Veď, čo už len zmôžu mongolské šípy proti múrom Bagdadu? – pýtal sa al-Mustasím Biláh. Keď 29. januára mongolský vodca chán Hülegü, vnuk Čingischána, dorazil k Bagdadu, mal so sebou tisíc čínskych bombardérov a perzské, turecké a gruzínske zálohy. Medzi historikmi nepanuje zhoda, či Mongoli použili delo, alebo iba katapulty fungujúce na protiváhe, tak či onak, útočníkom sa za tri týždne podarilo prelomiť mestské hradby a nasledoval masaker, kde prišlo o život od 200-tisíc do milióna obyvateľov. Zachovalo sa niekoľko správ o tom, ako al-Mustasí zahynul, niektoré dosť farbisté.
.čína: najväčší investor na svete
Američania sú na tom podobne ako Abbásovci, nemáme žiadnu predstavu o tom, čo nás môže čakať. Máme svoje problémy a ekonomiku, založenú na podnikaní zdola nahor, na čínsku ekonomiku, založenú na opačnom princípe zhora nadol sa pozeráme pohŕdavo. Problém je, že od 80. rokov nie sme dosť inovatívni. Nová generácia vzdelaných Číňanov je schopná rýchlo si osvojiť naše inovácie a predbehnúť nás.
Mongoli nemali kultúru, ktorá by mala kapacitu pre technologické inovácie. Ani ju nepotrebovali. Po tom, ako dobyli Perziu, získali najlepšie vojenské technológie 12. storočia, vďaka perzským katapultom boli schopní strieľať stokilogramové strely, a tak ničiť čínske hradby a mestá. Predtým, ako obrátili svoju pozornosť na Mezopotámiu, získali aj čínske technológie. A Čína, ako je známe, bola medzi rokmi 800 a 1200 po Kristovi veľkým technologickým inovátorom. Dokazuje to pušný prach, strelné zbrane, výbušné nálože či magnetický kompas.
Čínska inovatívnosť sa skončila po vpáde Mongolov a európske mocnosti, ktoré mali čoskoro začať svoj industrálny rozvoj, stavali na čínskych technológiách. Čínska dirigisticky riadená ekonomika nie je ani dnes pre inovácie vhodným prostredím. Ale Číňania nepotrebujú inovovať, podobne ako Mongoli v 13. storočí. Čínsky dopyt po zahraničných technológiách v mnohobiliónovom objeme je najdôležitejšou investorskou črtou dnešného sveta. Dobrým príkladom je nukleárna technológia, kedysi domáce striebro americkej ekonomiky. Najskôr japonská Toshiba získala kontrolu nad spoločnosťou Westinghouse Electric, potom Toshiba predala licenciu Číňanom. A v súčasnosti ohlásili Toshiba-Westinghouse a čínska štátna jadrová spoločnosť vznik spoločného podniku, ktorý vyvíja nový reaktor (založený na technológiách Westinghouse), ktorý chcú následne exportovať do celého sveta.
Podľa názoru profesora Yiping Huang z Pekinskej univerzity je to iba začiatok nového trendu: „V roku 2002, keď krajina vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, boli priame čínske zahraničné investície menej ako tri miliardy dolárov. Do roku 2010 sa dvadsaťnásobne znásobili. A ak bude Čína liberalizovať svoj zahraničný obchod, do roku 2020 môžu podľa odhadov dosiahnuť výšku 5,3 bilióna amerických dolárov. Čína by sa tak stala najväčším svetovým investorom.“
Väčšina pozorovateľov čínskej ekonomiky si rok 2011, keď začala tamojšia ekonomika spomaľovať a priemyselná produkcia sa dokonca niekoľko mesiacov znižovala, nevysvetľovala správne. Čínska ekonomika nebola v kríze, iba tamojšia komunistická strana začala cieľavedomo „čistiť“ úverovú politiku, pričom menej efektívne firmy prišli o podporu štátu. Nič nie je v Číne celkom súkromné, štát je nejakým spôsobom prítomný vo všetkých firmách. Samozrejme, že je to dôvod a príležitosť na obrovskú korupciu. Čínski komunisti sa preto rozhodli zvýhodňovať obrovské štátom vlastnené spoločnosti. Svojich priateľov tak držia nakrátko a nepriateľov ešte nakratšie. To je dôvod úspechu veľkých čínskych štátnych firiem na burze, majú dostatok zdrojov a môžu si dovoliť kúpiť akúkoľvek technológiu, čo potrebujú. Ale bude to krok k ich efektivite? To je otázka.
.nová čínska elita
Silným argumentom je nová generácia čínskych študentov. Vyše 35 miliónov mladých Číňanov si platí súkromné hodiny hry na klavíri, v šanghajskom regióne dosahuje viac ako 50 percent stredoškolákov úroveň 5 v matematických testoch PISA. V krajinách OECD to priemerne dosahuje 12,5 percenta stredoškolákov. V Číne sa formuje nová intelektuálna elita, ktorá bude taká početná, akú svet ešte nezažil.
Po kultúrnej revolúcii bol čínsky univerzitný systém v ruinách, v krajine bolo len niekoľko miest, kde sa dal získať doktorát. Dnes je Čína porovnateľná s USA, pričom Američania majú viac doktorátov z humanitných odborov a Číňania z prírodovedných. Platí však, že úroveň tamojších PhD. titulov treba ešte otestovať. Najlepší čínski študenti stále študujú na amerických univerzitách a podmienky v Číne označujú za ubíjajúce. Čínsky pracovný trh však dnes vyzerá dramaticky inak, ako ten spred desiatich rokov. Svet nikdy nezažil taký masívny vzrast elity.
Pre Ameriku je však problém, že stratila inovačný boom. Od roku 1970 do roku 1990 sme vynašli mikroprocesor a LCD displej (1971), word procesor a videohry (1972), laserové tlačiarne (1975), osobný počítač (1981), mobilný telefón (1988) alebo internet (1990). Ale čo sme vynašli po roku 1991? Podľa About.com sme vynašli digitálny záznamník, internetovú televíziu, hybridný automobil a, samozrejme, viagru. Profesor Robert Gordon z Northwestern university tvrdí, že svetu chýbajú idey. Digitálna revolúcia prišla a skončila sa. Osobne si myslím, že na tom nie je nič nevyhnutné, stačí sa pozrieť na Izrael a rozvoj tamojšieho protiraketového systému Železná kupola. Podľa denníka Wall Street Journal nielenže predstavuje izraelský bezpečnostný systém rivala americkému systému Falanga, ale v mnohom je výkonnejší. Poradca prezidenta Obamu Dennis Ross v záverečnej správe pre Biely dom po návšteve Izraela napísal, že ide o „omnoho lepší systém, ako je ten náš“.
Úpadok USA nie je nevyhnutný. Aj keď jeho prvé štádium už nastalo. Ak sa však Spojeným štátom nepodarí vytvoriť zmysel pre celonárodný cieľ, ako to bolo kedysi v reakcii na Sputnik, môže byť tento proces nezvratný.
Predstava, že Amerika môže potrestať Čínu obchodnými sankciami, je smiešna. Jediný spôsob, ako držať krok s Čínou, sú ďalšie inovácie. Čokoľvek iné je márne.
Autor je americký ekonóm a spisovateľ.
.čína: najväčší investor na svete
Američania sú na tom podobne ako Abbásovci, nemáme žiadnu predstavu o tom, čo nás môže čakať. Máme svoje problémy a ekonomiku, založenú na podnikaní zdola nahor, na čínsku ekonomiku, založenú na opačnom princípe zhora nadol sa pozeráme pohŕdavo. Problém je, že od 80. rokov nie sme dosť inovatívni. Nová generácia vzdelaných Číňanov je schopná rýchlo si osvojiť naše inovácie a predbehnúť nás.
Mongoli nemali kultúru, ktorá by mala kapacitu pre technologické inovácie. Ani ju nepotrebovali. Po tom, ako dobyli Perziu, získali najlepšie vojenské technológie 12. storočia, vďaka perzským katapultom boli schopní strieľať stokilogramové strely, a tak ničiť čínske hradby a mestá. Predtým, ako obrátili svoju pozornosť na Mezopotámiu, získali aj čínske technológie. A Čína, ako je známe, bola medzi rokmi 800 a 1200 po Kristovi veľkým technologickým inovátorom. Dokazuje to pušný prach, strelné zbrane, výbušné nálože či magnetický kompas.
Čínska inovatívnosť sa skončila po vpáde Mongolov a európske mocnosti, ktoré mali čoskoro začať svoj industrálny rozvoj, stavali na čínskych technológiách. Čínska dirigisticky riadená ekonomika nie je ani dnes pre inovácie vhodným prostredím. Ale Číňania nepotrebujú inovovať, podobne ako Mongoli v 13. storočí. Čínsky dopyt po zahraničných technológiách v mnohobiliónovom objeme je najdôležitejšou investorskou črtou dnešného sveta. Dobrým príkladom je nukleárna technológia, kedysi domáce striebro americkej ekonomiky. Najskôr japonská Toshiba získala kontrolu nad spoločnosťou Westinghouse Electric, potom Toshiba predala licenciu Číňanom. A v súčasnosti ohlásili Toshiba-Westinghouse a čínska štátna jadrová spoločnosť vznik spoločného podniku, ktorý vyvíja nový reaktor (založený na technológiách Westinghouse), ktorý chcú následne exportovať do celého sveta.
Podľa názoru profesora Yiping Huang z Pekinskej univerzity je to iba začiatok nového trendu: „V roku 2002, keď krajina vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, boli priame čínske zahraničné investície menej ako tri miliardy dolárov. Do roku 2010 sa dvadsaťnásobne znásobili. A ak bude Čína liberalizovať svoj zahraničný obchod, do roku 2020 môžu podľa odhadov dosiahnuť výšku 5,3 bilióna amerických dolárov. Čína by sa tak stala najväčším svetovým investorom.“
Väčšina pozorovateľov čínskej ekonomiky si rok 2011, keď začala tamojšia ekonomika spomaľovať a priemyselná produkcia sa dokonca niekoľko mesiacov znižovala, nevysvetľovala správne. Čínska ekonomika nebola v kríze, iba tamojšia komunistická strana začala cieľavedomo „čistiť“ úverovú politiku, pričom menej efektívne firmy prišli o podporu štátu. Nič nie je v Číne celkom súkromné, štát je nejakým spôsobom prítomný vo všetkých firmách. Samozrejme, že je to dôvod a príležitosť na obrovskú korupciu. Čínski komunisti sa preto rozhodli zvýhodňovať obrovské štátom vlastnené spoločnosti. Svojich priateľov tak držia nakrátko a nepriateľov ešte nakratšie. To je dôvod úspechu veľkých čínskych štátnych firiem na burze, majú dostatok zdrojov a môžu si dovoliť kúpiť akúkoľvek technológiu, čo potrebujú. Ale bude to krok k ich efektivite? To je otázka.
.nová čínska elita
Silným argumentom je nová generácia čínskych študentov. Vyše 35 miliónov mladých Číňanov si platí súkromné hodiny hry na klavíri, v šanghajskom regióne dosahuje viac ako 50 percent stredoškolákov úroveň 5 v matematických testoch PISA. V krajinách OECD to priemerne dosahuje 12,5 percenta stredoškolákov. V Číne sa formuje nová intelektuálna elita, ktorá bude taká početná, akú svet ešte nezažil.
Po kultúrnej revolúcii bol čínsky univerzitný systém v ruinách, v krajine bolo len niekoľko miest, kde sa dal získať doktorát. Dnes je Čína porovnateľná s USA, pričom Američania majú viac doktorátov z humanitných odborov a Číňania z prírodovedných. Platí však, že úroveň tamojších PhD. titulov treba ešte otestovať. Najlepší čínski študenti stále študujú na amerických univerzitách a podmienky v Číne označujú za ubíjajúce. Čínsky pracovný trh však dnes vyzerá dramaticky inak, ako ten spred desiatich rokov. Svet nikdy nezažil taký masívny vzrast elity.
Pre Ameriku je však problém, že stratila inovačný boom. Od roku 1970 do roku 1990 sme vynašli mikroprocesor a LCD displej (1971), word procesor a videohry (1972), laserové tlačiarne (1975), osobný počítač (1981), mobilný telefón (1988) alebo internet (1990). Ale čo sme vynašli po roku 1991? Podľa About.com sme vynašli digitálny záznamník, internetovú televíziu, hybridný automobil a, samozrejme, viagru. Profesor Robert Gordon z Northwestern university tvrdí, že svetu chýbajú idey. Digitálna revolúcia prišla a skončila sa. Osobne si myslím, že na tom nie je nič nevyhnutné, stačí sa pozrieť na Izrael a rozvoj tamojšieho protiraketového systému Železná kupola. Podľa denníka Wall Street Journal nielenže predstavuje izraelský bezpečnostný systém rivala americkému systému Falanga, ale v mnohom je výkonnejší. Poradca prezidenta Obamu Dennis Ross v záverečnej správe pre Biely dom po návšteve Izraela napísal, že ide o „omnoho lepší systém, ako je ten náš“.
Úpadok USA nie je nevyhnutný. Aj keď jeho prvé štádium už nastalo. Ak sa však Spojeným štátom nepodarí vytvoriť zmysel pre celonárodný cieľ, ako to bolo kedysi v reakcii na Sputnik, môže byť tento proces nezvratný.
Predstava, že Amerika môže potrestať Čínu obchodnými sankciami, je smiešna. Jediný spôsob, ako držať krok s Čínou, sú ďalšie inovácie. Čokoľvek iné je márne.
Autor je americký ekonóm a spisovateľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.