.situácia nevznikla zo dňa na deň. Príšerný čin bol rozbuškou, ktorá odpálila tlejúcu zmes životných paradoxov, aké India dlho znášala viac-menej mlčky. Z takýchto zmesí vznikajú revolúcie.
Ešte v lete minulého roku sa Sambuddha Mitra Mustafi v denníku The New York Times pýtal: „Chystá sa v Indii revolúcia mládeže?“ Upozornil na vekový paradox Indie – priepasť štyroch desaťročí, ktorá delí priemerný vek indického obyvateľstva od priemerného veku indického politického vedenia. „Medzi významnými krajinami sveta má India najmladšiu populáciu a najstarších lídrov,“ napísal. Až 600 miliónov Indov má menej ako 25 rokov, skoro 70 percent populácie ešte nemá štyridsiatku.
A súčasne sa nebývalo zlepšujú životné podmienky v Indii. Hospodárstvo je na vzostupe, možnosti uplatnenia pre mladých ľudí sa rozširujú. Pokrok v zdravotníctve, hygiene, produkcii potravín, to všetko má pozitívny dopad na život ľudí.
Čoraz viac mladých Indov, ktorí dostali možnosť študovať na Západe, sa so svojím vynikajúcim vzdelaním a so skúsenosťou západnej slobody a blahobytu vracia do Indie. Robia to, hoci mohli zostať napríklad v Kanade či v USA a zariadiť si tam pohodlnejší život. A nevedie ich iba nostalgia za vlasťou. India sa pre nich stala synonymom krajiny ekonomických možností. Vnímajú ju ako miesto, kde je už možné slobodnejšie podnikať, a kde mnohé produkty a služby stále nie sú rozšírené, preto môžu uspieť tak, ako by sa im to na Západe nemuselo podariť. Kým India v minulosti zažívala skôr odliv mozgov (napríklad smerom do Silicon Valley), dnes sa ekonomické prúdy pomaly obracajú.
Ekonomický rast by Indii mohli závidieť aj omnoho vyspelejšie krajiny. Hospodárstvu sa darí najmä od roku 1991, keď tu boli zavedené protrhové reformy. Vyžiadala si ich vtedy vážna finančná kríza, počas ktorej vláda takmer vyhlásila platobnú neschopnosť. Vďaka liberalizačným opatreniam nastal rozmach, socialistické prvky z ekonomiky postupne miznú a pozitívnym ovocím slobodnejšej ekonomiky je aj to, že India už dve desaťročia zaznamenáva ekonomický rast okolo 6 percent. Je nepopierateľným faktom, že od roku 1985 uniklo z pásma chudoby odhadom 431 miliónov Indov a stredná trieda sa neustále rozrastá. No počet chudobných zostáva aj tak veľmi vysoký. Hoci od roku 1981 stále klesá podiel ľudí žijúcich pod medzinárodne stanovenou hranicou chudoby (za menej ako 1,25 dolára na osobu), stále je ich okolo 40 percent. O mnohom vypovedá údaj, že polovica indických detí do troch rokov trpí podvýživou. Problémom je nielen príjmová priepasť medzi bohatými a chudobnými, ale aj rozdiely medzi ekonomickou situáciou jednotlivých štátov indickej federácie.
India sa však musí pripraviť na to, čo často prichádza so vzostupom ekonomiky – vzostup občianskeho povedomia. V krajinách, kde je v populácii veľmi výrazný podiel mladých ľudí, sa zvyčajne odohrajú závažné zmeny, ktoré táto mladá generácia presadí – mierovou alebo menej mierovou cestou. Na nejakú indickú verziu arabských revolúcií to však nevyzerá. Skôr na dlhodobý proces zmien, v ktorom sa budú striedať pokojnejšie a búrlivé etapy.
Ešte v lete minulého roku sa Sambuddha Mitra Mustafi v denníku The New York Times pýtal: „Chystá sa v Indii revolúcia mládeže?“ Upozornil na vekový paradox Indie – priepasť štyroch desaťročí, ktorá delí priemerný vek indického obyvateľstva od priemerného veku indického politického vedenia. „Medzi významnými krajinami sveta má India najmladšiu populáciu a najstarších lídrov,“ napísal. Až 600 miliónov Indov má menej ako 25 rokov, skoro 70 percent populácie ešte nemá štyridsiatku.
A súčasne sa nebývalo zlepšujú životné podmienky v Indii. Hospodárstvo je na vzostupe, možnosti uplatnenia pre mladých ľudí sa rozširujú. Pokrok v zdravotníctve, hygiene, produkcii potravín, to všetko má pozitívny dopad na život ľudí.
Čoraz viac mladých Indov, ktorí dostali možnosť študovať na Západe, sa so svojím vynikajúcim vzdelaním a so skúsenosťou západnej slobody a blahobytu vracia do Indie. Robia to, hoci mohli zostať napríklad v Kanade či v USA a zariadiť si tam pohodlnejší život. A nevedie ich iba nostalgia za vlasťou. India sa pre nich stala synonymom krajiny ekonomických možností. Vnímajú ju ako miesto, kde je už možné slobodnejšie podnikať, a kde mnohé produkty a služby stále nie sú rozšírené, preto môžu uspieť tak, ako by sa im to na Západe nemuselo podariť. Kým India v minulosti zažívala skôr odliv mozgov (napríklad smerom do Silicon Valley), dnes sa ekonomické prúdy pomaly obracajú.
Ekonomický rast by Indii mohli závidieť aj omnoho vyspelejšie krajiny. Hospodárstvu sa darí najmä od roku 1991, keď tu boli zavedené protrhové reformy. Vyžiadala si ich vtedy vážna finančná kríza, počas ktorej vláda takmer vyhlásila platobnú neschopnosť. Vďaka liberalizačným opatreniam nastal rozmach, socialistické prvky z ekonomiky postupne miznú a pozitívnym ovocím slobodnejšej ekonomiky je aj to, že India už dve desaťročia zaznamenáva ekonomický rast okolo 6 percent. Je nepopierateľným faktom, že od roku 1985 uniklo z pásma chudoby odhadom 431 miliónov Indov a stredná trieda sa neustále rozrastá. No počet chudobných zostáva aj tak veľmi vysoký. Hoci od roku 1981 stále klesá podiel ľudí žijúcich pod medzinárodne stanovenou hranicou chudoby (za menej ako 1,25 dolára na osobu), stále je ich okolo 40 percent. O mnohom vypovedá údaj, že polovica indických detí do troch rokov trpí podvýživou. Problémom je nielen príjmová priepasť medzi bohatými a chudobnými, ale aj rozdiely medzi ekonomickou situáciou jednotlivých štátov indickej federácie.
India sa však musí pripraviť na to, čo často prichádza so vzostupom ekonomiky – vzostup občianskeho povedomia. V krajinách, kde je v populácii veľmi výrazný podiel mladých ľudí, sa zvyčajne odohrajú závažné zmeny, ktoré táto mladá generácia presadí – mierovou alebo menej mierovou cestou. Na nejakú indickú verziu arabských revolúcií to však nevyzerá. Skôr na dlhodobý proces zmien, v ktorom sa budú striedať pokojnejšie a búrlivé etapy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.