníka je to spravodlivé. Veď ak niekto môže za jeho dane bezplatne vyštudovať univerzitu, prečo by mal podporovať napríklad zdravotníctvo bohatšej krajiny?
December máme za sebou, priniesol mnoho ponaučení. Napríklad to, že veci sa nedajú urovnať takouto zlou komunikáciou, akú predviedla vláda.
Autor je kultúrny historik.
Demonštrácie mobilizovali tisíce mladých ľudí v Budapešti a vo väčších mestách, napríklad v Segedíne, Päťkostolí a Miškovci. Nielen vysokoškoláci, ale a aj stredoškoláci demonštrovali preto, že zmeny sa majú principiálne dotknúť aj prijímacieho konania. Opozícia sa chvatne poponáhľala (najmä strana, ktorá sa sama nazýva socialistickou a a svojho času chcela zaviesť školné) upiecť svoju pečienku na ohni vzplanutej nespokojnosti. Osobitne poučné bolo rozplývanie západnej ľavicovo-liberálnej tlače, ktorá sa už nadchýnala maďarskými Vianocami z roku 1968. Mám pocit, že neopodstatnene. Oveľa triezvejší bol jeden zo spravodajcov opozičného rozhlasového vysielania Rádio Klub, ktorý povedal, že medzi študentmi nepanoval všeobecne jednotný súhlas s demonštráciou a mnohí sa s ňou nestotožňovali. Vedúci parlamentnej frakcie vládnucej strany oznámil, že rámcové prijímacie čísla predsa len nebudú nižšie, zostane 55 000 bezplatných miest. Prijmú každého uchádzača s dosiahnutým nadlimitným počtom bodov, finančná podpora vysokého školstva bude vyššia. Začali sa rokovania medzi poslucháčmi a predstaviteľmi vlády. „Študenti dosiahli, čo chceli,“ vyhlásil predseda vlády. Pravda, ešte nedospeli k zhode v tom, čo bude s tzv. poslucháčskymi zmluvami. Momentálne musí uchádzač podpísať záväzok, že prijme zamestnanie na niekoľko rokov doma v Maďarsku, ale ak pôjde pracovať do zahraničia, uhradí náklady za svoje vzdelanie. Z pohľadu daňového poplatníka je to spravodlivé. Veď ak niekto môže za jeho dane bezplatne vyštudovať univerzitu, prečo by mal podporovať napríklad zdravotníctvo bohatšej krajiny?
December máme za sebou, priniesol mnoho ponaučení. Napríklad to, že veci sa nedajú urovnať takouto zlou komunikáciou, akú predviedla vláda.
Autor je kultúrny historik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.