„Je to naozaj veľký úspech, pretože vládna koalícia preukázala jasnú sociálnodemokratickú orientáciu,“ povedal Fico po schválení zákona, ktorý majiteľom zdravotných poisťovní zakazuje nakladať so ziskom. To, kam Fico zaťahuje túto krajinu, však so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné.
Šokom sa to nazvať nedá – koalícia prosto len naplnila ďalšie zo zadaní predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa rozhodol v rozpore s ekonomickými zákonmi a nepísanými pravidlami slobodnej spoločnosti budovať „sociálny štát“ na svoj obraz. Zákon, ktorý zakazuje vyplácanie dividend zo zisku akcionárom zdravotných poisťovní, je ukážkou toho typu uvažovania, ktoré považuje zisk za čosi neslušné a nechápe úplne ani základné zákony, bez ktorých trhová ekonomika nemôže existovať (o úlohe zisku v zdravotníctve písal .týždeň naposledy v minulom vydaní). Tento zákon je úplne samoúčelný – nerieši nijaký z problémov zdravotníctva na Slovensku, napríklad aj preto, že zdravotné poisťovne sú jednou z mála častí systému, ktoré fungujú a prináša výsledky aj pre pacientov. Zákon neprinesie do systému viac peňazí, nezníži mieru plytvania a rozkrádania (práve naopak), nepomôže poskytovateľom, lekárom a už vôbec nie pacientom. Nepomôže nikomu, iba Ficovmu pocitu, že urobil ďalší krok „k ľuďom“. Táto poľutovaniahodná mentálna dispozícia nášho premiéra však týmto zákonom uspokojená nebude – a myslieť si, že horšie veci už neprídu, by bolo fatálnou chybou, ktorej sa však väčšina populácie vrátane jej analyticky uvažujúceho promile nepochybne i tak opäť dopustí.
.zisk bez ohľadu na zisk
Základné východisko – či nebodaj „filozofia“ – znelo: Všetky peniaze v systéme zdravotného poistenia, vrátane prípadného zisku, musia byť použité len v rámci systému na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Minister zdravotníctva vďaka tomu očakáva zvýšenie zdrojov na zdravotnú starostlivosť o 1,9 miliardy, vychádzajúc z vlaňajšej bilancie hospodárenia poisťovní. Tá sa však, prirodzene, mení v čase a neplatí už ani len v tomto roku – za prvý polrok síce dosiahol zisk všetkých zdravotných poisťovní dohromady 948 miliónov korún, dve súkromné poisťovne (Union a Európska zdravotná poisťovňa) však boli v strate a bezkonkurenčne najvyšší zisk dosiahla štátna Spoločná zdravotná poisťovňa (853 zo spomínaných celkových 948 miliónov zisku poisťovní).
Ak si minister myslel, že „vyžmýka“ zo súkromných poisťovní veľa peňazí, je na omyle aj bez ohľadu na aktuálny pohľad do účtovníctva poisťovní. Mýli sa preto, že ak je nakladanie s účtovne vykázaným ziskom znemožnené, bude zisk premenený na formy, ktoré účtovníctvo nezachytí, ale akcionárom výnos prinesú. Akurát to bude znamenať ešte menej transparentné finančné toky, zahmlievanie a plytvanie na transakčných nákladoch „schovávania“ zisku.
Vláda môže prskať od zlosti, pokrytecky sa pohoršovať – lenže to je tak všetko. Navonok bude všetko v poriadku. Poisťovne prosto len budú mať minimálny alebo nulový zisk (a nikto nerozsúdi, či naozaj, alebo len „akože“) a minister bude musieť na dodatočné miliardy zabudnúť. Zároveň to však oslabí tlak na zefektívňovanie systému, pretože najcennejšia informácia v trhových vzťahoch – cena – bude krivená stratou motivácie vykazovať zisk (alebo snahou eliminovať ho v účtovníctve).
Novela zákona o zdravotných poisťovniach tiež prináša zníženie správneho fondu poisťovní z maximálne štyroch na maximálne 3,5 percenta vybraného poistného. Snaha chrániť peniaze poistencov pred prejedaním by bola chvályhodná, má to však dva háčiky. Prvým je, že oveľa viac ako takého obmedzenia chránila peniaze poistencov konkurencia poisťovní, motivovaných nakupovať zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie, aby neboli v strate a priniesli svojim akcionárom zisk (o tú motiváciu ich však práve táto novela do veľkej miery obrala).
Nechce sa veriť, že by minister zdravotníctva nedisponoval dostatočným intelektom na pochopenie týchto súvislostí. On sám pred časom pomerne rozumne – ešte ako manažér jednej súkromnej poisťovne – silno varoval pred podobnými krokmi, aké je dnes sám nútený (ak teda chce sedieť vo vláde) robiť.
.miliardové arbitráže
„Treba poďakovať každému, kto podniká v zdravotníctve. To berie na seba dosť veľké riziká,“ povedal ironicky pre SME poslanec za koaličné HZDS Milan Urbáni po tom, čo koalícia v parlamente – aj jeho hlasom – schválila novelu. Bol to práve Urbáni, kto krátko pred hlasovaním prekvapivo navrhol „kompromis“ – ak poisťovne dosiahnu zisk a zároveň nebudú mať na čakacích listinách pacientov s odkladanou zdravotnou starostlivosťou a ani dlhy voči poskytovateľom, potom môžu so ziskom nakladať ako chcú. Opakoval sa tak scenár zákona o dôchodkovom sporení, kde HZDS tiež ultimatívne stanovilo sériu podmienok. Kým pri druhom pilieri však jednak Smer prejavil nejakú vôľu k ústupkom a HZDS cúvalo od svojej ultimatívnosti postupne, pri zdravotných poisťovniach sa Smer nepohol ani o kúsok a HZDS sa po dvoch dňoch bez boja vzdalo. Z týchto banálnych krasojázd Mečiarovho hnutia vyplýva jediné – pomyslenie, už aj tak zúfalé, že práve Mečiar a jeho poslanci budú poslednou bariérou normality pred Ficovými nápadmi, je navyše aj falošné. HZDS nemá nijaké presvedčenie, na ktorého pevnosť by sa dalo v čomkoľvek spoliehať. Urbániho sarkastická poznámka o odvážlivcoch, ktorí podnikajú v zdravotníctve, je však vcelku presná. Akurát že tie riziká neznášajú zďaleka len podnikatelia a neredukujú sa, žiaľ, ani na tých, ktorí to podnikanie kazia. Riziká znášame a v prípade nutnosti zaplatíme všetci.
Vlastník zdravotnej poisťovne Dôvera a tiež menšinového podielu poisťovne Apollo – holandská spoločnosť HICEE, ktorá patrí do skupiny Penta – už poslal ministrom zdravotníctva a financií predarbitrážnu výzvu. „V nej sme im oznámili, že prijatie zákona v navrhovanej podobe bude znamenať spor,“ potvrdil .týždňu hovorca Penty Martin Danko. Ako náhradu škody, spôsobenej prijatou novelou, požadujú od vlády 15 miliárd korún s tým, že „táto suma je minimálnym odhadovaným vyčíslením škody“, spôsobenej zmarením investícií, ušlým ziskom a poškodením dobrého mena. Hlavným argumentom dotknutej spoločnosti je, že sa „fundamentálne menia podmienky podnikania v tejto oblasti bez akejkoľvek náhrady“, povedal Danko.
O porušení dohody o ochrane investícií medzi Holandskom a Slovenskom hovorí aj holandský akcionár poisťovne Union, spoločnosť Eureko. Súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom Združenia zdravotných poisťovní koordinujú ďalší postup. „Pokiaľ ide o nás, momentálne čakáme, či novelu podpíše prezident. Ak vyjde v Zbierke zákonov, vyberieme právnu kanceláriu, ktorá nás bude zastupovať. A pripravujeme aj podanie na Ústavný súd,“ hovorí Martin Danko, podľa ktorého o ďalších krokoch uvažujú aj akcionári ostatných poisťovní. „Každý z nich zvažuje mieru právnych krokov na ochranu investícií.“
Viacerí právnici tvrdia, že akcionári poisťovní majú veľmi vysokú šancu na úspech. Napríklad advokátska kancelária Buzinger and Partners pre SME vypracovala stanovisko, podľa ktorého „navrhovaná právna úprava ústavne neprípustným spôsobom zasahuje do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať a základného práva vlastniť a pokojne užívať majetok“. Na možné rozpory novely s ústavou, medzinárodnými dohodami a programovým vyhlásením vlády upozorňovala ešte pred jej prijatím aj predsedníčka Protimonopolného úradu Danica Paroulková. Poisťovne budú mať vysokú šancu na úspech aj v arbitrážach – pretože zákaz vyplácania dividend z dosiahnutého zisku nepochybne je vážnym zásahom do podnikania a to je situácia, ktorú medzinárodné arbitrážne autority posudzujú jednoznačne v neprospech strán, ktoré sa takéhoto zásahu, navyše bez určenia primeranej náhrady, dopustia. Protiargument ministerstva zdravotníctva, že poisťovňa Dôvera pôsobila na zdravotnom poistnom trhu „už v čase, keď boli zdravotné poisťovne neziskovými organizáciami“, a preto sa na ňu nevzťahuje medzinárodná zmluva o ochrane investícií, je tak smutno-smiešny, že vážnosť mu treba pripisovať len vzhľadom na sumu, o ktorú sa zrejme bude hrať.
.legitímna vláda?
Každá vláda má v parlamentnej demokracii svoju legitimitu – môže sa spoliehať na akýsi spoločenský konsenzus, uznávajúci oprávnenie vlády vládnuť, ak vládne v súlade s právom a rešpektuje základné demokratické rámce. Je rozumné rešpektovať túto legitimitu aj vtedy, keď vláda nezodpovedá nášmu vkusu, pretože politická stabilita je spolu s miernou vládou nevyhnutnou súčasťou zmesi rôznych predpokladov, bez ktorých nemôže slobodná a prosperujúca spoločnosť existovať. Lenže aj uznávanie legitimity má svoje hranice – a Ficova vláda sa niektorými svojimi počinmi nebezpečne zahráva s hranicou, za ktorou už bude jej počínanie nelegitímne a bude oprávňovať na občiansky vzdor.
Programové vyhlásenie vlády, od ktorého by vláda mala odvodzovať legitimitu svojho počínania, pretože ide o jej záväzný a parlamentom schválený program, hovorí o zdravotnom poistení toto: „Vláda nepripustí také legislatívne zmeny zdravotníckych zákonov, ktoré by mohli viesť k poškodeniu dobrého mena SR tým, že nebude zabezpečená primeraná ochrana domácich i zahraničných investícií.“ Ako to ide dohromady s návrhom, ktorý koalícia pred pár dňami schválila? Alebo by mohlo byť zásadné obmedzenie nakladať s dosiahnutým ziskom vysvetliteľné vetou, že „vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky, bez ohľadu na ich právnu formu, a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami poistencov“? Sotva.
Napokon sa na túto tému, s cynizmom sebe vlastným, rozhovoril predseda koaličnej SNS slovami „Pokiaľ je ekonomika trhová, tak v nej musí vždy ten, kto podniká, mať nejaký zisk.“ Keď sa ho novinári pýtali, či môžu byť poisťovne na súde úspešné, odvetil: „Nech si každý odpovie sám, ale je to asi jasné.“ Prečo potom jeho strana hlasovala za zákon? Ako sa novinárom zveril o čosi skôr (a tiež v súvislosti s týmto zákonom), „táto koalícia je nám prednejšia ako naše presvedčenie“.
Slotovi môže byť koalícia prednejšia než vedomie obrovského rizika prehratých miliardových sporov a poškodenia zdravotníckeho systému – môžu a majú byť podobne veľkorysí aj daňoví poplatníci? A majú byť takto veľkorysí pacienti, ktorým Ficove socialistické avantúry nijako nepomôžu, pretože v ničom nereagujú na úpadok zdravotníctva a jeho skutočné príčiny, a naopak, povedú iba k väčšiemu plytvaniu a menšej snahe zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti?
.križovatka
Ak zákon po podpise prezidenta vstúpi do platnosti, občianska spoločnosť sa ocitne na vážnej križovatke. Ak sa začne nahlas búriť a bude brániť chávezizácii Slovenska (ktorá je zrejmá a jej hrozivosť zosilňuje aj fakt, že aj Chávezovi trvalo v kresle venezuelského prezidenta roky, kým svoje populisticko-tyranské projekty začal naplno presadzovať), bude mať Slovensko nádej, že sa po necelom desaťročí normálneho vývoja nemusí opäť stať pochybnou krajinou, ktorá ignoruje pravidlá slušného sveta.
Alebo bude elita – a s ňou všetci – ticho pozorovať, ako sa krajina postupne zosúva na spomínanú úroveň, falošne sa upokojovať záchrannými brzdami členstva v EÚ a NATO (odhliadnuc od faktu, že Fica nútia byť trochu menej priamočiarym, v čom mu naozaj bránia?) a dúfať, že nejako sa to utrasie. Utrasie. Ale za obrovskú cenu (prejedenie a koniec prosperity, povesť recidivistu) a za veľmi dlhý čas.
Keďže vysoký intelekt nie je privilégium, ale povinnosť voči spoločnosti, mali by sa ľudia, ktorí takýmto intelektom disponujú, začať vážne zaoberať tým, kam Slovensko opäť smeruje. Inak bude všetko vyzerať na obraz tých druhých.
Šokom sa to nazvať nedá – koalícia prosto len naplnila ďalšie zo zadaní predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa rozhodol v rozpore s ekonomickými zákonmi a nepísanými pravidlami slobodnej spoločnosti budovať „sociálny štát“ na svoj obraz. Zákon, ktorý zakazuje vyplácanie dividend zo zisku akcionárom zdravotných poisťovní, je ukážkou toho typu uvažovania, ktoré považuje zisk za čosi neslušné a nechápe úplne ani základné zákony, bez ktorých trhová ekonomika nemôže existovať (o úlohe zisku v zdravotníctve písal .týždeň naposledy v minulom vydaní). Tento zákon je úplne samoúčelný – nerieši nijaký z problémov zdravotníctva na Slovensku, napríklad aj preto, že zdravotné poisťovne sú jednou z mála častí systému, ktoré fungujú a prináša výsledky aj pre pacientov. Zákon neprinesie do systému viac peňazí, nezníži mieru plytvania a rozkrádania (práve naopak), nepomôže poskytovateľom, lekárom a už vôbec nie pacientom. Nepomôže nikomu, iba Ficovmu pocitu, že urobil ďalší krok „k ľuďom“. Táto poľutovaniahodná mentálna dispozícia nášho premiéra však týmto zákonom uspokojená nebude – a myslieť si, že horšie veci už neprídu, by bolo fatálnou chybou, ktorej sa však väčšina populácie vrátane jej analyticky uvažujúceho promile nepochybne i tak opäť dopustí.
.zisk bez ohľadu na zisk
Základné východisko – či nebodaj „filozofia“ – znelo: Všetky peniaze v systéme zdravotného poistenia, vrátane prípadného zisku, musia byť použité len v rámci systému na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Minister zdravotníctva vďaka tomu očakáva zvýšenie zdrojov na zdravotnú starostlivosť o 1,9 miliardy, vychádzajúc z vlaňajšej bilancie hospodárenia poisťovní. Tá sa však, prirodzene, mení v čase a neplatí už ani len v tomto roku – za prvý polrok síce dosiahol zisk všetkých zdravotných poisťovní dohromady 948 miliónov korún, dve súkromné poisťovne (Union a Európska zdravotná poisťovňa) však boli v strate a bezkonkurenčne najvyšší zisk dosiahla štátna Spoločná zdravotná poisťovňa (853 zo spomínaných celkových 948 miliónov zisku poisťovní).
Ak si minister myslel, že „vyžmýka“ zo súkromných poisťovní veľa peňazí, je na omyle aj bez ohľadu na aktuálny pohľad do účtovníctva poisťovní. Mýli sa preto, že ak je nakladanie s účtovne vykázaným ziskom znemožnené, bude zisk premenený na formy, ktoré účtovníctvo nezachytí, ale akcionárom výnos prinesú. Akurát to bude znamenať ešte menej transparentné finančné toky, zahmlievanie a plytvanie na transakčných nákladoch „schovávania“ zisku.
Vláda môže prskať od zlosti, pokrytecky sa pohoršovať – lenže to je tak všetko. Navonok bude všetko v poriadku. Poisťovne prosto len budú mať minimálny alebo nulový zisk (a nikto nerozsúdi, či naozaj, alebo len „akože“) a minister bude musieť na dodatočné miliardy zabudnúť. Zároveň to však oslabí tlak na zefektívňovanie systému, pretože najcennejšia informácia v trhových vzťahoch – cena – bude krivená stratou motivácie vykazovať zisk (alebo snahou eliminovať ho v účtovníctve).
Novela zákona o zdravotných poisťovniach tiež prináša zníženie správneho fondu poisťovní z maximálne štyroch na maximálne 3,5 percenta vybraného poistného. Snaha chrániť peniaze poistencov pred prejedaním by bola chvályhodná, má to však dva háčiky. Prvým je, že oveľa viac ako takého obmedzenia chránila peniaze poistencov konkurencia poisťovní, motivovaných nakupovať zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie, aby neboli v strate a priniesli svojim akcionárom zisk (o tú motiváciu ich však práve táto novela do veľkej miery obrala).
Nechce sa veriť, že by minister zdravotníctva nedisponoval dostatočným intelektom na pochopenie týchto súvislostí. On sám pred časom pomerne rozumne – ešte ako manažér jednej súkromnej poisťovne – silno varoval pred podobnými krokmi, aké je dnes sám nútený (ak teda chce sedieť vo vláde) robiť.
.miliardové arbitráže
„Treba poďakovať každému, kto podniká v zdravotníctve. To berie na seba dosť veľké riziká,“ povedal ironicky pre SME poslanec za koaličné HZDS Milan Urbáni po tom, čo koalícia v parlamente – aj jeho hlasom – schválila novelu. Bol to práve Urbáni, kto krátko pred hlasovaním prekvapivo navrhol „kompromis“ – ak poisťovne dosiahnu zisk a zároveň nebudú mať na čakacích listinách pacientov s odkladanou zdravotnou starostlivosťou a ani dlhy voči poskytovateľom, potom môžu so ziskom nakladať ako chcú. Opakoval sa tak scenár zákona o dôchodkovom sporení, kde HZDS tiež ultimatívne stanovilo sériu podmienok. Kým pri druhom pilieri však jednak Smer prejavil nejakú vôľu k ústupkom a HZDS cúvalo od svojej ultimatívnosti postupne, pri zdravotných poisťovniach sa Smer nepohol ani o kúsok a HZDS sa po dvoch dňoch bez boja vzdalo. Z týchto banálnych krasojázd Mečiarovho hnutia vyplýva jediné – pomyslenie, už aj tak zúfalé, že práve Mečiar a jeho poslanci budú poslednou bariérou normality pred Ficovými nápadmi, je navyše aj falošné. HZDS nemá nijaké presvedčenie, na ktorého pevnosť by sa dalo v čomkoľvek spoliehať. Urbániho sarkastická poznámka o odvážlivcoch, ktorí podnikajú v zdravotníctve, je však vcelku presná. Akurát že tie riziká neznášajú zďaleka len podnikatelia a neredukujú sa, žiaľ, ani na tých, ktorí to podnikanie kazia. Riziká znášame a v prípade nutnosti zaplatíme všetci.
Vlastník zdravotnej poisťovne Dôvera a tiež menšinového podielu poisťovne Apollo – holandská spoločnosť HICEE, ktorá patrí do skupiny Penta – už poslal ministrom zdravotníctva a financií predarbitrážnu výzvu. „V nej sme im oznámili, že prijatie zákona v navrhovanej podobe bude znamenať spor,“ potvrdil .týždňu hovorca Penty Martin Danko. Ako náhradu škody, spôsobenej prijatou novelou, požadujú od vlády 15 miliárd korún s tým, že „táto suma je minimálnym odhadovaným vyčíslením škody“, spôsobenej zmarením investícií, ušlým ziskom a poškodením dobrého mena. Hlavným argumentom dotknutej spoločnosti je, že sa „fundamentálne menia podmienky podnikania v tejto oblasti bez akejkoľvek náhrady“, povedal Danko.
O porušení dohody o ochrane investícií medzi Holandskom a Slovenskom hovorí aj holandský akcionár poisťovne Union, spoločnosť Eureko. Súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom Združenia zdravotných poisťovní koordinujú ďalší postup. „Pokiaľ ide o nás, momentálne čakáme, či novelu podpíše prezident. Ak vyjde v Zbierke zákonov, vyberieme právnu kanceláriu, ktorá nás bude zastupovať. A pripravujeme aj podanie na Ústavný súd,“ hovorí Martin Danko, podľa ktorého o ďalších krokoch uvažujú aj akcionári ostatných poisťovní. „Každý z nich zvažuje mieru právnych krokov na ochranu investícií.“
Viacerí právnici tvrdia, že akcionári poisťovní majú veľmi vysokú šancu na úspech. Napríklad advokátska kancelária Buzinger and Partners pre SME vypracovala stanovisko, podľa ktorého „navrhovaná právna úprava ústavne neprípustným spôsobom zasahuje do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať a základného práva vlastniť a pokojne užívať majetok“. Na možné rozpory novely s ústavou, medzinárodnými dohodami a programovým vyhlásením vlády upozorňovala ešte pred jej prijatím aj predsedníčka Protimonopolného úradu Danica Paroulková. Poisťovne budú mať vysokú šancu na úspech aj v arbitrážach – pretože zákaz vyplácania dividend z dosiahnutého zisku nepochybne je vážnym zásahom do podnikania a to je situácia, ktorú medzinárodné arbitrážne autority posudzujú jednoznačne v neprospech strán, ktoré sa takéhoto zásahu, navyše bez určenia primeranej náhrady, dopustia. Protiargument ministerstva zdravotníctva, že poisťovňa Dôvera pôsobila na zdravotnom poistnom trhu „už v čase, keď boli zdravotné poisťovne neziskovými organizáciami“, a preto sa na ňu nevzťahuje medzinárodná zmluva o ochrane investícií, je tak smutno-smiešny, že vážnosť mu treba pripisovať len vzhľadom na sumu, o ktorú sa zrejme bude hrať.
.legitímna vláda?
Každá vláda má v parlamentnej demokracii svoju legitimitu – môže sa spoliehať na akýsi spoločenský konsenzus, uznávajúci oprávnenie vlády vládnuť, ak vládne v súlade s právom a rešpektuje základné demokratické rámce. Je rozumné rešpektovať túto legitimitu aj vtedy, keď vláda nezodpovedá nášmu vkusu, pretože politická stabilita je spolu s miernou vládou nevyhnutnou súčasťou zmesi rôznych predpokladov, bez ktorých nemôže slobodná a prosperujúca spoločnosť existovať. Lenže aj uznávanie legitimity má svoje hranice – a Ficova vláda sa niektorými svojimi počinmi nebezpečne zahráva s hranicou, za ktorou už bude jej počínanie nelegitímne a bude oprávňovať na občiansky vzdor.
Programové vyhlásenie vlády, od ktorého by vláda mala odvodzovať legitimitu svojho počínania, pretože ide o jej záväzný a parlamentom schválený program, hovorí o zdravotnom poistení toto: „Vláda nepripustí také legislatívne zmeny zdravotníckych zákonov, ktoré by mohli viesť k poškodeniu dobrého mena SR tým, že nebude zabezpečená primeraná ochrana domácich i zahraničných investícií.“ Ako to ide dohromady s návrhom, ktorý koalícia pred pár dňami schválila? Alebo by mohlo byť zásadné obmedzenie nakladať s dosiahnutým ziskom vysvetliteľné vetou, že „vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky, bez ohľadu na ich právnu formu, a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami poistencov“? Sotva.
Napokon sa na túto tému, s cynizmom sebe vlastným, rozhovoril predseda koaličnej SNS slovami „Pokiaľ je ekonomika trhová, tak v nej musí vždy ten, kto podniká, mať nejaký zisk.“ Keď sa ho novinári pýtali, či môžu byť poisťovne na súde úspešné, odvetil: „Nech si každý odpovie sám, ale je to asi jasné.“ Prečo potom jeho strana hlasovala za zákon? Ako sa novinárom zveril o čosi skôr (a tiež v súvislosti s týmto zákonom), „táto koalícia je nám prednejšia ako naše presvedčenie“.
Slotovi môže byť koalícia prednejšia než vedomie obrovského rizika prehratých miliardových sporov a poškodenia zdravotníckeho systému – môžu a majú byť podobne veľkorysí aj daňoví poplatníci? A majú byť takto veľkorysí pacienti, ktorým Ficove socialistické avantúry nijako nepomôžu, pretože v ničom nereagujú na úpadok zdravotníctva a jeho skutočné príčiny, a naopak, povedú iba k väčšiemu plytvaniu a menšej snahe zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti?
.križovatka
Ak zákon po podpise prezidenta vstúpi do platnosti, občianska spoločnosť sa ocitne na vážnej križovatke. Ak sa začne nahlas búriť a bude brániť chávezizácii Slovenska (ktorá je zrejmá a jej hrozivosť zosilňuje aj fakt, že aj Chávezovi trvalo v kresle venezuelského prezidenta roky, kým svoje populisticko-tyranské projekty začal naplno presadzovať), bude mať Slovensko nádej, že sa po necelom desaťročí normálneho vývoja nemusí opäť stať pochybnou krajinou, ktorá ignoruje pravidlá slušného sveta.
Alebo bude elita – a s ňou všetci – ticho pozorovať, ako sa krajina postupne zosúva na spomínanú úroveň, falošne sa upokojovať záchrannými brzdami členstva v EÚ a NATO (odhliadnuc od faktu, že Fica nútia byť trochu menej priamočiarym, v čom mu naozaj bránia?) a dúfať, že nejako sa to utrasie. Utrasie. Ale za obrovskú cenu (prejedenie a koniec prosperity, povesť recidivistu) a za veľmi dlhý čas.
Keďže vysoký intelekt nie je privilégium, ale povinnosť voči spoločnosti, mali by sa ľudia, ktorí takýmto intelektom disponujú, začať vážne zaoberať tým, kam Slovensko opäť smeruje. Inak bude všetko vyzerať na obraz tých druhých.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.