Povedali by ste si, blbosť, ktorou sa ani netreba podrobnejšie zaoberať. Iný názor však mali večne zvedaví výskumníci, ktorí sa rozhodli túto hypotézu vedecky otestovať. Priekopníčkou bola v roku 2004 stredoškoláčka Jillian Clarková z amerického Illinois. Za výsledky získala antinobelovu cenu, ktorá je akousi americkou obdobou českej ceny Bludný balvan. Na začiatku jej cesty k sláve bol jednoduchý výskum pod dohľadom učiteľov, pričom vo verejných priestoroch školy vybrala niekoľko modelových plôšok s rozdielnymi typmi povrchov, nahádzala na ne rôzne typy jedál a sledovala, ako rýchlo na ne naskáču zákerné mikróby. Na konci akcie skonštatovala, že na jedle sa uchytilo do piatich sekúnd veľmi malé množstvo mikroorganizmov. Rozhodujúcim faktorom napokon nebol čas, ale skutočnosť, že vymydlené školské chodby, kde pokus prebiehal, baktérie vo veľkom počte neosídľujú. Čas pri pokuse však nezohrával žiadnu úlohu ani vtedy, keď Clarková v laboratóriu umelo kontaminovala mikroorganizmami keramické dlaždičky, baktérie totiž zaujali svoje pozície, aj keď jedlo zdvihla do piatich sekúnd.
.mýtus
Pravidlo piatich sekúnd dôkladnejšie testovali profesionálni mikrobiológovia z Clemsonskej univerzity. V roku 2006 presvedčivý a metodicky správny výskum potvrdil, že na nejakej tej sekunde hore-dolu skutočne nezáleží, dôležitý je povrch, kam jedlo spadne. Zaujímavé je, že hladké dlaždičky sú pre prenos baktérií oveľa vhodnejšie, než chlpatý nylonový koberec, známy pod názvom kovral. Výskumníci navyše zistili, že keď aplikovali napríklad baktérie salmonely na tri rôzne druhy povrchov, tie prežili na suchu až mesiac. Ďalej zistili, že aj po osemhodinovom vystavení suchu by baktérie mohli v pohode naskákať na chlieb so salámou a, hoci polovysušené, stihli by to do piatich sekúnd. Ak by chlieb ležal na hladkej zemi, kontaminácia mikróbmi by stúpla až desaťnásobne. Z toho vyvodili záver, že nezáleží na čase, ale na povrchu, na ktorý vám kus dobroty spadne. Pokiaľ je zem plná mikróbov, máte smolu a zároveň suvenír v podobe gastroenteritídy.
So zaujímavým názorom na pohyb baktérií po skle som sa stretol na strednej škole. Kamarát, skôr než vypil prvý dúšok piva, vždy starostlivo obrúskom očistil okraj pivného pohára, ale vždy na opačnej strane, než z ktorej sa napokon napil. Keď ho už prestal baviť môj nechápavý pohľad, vysvetlil mi, že škodoradostné baktérie prebehnú takmer všetky na očistenú plochu a miesto, z ktorého bude piť, zostane takmer sterilné. Robil to s takým rituálnym zanietením, až som si spočiatku myslel, že to berie vážne.
.nebezpečná kuchyňa
Väčšina ľudí si myslí, že najbohatšiu zbierku škodlivých mikroorganizmov majú na toalete. Podrobné výskumy však ukázali, že mikróbmi sa to najviac hmýri na kuchynskej linke, pričom najvyššia diverzita nebezpečných mikroorganizmov je v okolí drezu. Tento kúsok domácej zoo sústreďuje stotisíckrát viac mikróbov ako kúpeľňa alebo toaleta. Trojtýždňová hubka na umývanie riadu obsahuje milióny baktérií na jednom štvorcovom centimetri vrátane baktérie Escherichia coli a salmonel. Mikróby milujú vlhko a teplo, navyše, hubky sa zle dezinfikujú. Lepšie ste na tom s kuchynskými polyfunkčnými vechtíkmi, ktoré môžete úspešne dezinfikovať v mikrovlnke. Návod poskytuje renomovaný časopis Journal of Environmental Health. Do mikrovlnky vložte mokrý (!) vecheť, mikrovlnku nastavte na plný výkon a handričku v nej potrápte dve minúty. Podľa autorov výskumu takto zlikvidujete až 99 percent mikroorganizmov vrátane salmonely a E. coli. Kto nemá mikrovlnku, môže raz týždenne vechte vypláchnuť v horúcej vode so Savom, najlepšie je však handričky a hubky čo najčastejšie meniť.
.doštičková dilema
Ďalšou obľúbenou destináciou mikroorganizmov sú kuchynské doštičky na krájanie. Priemerná plocha tejto pomôcky hostí o 200 percent viac fekálnych baktérií než priemerná záchodová doska. Od čias, keď sa objavili prvé plastové doštičky na krájanie, nikto nespochybňoval, že sú hygienickejšie ako drevené, teda že baktérie dokážu lepšie prežiť skôr na dreve než na plaste. Začiatkom 90. rokov tento fakt overovali napríklad vedci z Wisconsinskej univerzity. Predmetom experimentu boli doštičky zo štyroch druhov plastov a siedmich druhov dreva. Prekvapivo vyšli z tohto porovnania víťazne doštičky drevené – do troch minút po kontaminácii takmer všetky baktérie zahynuli, kým plastových sa držali zubami-nechtami. Jediným vysvetlením bolo, že drevo obsahuje určitú látku, ktorá baktérie zabíja. Dôkazy však zatiaľ chýbajú. Proti dreveným doštičkám hovorí fakt, že drevo po namočení a pri znečistení pracuje, mení svoju štruktúru, vytvára tak mikroskopické priestory, v ktorých sa môžu mikróby usalašiť. Lepšie na tom nie sú ani plastové doštičky. Po záreze nožom či iným ostrým nástrojom zostávajú oveľa užšie štrbiny, z ktorých sa zostatky krájaného jedla vymývajú ešte horšie. Plastové doštičky však nemusíte ihneď vyšmariť, ak nie sú príliš dorezané, určite sú na krájanie mäsa lepšie ako tie drevené. Nepodliehajte však panike. Konzumáciou primeraného množstva baktérií si náš organizmus buduje a trénuje odolnosť. Zároveň to však netreba brať ako odporúčanie, že doštička sa po nakrájaní klobásky môže beztrestne a dočista vyoblizovať!
Autor je zoológ.
.mýtus
Pravidlo piatich sekúnd dôkladnejšie testovali profesionálni mikrobiológovia z Clemsonskej univerzity. V roku 2006 presvedčivý a metodicky správny výskum potvrdil, že na nejakej tej sekunde hore-dolu skutočne nezáleží, dôležitý je povrch, kam jedlo spadne. Zaujímavé je, že hladké dlaždičky sú pre prenos baktérií oveľa vhodnejšie, než chlpatý nylonový koberec, známy pod názvom kovral. Výskumníci navyše zistili, že keď aplikovali napríklad baktérie salmonely na tri rôzne druhy povrchov, tie prežili na suchu až mesiac. Ďalej zistili, že aj po osemhodinovom vystavení suchu by baktérie mohli v pohode naskákať na chlieb so salámou a, hoci polovysušené, stihli by to do piatich sekúnd. Ak by chlieb ležal na hladkej zemi, kontaminácia mikróbmi by stúpla až desaťnásobne. Z toho vyvodili záver, že nezáleží na čase, ale na povrchu, na ktorý vám kus dobroty spadne. Pokiaľ je zem plná mikróbov, máte smolu a zároveň suvenír v podobe gastroenteritídy.
So zaujímavým názorom na pohyb baktérií po skle som sa stretol na strednej škole. Kamarát, skôr než vypil prvý dúšok piva, vždy starostlivo obrúskom očistil okraj pivného pohára, ale vždy na opačnej strane, než z ktorej sa napokon napil. Keď ho už prestal baviť môj nechápavý pohľad, vysvetlil mi, že škodoradostné baktérie prebehnú takmer všetky na očistenú plochu a miesto, z ktorého bude piť, zostane takmer sterilné. Robil to s takým rituálnym zanietením, až som si spočiatku myslel, že to berie vážne.
.nebezpečná kuchyňa
Väčšina ľudí si myslí, že najbohatšiu zbierku škodlivých mikroorganizmov majú na toalete. Podrobné výskumy však ukázali, že mikróbmi sa to najviac hmýri na kuchynskej linke, pričom najvyššia diverzita nebezpečných mikroorganizmov je v okolí drezu. Tento kúsok domácej zoo sústreďuje stotisíckrát viac mikróbov ako kúpeľňa alebo toaleta. Trojtýždňová hubka na umývanie riadu obsahuje milióny baktérií na jednom štvorcovom centimetri vrátane baktérie Escherichia coli a salmonel. Mikróby milujú vlhko a teplo, navyše, hubky sa zle dezinfikujú. Lepšie ste na tom s kuchynskými polyfunkčnými vechtíkmi, ktoré môžete úspešne dezinfikovať v mikrovlnke. Návod poskytuje renomovaný časopis Journal of Environmental Health. Do mikrovlnky vložte mokrý (!) vecheť, mikrovlnku nastavte na plný výkon a handričku v nej potrápte dve minúty. Podľa autorov výskumu takto zlikvidujete až 99 percent mikroorganizmov vrátane salmonely a E. coli. Kto nemá mikrovlnku, môže raz týždenne vechte vypláchnuť v horúcej vode so Savom, najlepšie je však handričky a hubky čo najčastejšie meniť.
.doštičková dilema
Ďalšou obľúbenou destináciou mikroorganizmov sú kuchynské doštičky na krájanie. Priemerná plocha tejto pomôcky hostí o 200 percent viac fekálnych baktérií než priemerná záchodová doska. Od čias, keď sa objavili prvé plastové doštičky na krájanie, nikto nespochybňoval, že sú hygienickejšie ako drevené, teda že baktérie dokážu lepšie prežiť skôr na dreve než na plaste. Začiatkom 90. rokov tento fakt overovali napríklad vedci z Wisconsinskej univerzity. Predmetom experimentu boli doštičky zo štyroch druhov plastov a siedmich druhov dreva. Prekvapivo vyšli z tohto porovnania víťazne doštičky drevené – do troch minút po kontaminácii takmer všetky baktérie zahynuli, kým plastových sa držali zubami-nechtami. Jediným vysvetlením bolo, že drevo obsahuje určitú látku, ktorá baktérie zabíja. Dôkazy však zatiaľ chýbajú. Proti dreveným doštičkám hovorí fakt, že drevo po namočení a pri znečistení pracuje, mení svoju štruktúru, vytvára tak mikroskopické priestory, v ktorých sa môžu mikróby usalašiť. Lepšie na tom nie sú ani plastové doštičky. Po záreze nožom či iným ostrým nástrojom zostávajú oveľa užšie štrbiny, z ktorých sa zostatky krájaného jedla vymývajú ešte horšie. Plastové doštičky však nemusíte ihneď vyšmariť, ak nie sú príliš dorezané, určite sú na krájanie mäsa lepšie ako tie drevené. Nepodliehajte však panike. Konzumáciou primeraného množstva baktérií si náš organizmus buduje a trénuje odolnosť. Zároveň to však netreba brať ako odporúčanie, že doštička sa po nakrájaní klobásky môže beztrestne a dočista vyoblizovať!
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.