Ekonómovia už od čias Adama Smitha považujú vládu zákona a stabilné majetkové práva za predpoklad trvalej prosperity. Moderná ekonomická veda a prax túto skutočnosť potvrdzujú. Platí to aj pre Slovensko.
Spýtajte sa typického investora, čo považuje v tej-ktorej krajine za dôležité pre úspešné podnikanie – medzi najdôležitejšími faktormi určite spomenie predvídateľný a efektívny právny rámec a stabilné pravidlá hry.
Slovensko od konca 90. rokov prešlo značnú cestu – od „čudáka“ medzi krajinami strednej Európy k investičnej hviezde. Výsledkom je vysoký hospodársky rast, posilňujúca sa mena vplývajúca na blahobyt občanov, stúpajúca zamestnanosť. Nehrozí však Slovensku cesta späť ku krajinám, ktoré investorov skôr odstrašujú než lákajú?
Žiaľ, pozorný ekonomický pozorovateľ si v poslednom období nevyhnutne všimol niekoľko signálov, ktoré vybudzujú obavy, že vláda zákona a predvídateľné pravidlá hry dostávajú na Slovensku ďalšie trhliny. Asi najvypuklejším prípadom je napadnutie samotnej podstaty, na ktorej stojí kapitalistické hospodárstvo. Totiž – kapitál má svoju cenu, vyžaduje určitý výnos. V prípade zdravotných poisťovní štát, respektíve vládnuca politická elita, vyslala jasný signál, že nemá v úcte základné princípy, na ktorých je prosperujúca ekonomika založená. Znepokojenie vyvoláva aj neustále priame či nepriame napádanie existencie privátneho kapitálu vo sfére penzijných fondov. Oblasť energetiky – zvlášť oblasť tvorby cien – tiež nie je bez útokov dlhej ruky štátu. A napokon, aj keď možno kvitovať snahu o rýchle postavenie diaľnic, právo jednotlivca na vlastný majetok – princíp, na ktorom je prosperujúce hospodárstvo založené – by malo byť sväté.
Tieto prípady majú svoje implikácie nielen pre kvalitu investičného prostredia, ale aj pre povahu spoločnosti, v ktorej žijeme. Ak štát, respektíve vládnuca elita, nemá v úcte práva jednotlivca, ak vyvlastňuje, ak mení pravidlá hry počas hry, ako možno očakávať, že jednotlivci budú mať základné princípy slušnej spoločnosti v úcte? Štát by mal byť strážcom zákona – ale zdá sa, že na Slovensku skôr sám potrebuje strážcu. Nie je to cesta k vlčej spoločnosti, kde moc a sila dominuje nad slušnosťou a jasnými pravidlami hry?
Autor je člen Klubu ekonomických analytikov.
Spýtajte sa typického investora, čo považuje v tej-ktorej krajine za dôležité pre úspešné podnikanie – medzi najdôležitejšími faktormi určite spomenie predvídateľný a efektívny právny rámec a stabilné pravidlá hry.
Slovensko od konca 90. rokov prešlo značnú cestu – od „čudáka“ medzi krajinami strednej Európy k investičnej hviezde. Výsledkom je vysoký hospodársky rast, posilňujúca sa mena vplývajúca na blahobyt občanov, stúpajúca zamestnanosť. Nehrozí však Slovensku cesta späť ku krajinám, ktoré investorov skôr odstrašujú než lákajú?
Žiaľ, pozorný ekonomický pozorovateľ si v poslednom období nevyhnutne všimol niekoľko signálov, ktoré vybudzujú obavy, že vláda zákona a predvídateľné pravidlá hry dostávajú na Slovensku ďalšie trhliny. Asi najvypuklejším prípadom je napadnutie samotnej podstaty, na ktorej stojí kapitalistické hospodárstvo. Totiž – kapitál má svoju cenu, vyžaduje určitý výnos. V prípade zdravotných poisťovní štát, respektíve vládnuca politická elita, vyslala jasný signál, že nemá v úcte základné princípy, na ktorých je prosperujúca ekonomika založená. Znepokojenie vyvoláva aj neustále priame či nepriame napádanie existencie privátneho kapitálu vo sfére penzijných fondov. Oblasť energetiky – zvlášť oblasť tvorby cien – tiež nie je bez útokov dlhej ruky štátu. A napokon, aj keď možno kvitovať snahu o rýchle postavenie diaľnic, právo jednotlivca na vlastný majetok – princíp, na ktorom je prosperujúce hospodárstvo založené – by malo byť sväté.
Tieto prípady majú svoje implikácie nielen pre kvalitu investičného prostredia, ale aj pre povahu spoločnosti, v ktorej žijeme. Ak štát, respektíve vládnuca elita, nemá v úcte práva jednotlivca, ak vyvlastňuje, ak mení pravidlá hry počas hry, ako možno očakávať, že jednotlivci budú mať základné princípy slušnej spoločnosti v úcte? Štát by mal byť strážcom zákona – ale zdá sa, že na Slovensku skôr sám potrebuje strážcu. Nie je to cesta k vlčej spoločnosti, kde moc a sila dominuje nad slušnosťou a jasnými pravidlami hry?
Autor je člen Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.