„Zatiaľ netuším, ako to vyšpekulujeme, ale niečo s tým budeme musieť spraviť,“ hovorí pre .týždeň podnikateľ Tomáš o tom, ako sa vyrovná s opatreniami vlády v oblasti daní, odvodov a Zákonníka práce, ktoré nadobudli účinnosť s príchodom nového roka. Má menšiu firmu, ktorá sa zaoberá úpravou vonkajších častí budov. Priezvisko zverejňovať nechce. „Na dohodu sme mali šiestich ľudí a s tými sme sa rozlúčili už v decembri,“ hovorí. Viac bude vedieť, keď sa oteplí. So stavebnými prácami totiž začínajú až na jar. „Teraz je hlavné zohnať zákazky, aby sme vôbec prácu mali.“
.obete konsolidácie
Odvodové zaťaženie dohodárov robí zvlášť tento typ zamestnávania menej atraktívnym. K tomu treba prirátať papierovanie s nahlasovaním a odhlasovaním do Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Časť zamestnávateľov zrejme bude tento problém kompenzovať cez vyšší prenájom ľudí u pracovných agentúr. Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) ešte začiatkom decembra našiel dieru v zákone. Odvodom sa možno vyhnúť pri uzavretí dohody na neurčitý čas a pri nepravidelnom vyplácaní príjmu. Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian to vtedy označil za navádzanie na obchádzanie zákona a hrozil Mihálovi trestným stíhaním. V každom prípade, rôzne firmy majú rôzne potreby a ani využitie tejto diery v zákone nemusí byť vhodné pre každú spoločnosť.
Podnikateľ Tomáš sa ešte ku koncu roka rozlúčil aj s tromi živnostníkmi, ktorí pre neho občas robili nejaké práce externe: „Neoplatilo sa im to, tak zrušili živnosti, a teraz sú na úrade práce.“ Hospodárske noviny prednedávnom upozornili, že do konca novembra 2012 prišlo na Slovensku k zrušeniu približne 14 500 živností. Stavebníctvo bolo jedným z najviac postihnutých odvetví. Vláda živnostníkom zvýšila odvody a obmedzila paušálne výdavky. Lenže ich úbytok má aj ďalšie príčiny.
Spomalená ekonomika vedie k nedostatku zákaziek. K tomu treba pripočítať fenomén druhotnej platobnej neschopnosti. V podnikaní vždy niekomu dlhujete a niekto dlhuje vám. Ak nedostanete zaplatené, máte problém uhrádzať vaše vlastné záväzky. Nečudo, že sa potom zadrháva celá ekonomika. Keď ekonómovia hovoria o tom, aká dôležitá pre prosperitu je vymožiteľnosť práva, majú čiastočne na mysli práve ochranu hladkého priebehu dodávateľsko-odberateľských vzťahov súdmi.
.vysoká nezamestnanosť
Národná banka Slovenska očakáva v roku 2013 rast HDP na úrovni 1,6 percenta. Avšak v roku 2014 by sa situácia mohla zlepšiť s očakávaným rastom hospodárstva až o 3,5 percenta. Aby mohla poklesnúť nezamestnanosť, musí na Slovensku rásť ekonomika minimálne o 2,5 až 3 percentá. Budúci rok by sa tak mohli zlepšiť vyhliadky ľudí bez práce, ktorých je dnes asi 14,5 percenta.
Dá sa povedať, nakoľko je posledný nárast nezamestnanosti dôsledkom vládnych opatrení a nakoľko ide o vplyv ekonomických problémov u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne? „Vplyv majú oba uvedené faktory, ich percentuálny podiel na celkovom výsledku sa však identifikovať nedá, pretože ich vplyv na každodenné fungovanie ekonomiky sa nedá oddeliť,“ hovorí Ján Oravec zo Združenia podnikateľov Slovenska. Dodáva, že exaktnejšie to budú vedieť posúdiť, keď si po nejakom čase urobia prieskum medzi svojimi členmi o znižovaní stavov a jeho príčinách. „Už dnes je však k dispozícii dosť vyjadrení majiteľov firiem o tom, že sú nútení prepúšťať aj pre Zákonník práce,“ dodáva.
Určiť presný pomer medzi dôsledkami vládnej politiky a vplyvmi externého prostredia si netrúfa ani Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. No vplyv vonkajšieho prostredia podľa neho zreteľne prevažuje: „Netvrdím, že nerozumná vláda nemôže niečo pokaziť alebo že šikovná vláda nemôže niečo zlepšiť. Lenže v roku 2012 otvorenosť slovenskej ekonomiky, meraná podielom exportov tovarov a služieb na HDP, dosiahla asi 90 percent. Teda jednoznačne to, čo sa deje vonku, je dôležitejšie ako to, čo sa deje u nás.“ Podľa Baláža nemôžeme očakávať nejaké veľké oživenie, pokiaľ ekonomika v západnej Európe bude stagnovať.
Po roku 2012 už možnosť rozpadu eura nevyzerá ako bezprostredná hrozba. No eurozóna ako celok bude naďalej stagnovať, s niektorými jej členskými krajinami v recesii. Nemecko ako lokomotíva, ktorá ťahá aj slovenský vagón, by tamojší hospodársky rast malo vytiahnuť aspoň na pol percenta, no Angela Merkelová v televíznom príhovore počas sviatkov varovala Nemcov pred príchodom tvrdých časov. Avšak niektorí komentátori tvrdia, že kancelárka maľuje ekonomickú realitu Spolkovej republiky černejšie, než aká naozaj je, aby v predvolebnom období mohla voličov príjemne prekvapiť.
.bezmocní?
Podľa ministerstva financií by rozpočtový deficit za rok 2012 nemal presiahnuť 4,64 percenta. Práve potrebou konsolidácie je odôvodňované zvyšovanie daní a odvodov. Peter Kažimír by chcel v tomto roku dostať schodok dokonca pod 3 percentá HDP, čo by bol pre Slovensko veľký úspech. Avšak ratingová agentúra Moody’s o uskutočniteľnosti ambícií rezortu financií pochybuje. Podľa nej už rok 2012 skončí s deficitom 5 percent a nie 4,64. Príčinou tohto skepticizmu je spomaľovanie ekonomiky a z toho vyplývajúci nižší výber daní, ktorý sa prejavil už v roku 2012. Ak sa zopakuje aj v tomto roku, pre kabinet Roberta Fica by už ďalšie zvyšovanie daní nemuselo byť priechodné. Vláda by potom musela pristúpiť k väčším škrtom na strane výdavkov. Alebo sa obslúžiť z druhého piliera. Nemusí ho pritom zlikvidovať celý. Stačilo by, keby „mimoriadne“ presmerovala na pár rokov odvody sporiteľov.
Slovensko je dnes v rozpoložení, keď sa zdá, že štát úplne závisí od dlhopisových trhov, kým ekonomika od nášho zahraničného vývozu. To však neznamená, že vlády nemajú nijaké páky, aby napomohli zlepšenie situácie občanov. Toľko skloňované podnikateľské prostredie nie je len o príťažlivosti pre zahraničných investorov. Slovensko musí vytvoriť prajnú klímu najmä kvôli rozvoju svojich domácich firiem, ktoré by vytvorili prácu pre masy nezamestnaných a ekonomiku by potiahli aj v prípade, že sa zahraniční zamestnávatelia rozhodnú odísť do lacnejších krajín.
Nezamestnanosť zostane aj v roku 2013 jedným z najpálčivejších problémov občanov. Baláž podporuje myšlienku, aby vláda zacielila aktívne opatrenia na trhu práce na ľudí, ktorí si ťažko hľadajú zamestnanie. Teda na mladých ľudí bez praxe, dlhodobo nezamestnaných alebo starších ľudí po päťdesiatke. Aktívne opatrenia na trhu práce je možné podporovať z eurofondov. „Tieto peniaze sa aj tak musia vyčerpať a z každých sto eur, použitých na vytvorenie pracovného miesta, sa vráti prostredníctvom daní a odvodov polovica tých peňazí štátu. Ročne je to asi 30 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu,“ hovorí ekonóm zo SAV.
.veda, výskum, vzdelanie
Často skloňovanou témou je aj šplhanie po rebríčku pridanej hodnoty. Inak povedané, slovenské firmy by sa mali snažiť vyrábať inovatívne, originálne a technologicky náročné produkty, s ktorými by bolo možné preraziť vo svete. „Panuje predstava, že univerzita niečo vymyslí a ponúkne to podnikom. No záujem musí prísť práve od podnikateľskej sféry,“ vysvetľuje Baláž tradičný problém s prepojením medzi výskumom a firmami. „Podniky musia byť motorom výskumu a povedať, aké problémy by mali vedci riešiť.“
Aj keď prvé lastovičky v oblasti IT už existujú, a to vrátane sľubne sa vyvíjajúcej start-upovej scény, pre menšie firmy je vlastný výskum riziková záležitosť. Trvá totiž dlho, je nákladný a očakávané výsledky sa nemusia dostaviť. Kým sú naše náklady na pracovnú silu nízke, sme konkurencieschopní aj bez nutnosti inovovať. Lenže postaviť ekonomiku iba na tejto výhode nie je dlhodobo udržateľné. Na vedu a výskum sa dajú použiť aj peniaze z eurofondov. Z nich financované projekty sú však nezriedka roztrieštené a zaťažené veľkou byrokraciou. Nie nutne vinou Bruselu. Často je to spôsobené aj horlivou slovenskou nadprácou...
Na všadeprítomnú byrokraciu sa sťažuje aj podnikateľ Tomáš. „Kúpil som v obchode rukavice pre upratovačku, ktorá sa stará o naše kancelárske priestory. Raz k nám prišla kontrola a spýtali sa, či na ne máme predpísaný certifikát. Samozrejme, nemal som, a tak bolo treba zakúpiť nové. Takýchto príkladov môžem menovať veľa.“ Pri našej prosbe, aby zhrnul svoje očakávania na rok 2013, sa na chvíľu zamyslí: „Existuje taký citát. Neviem, kto je jeho autorom, ale vraj keď máš pocit, že kráčaš peklom, neprestávaj kráčať. Tým sa už pár rokov riadim.“
.obete konsolidácie
Odvodové zaťaženie dohodárov robí zvlášť tento typ zamestnávania menej atraktívnym. K tomu treba prirátať papierovanie s nahlasovaním a odhlasovaním do Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Časť zamestnávateľov zrejme bude tento problém kompenzovať cez vyšší prenájom ľudí u pracovných agentúr. Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) ešte začiatkom decembra našiel dieru v zákone. Odvodom sa možno vyhnúť pri uzavretí dohody na neurčitý čas a pri nepravidelnom vyplácaní príjmu. Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian to vtedy označil za navádzanie na obchádzanie zákona a hrozil Mihálovi trestným stíhaním. V každom prípade, rôzne firmy majú rôzne potreby a ani využitie tejto diery v zákone nemusí byť vhodné pre každú spoločnosť.
Podnikateľ Tomáš sa ešte ku koncu roka rozlúčil aj s tromi živnostníkmi, ktorí pre neho občas robili nejaké práce externe: „Neoplatilo sa im to, tak zrušili živnosti, a teraz sú na úrade práce.“ Hospodárske noviny prednedávnom upozornili, že do konca novembra 2012 prišlo na Slovensku k zrušeniu približne 14 500 živností. Stavebníctvo bolo jedným z najviac postihnutých odvetví. Vláda živnostníkom zvýšila odvody a obmedzila paušálne výdavky. Lenže ich úbytok má aj ďalšie príčiny.
Spomalená ekonomika vedie k nedostatku zákaziek. K tomu treba pripočítať fenomén druhotnej platobnej neschopnosti. V podnikaní vždy niekomu dlhujete a niekto dlhuje vám. Ak nedostanete zaplatené, máte problém uhrádzať vaše vlastné záväzky. Nečudo, že sa potom zadrháva celá ekonomika. Keď ekonómovia hovoria o tom, aká dôležitá pre prosperitu je vymožiteľnosť práva, majú čiastočne na mysli práve ochranu hladkého priebehu dodávateľsko-odberateľských vzťahov súdmi.
.vysoká nezamestnanosť
Národná banka Slovenska očakáva v roku 2013 rast HDP na úrovni 1,6 percenta. Avšak v roku 2014 by sa situácia mohla zlepšiť s očakávaným rastom hospodárstva až o 3,5 percenta. Aby mohla poklesnúť nezamestnanosť, musí na Slovensku rásť ekonomika minimálne o 2,5 až 3 percentá. Budúci rok by sa tak mohli zlepšiť vyhliadky ľudí bez práce, ktorých je dnes asi 14,5 percenta.
Dá sa povedať, nakoľko je posledný nárast nezamestnanosti dôsledkom vládnych opatrení a nakoľko ide o vplyv ekonomických problémov u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne? „Vplyv majú oba uvedené faktory, ich percentuálny podiel na celkovom výsledku sa však identifikovať nedá, pretože ich vplyv na každodenné fungovanie ekonomiky sa nedá oddeliť,“ hovorí Ján Oravec zo Združenia podnikateľov Slovenska. Dodáva, že exaktnejšie to budú vedieť posúdiť, keď si po nejakom čase urobia prieskum medzi svojimi členmi o znižovaní stavov a jeho príčinách. „Už dnes je však k dispozícii dosť vyjadrení majiteľov firiem o tom, že sú nútení prepúšťať aj pre Zákonník práce,“ dodáva.
Určiť presný pomer medzi dôsledkami vládnej politiky a vplyvmi externého prostredia si netrúfa ani Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. No vplyv vonkajšieho prostredia podľa neho zreteľne prevažuje: „Netvrdím, že nerozumná vláda nemôže niečo pokaziť alebo že šikovná vláda nemôže niečo zlepšiť. Lenže v roku 2012 otvorenosť slovenskej ekonomiky, meraná podielom exportov tovarov a služieb na HDP, dosiahla asi 90 percent. Teda jednoznačne to, čo sa deje vonku, je dôležitejšie ako to, čo sa deje u nás.“ Podľa Baláža nemôžeme očakávať nejaké veľké oživenie, pokiaľ ekonomika v západnej Európe bude stagnovať.
Po roku 2012 už možnosť rozpadu eura nevyzerá ako bezprostredná hrozba. No eurozóna ako celok bude naďalej stagnovať, s niektorými jej členskými krajinami v recesii. Nemecko ako lokomotíva, ktorá ťahá aj slovenský vagón, by tamojší hospodársky rast malo vytiahnuť aspoň na pol percenta, no Angela Merkelová v televíznom príhovore počas sviatkov varovala Nemcov pred príchodom tvrdých časov. Avšak niektorí komentátori tvrdia, že kancelárka maľuje ekonomickú realitu Spolkovej republiky černejšie, než aká naozaj je, aby v predvolebnom období mohla voličov príjemne prekvapiť.
.bezmocní?
Podľa ministerstva financií by rozpočtový deficit za rok 2012 nemal presiahnuť 4,64 percenta. Práve potrebou konsolidácie je odôvodňované zvyšovanie daní a odvodov. Peter Kažimír by chcel v tomto roku dostať schodok dokonca pod 3 percentá HDP, čo by bol pre Slovensko veľký úspech. Avšak ratingová agentúra Moody’s o uskutočniteľnosti ambícií rezortu financií pochybuje. Podľa nej už rok 2012 skončí s deficitom 5 percent a nie 4,64. Príčinou tohto skepticizmu je spomaľovanie ekonomiky a z toho vyplývajúci nižší výber daní, ktorý sa prejavil už v roku 2012. Ak sa zopakuje aj v tomto roku, pre kabinet Roberta Fica by už ďalšie zvyšovanie daní nemuselo byť priechodné. Vláda by potom musela pristúpiť k väčším škrtom na strane výdavkov. Alebo sa obslúžiť z druhého piliera. Nemusí ho pritom zlikvidovať celý. Stačilo by, keby „mimoriadne“ presmerovala na pár rokov odvody sporiteľov.
Slovensko je dnes v rozpoložení, keď sa zdá, že štát úplne závisí od dlhopisových trhov, kým ekonomika od nášho zahraničného vývozu. To však neznamená, že vlády nemajú nijaké páky, aby napomohli zlepšenie situácie občanov. Toľko skloňované podnikateľské prostredie nie je len o príťažlivosti pre zahraničných investorov. Slovensko musí vytvoriť prajnú klímu najmä kvôli rozvoju svojich domácich firiem, ktoré by vytvorili prácu pre masy nezamestnaných a ekonomiku by potiahli aj v prípade, že sa zahraniční zamestnávatelia rozhodnú odísť do lacnejších krajín.
Nezamestnanosť zostane aj v roku 2013 jedným z najpálčivejších problémov občanov. Baláž podporuje myšlienku, aby vláda zacielila aktívne opatrenia na trhu práce na ľudí, ktorí si ťažko hľadajú zamestnanie. Teda na mladých ľudí bez praxe, dlhodobo nezamestnaných alebo starších ľudí po päťdesiatke. Aktívne opatrenia na trhu práce je možné podporovať z eurofondov. „Tieto peniaze sa aj tak musia vyčerpať a z každých sto eur, použitých na vytvorenie pracovného miesta, sa vráti prostredníctvom daní a odvodov polovica tých peňazí štátu. Ročne je to asi 30 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu,“ hovorí ekonóm zo SAV.
.veda, výskum, vzdelanie
Často skloňovanou témou je aj šplhanie po rebríčku pridanej hodnoty. Inak povedané, slovenské firmy by sa mali snažiť vyrábať inovatívne, originálne a technologicky náročné produkty, s ktorými by bolo možné preraziť vo svete. „Panuje predstava, že univerzita niečo vymyslí a ponúkne to podnikom. No záujem musí prísť práve od podnikateľskej sféry,“ vysvetľuje Baláž tradičný problém s prepojením medzi výskumom a firmami. „Podniky musia byť motorom výskumu a povedať, aké problémy by mali vedci riešiť.“
Aj keď prvé lastovičky v oblasti IT už existujú, a to vrátane sľubne sa vyvíjajúcej start-upovej scény, pre menšie firmy je vlastný výskum riziková záležitosť. Trvá totiž dlho, je nákladný a očakávané výsledky sa nemusia dostaviť. Kým sú naše náklady na pracovnú silu nízke, sme konkurencieschopní aj bez nutnosti inovovať. Lenže postaviť ekonomiku iba na tejto výhode nie je dlhodobo udržateľné. Na vedu a výskum sa dajú použiť aj peniaze z eurofondov. Z nich financované projekty sú však nezriedka roztrieštené a zaťažené veľkou byrokraciou. Nie nutne vinou Bruselu. Často je to spôsobené aj horlivou slovenskou nadprácou...
Na všadeprítomnú byrokraciu sa sťažuje aj podnikateľ Tomáš. „Kúpil som v obchode rukavice pre upratovačku, ktorá sa stará o naše kancelárske priestory. Raz k nám prišla kontrola a spýtali sa, či na ne máme predpísaný certifikát. Samozrejme, nemal som, a tak bolo treba zakúpiť nové. Takýchto príkladov môžem menovať veľa.“ Pri našej prosbe, aby zhrnul svoje očakávania na rok 2013, sa na chvíľu zamyslí: „Existuje taký citát. Neviem, kto je jeho autorom, ale vraj keď máš pocit, že kráčaš peklom, neprestávaj kráčať. Tým sa už pár rokov riadim.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.