Branči Kováč je Vec. Vec je rapper, producent, DJ a na svojom treťom sólovom albume tak trochu aj spevák.
Stručne zrekapitulujme históriu: Braňo Kováč pochádza z „Calex City”, teda zo Zlatých Moraviec („Nikdy nezabudnem, odkiaľ som / Tam som sa narodil svojim rodičom / Podnikateľský barok so spomienkami z minulosti / Calexácky kompresor ‒ výbava každej domácnosti”), začiatkom 90. rokov minulého storočia začal – už ako Vec ‒ spolu s kamarátom Midim („Midi a Vec / zo Zlatých Moraviec”) robiť rap. Hovorili si Trosky, najprv patrili do komunity okolo Davida zo Senca a Zvuku ulice, v roku 1997 vydali platňu Trosky, pravdepodobne najdôležitejší album v krátkej histórii slovenského hip-hopu. Vec veľa dídžejuje, produkuje, vydáva single a hosťuje na albumoch slovenských a českých rapperov. V roku 2005 vydáva prvú sólovku s názvom Dobré ráno (medzi hosťami je aj Rytmus a Kontrafakt), o tri roky neskôr vychádza Funkčný veterán (počuť na ňom, okrem iných aj Richarda Müllera). „Po každej mojej platni sa asi tak 50 percent poslucháčov vymení,” hovoril nám Vec na jar roku 2011. „Do konca roka by som chcel vydať nový album. Mám na ploche uložených veľa textových súborov, mám niekoľko inštrumentálok, ku ktorým sa stále vraciam, do ktorých si rapujem a spievam. Ja nedokážem za tri dni spraviť skladbu. Som v týchto veciach perfekcionista a musím byť presvedčený, že sa na ten album hodí. Tak nad tým teraz rozmýšľam.” To bolo v roku 2011. Krátko pred Vianocami 2012 ten album vyšiel. „Stihli sme to na poslednú chvíľu. Neplánoval som to. Veľké svetové spoločnosti majú naplánovanú stratégiu na pol roka dopredu, no na to ja nemám. Samsystem je na to veľmi malý manažment,” hovorí Vec, pričom spomína Samsystem, čo je jeho vlastné domáce vydavateľstvo, v ktorom nový album vyšiel.
Stereo farbo slepo je v istom zmysle typicky „vecovská” platňa, dokonca aj v tom, že je iná ako tie predchádzajúce. Veci, ktoré sú pre Veca typické už od Trosiek, sú sample zo starého slovenského popu. „V prvej skladbe Všetko bude OK je sample Roba Grigorova,” hovorí nám Branči/Vec. „Maňana je z pesničky Lampy už dávno zhasli, myslím, že ju spievala Laiferová. Alebo Grúň? Mám v tom troška chaos, ale určite by som to našiel.” Niekoľko samplov pochádza z vinylov, ktoré si kúpil v jednom hudobnom shope v Drážďanoch: „Prehraboval som sa platňami a zobral som veľa z tých, čo boli za euro. Tam ideš podľa obalu. Zoberieš si, povedzme, 40 platní a nájdeš na nich 5 samplov, ktoré použiješ.” Niekoľko ďalších hudobných podkladov dodali Vecovi kamaráti (Dtonate, E-Swift, Oh No, Dephzac, DJ Wich), zvlášť treba spomenúť na bublajúcich basoch bravúrne vystavaný mix Karaoke Tundru v skladbe Ďaleko blízko. V skladbe Pohár vína je použitý sample Alana Parsonsa.
Zvukovo sa podarilo Vecovi na jeho aktuálnom albume spojiť istú „retro atmosféru”, s klasickými dídžejskými scratchmi a so súčasnou elektronikou.
Vec je (spolu s Benem) na slovenskej scéne unikátny aj tým, že sa nesnaží tváriť akoby bol černoch z brooklynskej ulice. Slovenskí rapperi radi vytvárajú kvázi-americký zvuk a bít použitím jeho domáceho rómskeho variantu. „Nazývam cigánsky R&B a neznášam to,” hovorí Vec. Aj vďaka tomu sú jeho albumy čistejšie, priamejšie a rovnejšie, než diela jeho celebritných kolegov.
„Na váš sterilný svet jebem / som viac pankáč ako rapper / vaše šablóny mi neni treba / žijem život podľa seba,” rappuje Vec v skladbe Sami sebou (hosťuje na nej aj jeho český kolega Vladimír 518). To je ďalšia Vecova zvláštnosť: tradičná (slovenská) rapperská tematika je preňho obmedzujúca. „Rapperi sa podľa mňa troška uspokojili, že sa majú dobre a že im nič nechýba. V podstate riešia iba spory medzi sebou. To, čo sa deje okolo nich, akoby si ani nevšímali,” povedal nám v rozhovore. „Ale nehrám sa na žiadneho intelektuála. Som normálny človek. Mám rád nové tričká a chcel by som nové auto. Ale aby to bol prvotný cieľ toho, prečo robím hudbu? Hudba je môj koníček aj robota zároveň, ale za určitú hranicu by som nechcel ísť.” Už názov albumu naznačuje jednu viackrát sa objavujúcu tému Vecových textov: „Vidím stereo, počujem farebne / Môžeš mi veriť, vnímam nádherne.” V ďalších textoch sa vymedzuje voči zdanlivej čierno-bielosti sveta, ponúka konkrétne návrhy, ako prejaviť patriotizmus, v niekoľkých kúskoch sa – pre rappera netypicky – pozerá s humorom a skepsou do vlastného vnútra. Vecove texty síce nemajú literárnu kvalitu Beneho rapovaných básní, sú prostejšie, sú plné špinavých, a práve preto vzrušujúcich metafor.
Zaujímavý je postupný Vecov posun k pesničkám. Viacero trackov na albume má pesničkovú štruktúru s veršami a melodickým refrénom, spievajú nielen hostia (Peter Lipa, Juraj Benetin, Sash), ale v refréne piesne Samotár aj Vec. „Je to osobná skladba a Ďuro Benetín nechcel ten refrén spievať sám. Tak som to spieval ja a on dával len taký vokál v pozadí. Samozrejme, že mňa sme museli doladiť, lebo ja nie som žiadny spevák. Hlavne som rád, že som tú linku vymyslel.”
Stereo farbo slepo je doteraz najzrelší Vecov album. Je skvelé, že Branči Kováč ide svojou cestou, že nie je uväznený v hiphopových a komerčných klišé. Na albume je niekoľko potenciálnych hitov (napríklad Branči Kováč alebo Placebo), za opakované počúvanie však stojí celá platňa. „Ja ho poznám, toho Braňa Kováča, orginálny čávo to je,” hovorí v piesni Branči Kováč Pišta Lakatoš, teda vlastne Marián Čekovský.
Vec: Stereo farbo slepo, Samsystem, 2012
Stručne zrekapitulujme históriu: Braňo Kováč pochádza z „Calex City”, teda zo Zlatých Moraviec („Nikdy nezabudnem, odkiaľ som / Tam som sa narodil svojim rodičom / Podnikateľský barok so spomienkami z minulosti / Calexácky kompresor ‒ výbava každej domácnosti”), začiatkom 90. rokov minulého storočia začal – už ako Vec ‒ spolu s kamarátom Midim („Midi a Vec / zo Zlatých Moraviec”) robiť rap. Hovorili si Trosky, najprv patrili do komunity okolo Davida zo Senca a Zvuku ulice, v roku 1997 vydali platňu Trosky, pravdepodobne najdôležitejší album v krátkej histórii slovenského hip-hopu. Vec veľa dídžejuje, produkuje, vydáva single a hosťuje na albumoch slovenských a českých rapperov. V roku 2005 vydáva prvú sólovku s názvom Dobré ráno (medzi hosťami je aj Rytmus a Kontrafakt), o tri roky neskôr vychádza Funkčný veterán (počuť na ňom, okrem iných aj Richarda Müllera). „Po každej mojej platni sa asi tak 50 percent poslucháčov vymení,” hovoril nám Vec na jar roku 2011. „Do konca roka by som chcel vydať nový album. Mám na ploche uložených veľa textových súborov, mám niekoľko inštrumentálok, ku ktorým sa stále vraciam, do ktorých si rapujem a spievam. Ja nedokážem za tri dni spraviť skladbu. Som v týchto veciach perfekcionista a musím byť presvedčený, že sa na ten album hodí. Tak nad tým teraz rozmýšľam.” To bolo v roku 2011. Krátko pred Vianocami 2012 ten album vyšiel. „Stihli sme to na poslednú chvíľu. Neplánoval som to. Veľké svetové spoločnosti majú naplánovanú stratégiu na pol roka dopredu, no na to ja nemám. Samsystem je na to veľmi malý manažment,” hovorí Vec, pričom spomína Samsystem, čo je jeho vlastné domáce vydavateľstvo, v ktorom nový album vyšiel.
Stereo farbo slepo je v istom zmysle typicky „vecovská” platňa, dokonca aj v tom, že je iná ako tie predchádzajúce. Veci, ktoré sú pre Veca typické už od Trosiek, sú sample zo starého slovenského popu. „V prvej skladbe Všetko bude OK je sample Roba Grigorova,” hovorí nám Branči/Vec. „Maňana je z pesničky Lampy už dávno zhasli, myslím, že ju spievala Laiferová. Alebo Grúň? Mám v tom troška chaos, ale určite by som to našiel.” Niekoľko samplov pochádza z vinylov, ktoré si kúpil v jednom hudobnom shope v Drážďanoch: „Prehraboval som sa platňami a zobral som veľa z tých, čo boli za euro. Tam ideš podľa obalu. Zoberieš si, povedzme, 40 platní a nájdeš na nich 5 samplov, ktoré použiješ.” Niekoľko ďalších hudobných podkladov dodali Vecovi kamaráti (Dtonate, E-Swift, Oh No, Dephzac, DJ Wich), zvlášť treba spomenúť na bublajúcich basoch bravúrne vystavaný mix Karaoke Tundru v skladbe Ďaleko blízko. V skladbe Pohár vína je použitý sample Alana Parsonsa.
Zvukovo sa podarilo Vecovi na jeho aktuálnom albume spojiť istú „retro atmosféru”, s klasickými dídžejskými scratchmi a so súčasnou elektronikou.
Vec je (spolu s Benem) na slovenskej scéne unikátny aj tým, že sa nesnaží tváriť akoby bol černoch z brooklynskej ulice. Slovenskí rapperi radi vytvárajú kvázi-americký zvuk a bít použitím jeho domáceho rómskeho variantu. „Nazývam cigánsky R&B a neznášam to,” hovorí Vec. Aj vďaka tomu sú jeho albumy čistejšie, priamejšie a rovnejšie, než diela jeho celebritných kolegov.
„Na váš sterilný svet jebem / som viac pankáč ako rapper / vaše šablóny mi neni treba / žijem život podľa seba,” rappuje Vec v skladbe Sami sebou (hosťuje na nej aj jeho český kolega Vladimír 518). To je ďalšia Vecova zvláštnosť: tradičná (slovenská) rapperská tematika je preňho obmedzujúca. „Rapperi sa podľa mňa troška uspokojili, že sa majú dobre a že im nič nechýba. V podstate riešia iba spory medzi sebou. To, čo sa deje okolo nich, akoby si ani nevšímali,” povedal nám v rozhovore. „Ale nehrám sa na žiadneho intelektuála. Som normálny človek. Mám rád nové tričká a chcel by som nové auto. Ale aby to bol prvotný cieľ toho, prečo robím hudbu? Hudba je môj koníček aj robota zároveň, ale za určitú hranicu by som nechcel ísť.” Už názov albumu naznačuje jednu viackrát sa objavujúcu tému Vecových textov: „Vidím stereo, počujem farebne / Môžeš mi veriť, vnímam nádherne.” V ďalších textoch sa vymedzuje voči zdanlivej čierno-bielosti sveta, ponúka konkrétne návrhy, ako prejaviť patriotizmus, v niekoľkých kúskoch sa – pre rappera netypicky – pozerá s humorom a skepsou do vlastného vnútra. Vecove texty síce nemajú literárnu kvalitu Beneho rapovaných básní, sú prostejšie, sú plné špinavých, a práve preto vzrušujúcich metafor.
Zaujímavý je postupný Vecov posun k pesničkám. Viacero trackov na albume má pesničkovú štruktúru s veršami a melodickým refrénom, spievajú nielen hostia (Peter Lipa, Juraj Benetin, Sash), ale v refréne piesne Samotár aj Vec. „Je to osobná skladba a Ďuro Benetín nechcel ten refrén spievať sám. Tak som to spieval ja a on dával len taký vokál v pozadí. Samozrejme, že mňa sme museli doladiť, lebo ja nie som žiadny spevák. Hlavne som rád, že som tú linku vymyslel.”
Stereo farbo slepo je doteraz najzrelší Vecov album. Je skvelé, že Branči Kováč ide svojou cestou, že nie je uväznený v hiphopových a komerčných klišé. Na albume je niekoľko potenciálnych hitov (napríklad Branči Kováč alebo Placebo), za opakované počúvanie však stojí celá platňa. „Ja ho poznám, toho Braňa Kováča, orginálny čávo to je,” hovorí v piesni Branči Kováč Pišta Lakatoš, teda vlastne Marián Čekovský.
Vec: Stereo farbo slepo, Samsystem, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.