Vystupuje tam obrovské množstvo kapiel, väčšina z nich nových a neopočúvaných. Teším sa na Efterklang, Villagers, Chvrches, Fenster, Skip&Die, Snorriho Helgasona, Kwesa, Ghostpoeta či na Annu vo Hausswollf. Ostatnými sa nechám prekvapiť.
Keby som nebol na Eurosonicu, určite by som išiel v stredu do Kina Lumiére na premiéru filmu Krehká identita. Filmy Zuzany Piussi mám totiž veľmi rád. Mám rád ich provokatívnosť, ich autentickosť, mám rád Zuzanin priamy, neumelý prístup k veci. Pár ľudí okolo mňa už Krehkú identitu videlo a vravia, že je výborná. Tak som zvedavý. Hneď, keď sa vrátim, pôjdem si Krehkú identitu pozrieť.
Ešte pred odchodom do Holandska by som chcel zájsť do Galérie 19 na druhú zo série štyroch výstav Otisa Lauberta (kurátorom je Marián Meško). Celá séria má názov Štyri ročné obdobia, aktuálna výstava sa volá Z cudzej záhrady. Hoci nie som expert na výtvarné umenie, Otisove diela mám rád. Zdá sa mi totiž, že im rozumiem. Ako keby ma oslovovali. A o to pri umení ide, nie?
Ešte dva tipy na víkend. V banskobystrickom Centrum Music Clube bude možné v sobotu večer prvýkrát počuť veci z nového Vecovho albumu Stereo farbo slepo naživo. Tak tam by som chcel byť.
No a v nedeľu sa treba ísť kuknúť do Štúdia SND na Matkinu guráž. Výborný text Georga Taboriho, vynikajúci Marián Geišberg a skvelá Jana Oľhová. Šikovná scéna Toma Cillera, silné stránky hercov využívajúca, inteligentne s textom narábajúca réžia Martina Čičváka. Mrazivé, tragické a zároveň aj vtipné. Divadlo ako má byť.
Juraj Kušnierik/
ako zástupca šéfredaktora .týždňa má na starosti stránky o kultúre. Keď bol školopovinným dieťaťom, nútili ho čítať a chodiť na hodiny klavíra. Napriek tom má rád knihy aj hudbu. V zrelom veku si obľúbil Island.
Keby som nebol na Eurosonicu, určite by som išiel v stredu do Kina Lumiére na premiéru filmu Krehká identita. Filmy Zuzany Piussi mám totiž veľmi rád. Mám rád ich provokatívnosť, ich autentickosť, mám rád Zuzanin priamy, neumelý prístup k veci. Pár ľudí okolo mňa už Krehkú identitu videlo a vravia, že je výborná. Tak som zvedavý. Hneď, keď sa vrátim, pôjdem si Krehkú identitu pozrieť.
Ešte pred odchodom do Holandska by som chcel zájsť do Galérie 19 na druhú zo série štyroch výstav Otisa Lauberta (kurátorom je Marián Meško). Celá séria má názov Štyri ročné obdobia, aktuálna výstava sa volá Z cudzej záhrady. Hoci nie som expert na výtvarné umenie, Otisove diela mám rád. Zdá sa mi totiž, že im rozumiem. Ako keby ma oslovovali. A o to pri umení ide, nie?
Ešte dva tipy na víkend. V banskobystrickom Centrum Music Clube bude možné v sobotu večer prvýkrát počuť veci z nového Vecovho albumu Stereo farbo slepo naživo. Tak tam by som chcel byť.
No a v nedeľu sa treba ísť kuknúť do Štúdia SND na Matkinu guráž. Výborný text Georga Taboriho, vynikajúci Marián Geišberg a skvelá Jana Oľhová. Šikovná scéna Toma Cillera, silné stránky hercov využívajúca, inteligentne s textom narábajúca réžia Martina Čičváka. Mrazivé, tragické a zároveň aj vtipné. Divadlo ako má byť.
Juraj Kušnierik/
ako zástupca šéfredaktora .týždňa má na starosti stránky o kultúre. Keď bol školopovinným dieťaťom, nútili ho čítať a chodiť na hodiny klavíra. Napriek tom má rád knihy aj hudbu. V zrelom veku si obľúbil Island.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.