Jeho dostupnosť nebola obmedzená tým, že by ho k nám nemal kto doviezť. Banán doplácal najmä na svoju krátku trvanlivosť. Kým sa totiž zrelý z lodí dopracoval až k nám – na dobre ukryté a ničím nerušené Horné Uhry, dávno po ceste kde nič - tu nič zhnil. Takže banány sa dostali do rúk len zopár vyvoleným, aj to v pochybnej kvalite. Až začiatkom dvadsiateho storočia sa podarilo v Amerike vymyslieť spoľahlivý spôsob prepravy banánov, ktorý sa využíva dodnes. Banány sa oberajú ešte zelené a dozrievajú v špeciálnych etylénových komorách pri teplote asi 15 stupňov celzia. V tejto atmosfére dozrú a vďaka nej sa pekne vyfarbia dožlta, ako ich poznáme z obchodov. Domorodci, ktorým banány rastú nad hlavami na banánovníkoch – najvyšších stromoch sveta, také žlté banány jakživ nevidia. Zrelý banán vo svojom pôvodnom prostredí totiž dozrieva viac do hnedej ako do nám známej žltej farby a – samozrejme – aj inak, intenzívnejšie chutí.
Banán pochádza z Juhovýchodnej Ázie, z oblasti Malajzie a Papuy Novej Guiney. Podľa všetkého ho ľudia prvýkrát ošúpali asi pred desiatimi tisíckami rokov. Prvé zmienky o tomto zvláštnom plode, ktorý tak rád spúšťa rôzne šteklivé asociácie, nachádzame v buddhistických textoch v treťom storočí pred naším letopočtom. Ešte skôr sa však spomína v indických legendách, kde figuruje ako prvé božské ovocie v rajských záhradách, ktoré ochutnali ľudia. V roku 327 pred Kristom prvý banán zje aj Alexander Veľký a spúšťa veľkú polemiku, čo to za rastlinu vôbec je. Nakoniec skončila v jednej rodine s ľaliou a orchideou a jej plod je vraj len pretiahnutá bobuľa. Banán sa, skrátka, štipľavých narážok len tak ľahko nezbaví. V každom prípade ho prví začali dôsledne pestovať Číňania, už od 200 rokov po Kristovi máme zdokumentovaný prvý banánovníkový sad.
Meno banánu dali Arabi, ktorí ho ako prví začali rozvážať do celého sveta. Slovo banan totiž v arabčine znamená prst. Žlté prsty sa teda rozšírili spolu s arabskými obchodníkmi do Afriky, a napokon aj v desiatom storočí do Španielska, kde zožali veľkú slávu. Čo viac mohlo spestriť opulentné nové stolovanie podľa arabského vzoru, ako vzrušujúci a podmanivo sladký exotický plod? Navyše bol aj zázračný. Hašterivé a duševne rozkolísané dievčatá v háremoch sa po zjedení banánu vždy čudne upokojili. Banán totiž okrem skvelej kombinácie škrobov, cukrov a vlákniny obsahuje aj úžasnú látku tryptofán, ktorá dokáže zahnať načas nepríjemnú, depresívnu náladu a urobiť z nás usmievavé tvory. A keď ešte dievčatá zistili, že banánová maska na tvári im pomerne slušne zreparuje pleť, bolo o tomto rajskom ovocí rozhodnuté.
Portugalci v šestnástom storočí banánovníky doviezli do Strednej a Južnej Ameriky a krajiny v nich sa neskôr stali hlavnými vývozcami tohto výživového doplnku, takého obľúbeného medzi špičkovými športovcami, chudnúcou povianočnou masou vo fitnesscentrách a do noci sa šprtajúcimi vysokoškolákmi pred skúškami. Okrem upokojenia vám totiž banán dodá toľko energie, ktorá vám vystačí na intenzívne 90-minútové cvičenie. V najnovších diétach sa vyskytuje ako odporúčaný zdroj cukrov. Má ich v sebe namixované v ideálnom pomere. Banán je jednoducho po všetkých stranách bomba, aj keď teda veľmi čudne pretiahnutá. A to sme hovorili len o plode. Z banánovníka viete robiť onakvejšie veci: z vlákien látku na kimoná, z obrovských listov dáždniky.Vedeli ste, že domorodci ho používajú aj na bodnutie hmyzom? Ak vás niečo poštípe, stačí vraj miesto potrieť mazľavou časťou šupky z banánu. Štípanec okamžite prestane svrbieť.
Autor je scenárista.
Urobme si restovaný banán/
Predstavme si hypotetickú situáciu: príde nečakaná návšteva, ktorá miluje sladké. Alebo jednoducho na sladké máte práve chuť vy, ale ako na potvoru, doma už máte k dispozícii len nejaké tie banány a inak nič, okrem hroznej nechuti sa niekam trepať do obchodu. Čo teraz? Ponúknuť návšteve obyčajný banán ako dezert – nebude to trápne? Nebude! Len sa treba na tri minútky ospravedlniť, schmatnúť banány a hybaj do kuchyne. Tam banány ošúpať, pozdĺžne narezať a hodiť na panvicu, kde sme predtým nechali rozohriať hrudku masla. Banány troška orestujeme, potom na ne hodíme za hrsť cukru. Keď sa nám cukor začne meniť na karamel, schmatneme do ruky kvalitný rum alebo iný destilát a bez akejkoľvek hanby šup, frkneme na banány aj poldeci. Banány ešte chvíľu restujeme, aby sa odparilo čo najviac alkoholu. Napokon ich opatrne prenesieme na dezertné tanieriky a ponúkneme návšteve, ktorá je šokovaná z našej rýchlosti v príprave naozaj delikátneho a prekvapivo osviežujúceho dezertu.
Banán pochádza z Juhovýchodnej Ázie, z oblasti Malajzie a Papuy Novej Guiney. Podľa všetkého ho ľudia prvýkrát ošúpali asi pred desiatimi tisíckami rokov. Prvé zmienky o tomto zvláštnom plode, ktorý tak rád spúšťa rôzne šteklivé asociácie, nachádzame v buddhistických textoch v treťom storočí pred naším letopočtom. Ešte skôr sa však spomína v indických legendách, kde figuruje ako prvé božské ovocie v rajských záhradách, ktoré ochutnali ľudia. V roku 327 pred Kristom prvý banán zje aj Alexander Veľký a spúšťa veľkú polemiku, čo to za rastlinu vôbec je. Nakoniec skončila v jednej rodine s ľaliou a orchideou a jej plod je vraj len pretiahnutá bobuľa. Banán sa, skrátka, štipľavých narážok len tak ľahko nezbaví. V každom prípade ho prví začali dôsledne pestovať Číňania, už od 200 rokov po Kristovi máme zdokumentovaný prvý banánovníkový sad.
Meno banánu dali Arabi, ktorí ho ako prví začali rozvážať do celého sveta. Slovo banan totiž v arabčine znamená prst. Žlté prsty sa teda rozšírili spolu s arabskými obchodníkmi do Afriky, a napokon aj v desiatom storočí do Španielska, kde zožali veľkú slávu. Čo viac mohlo spestriť opulentné nové stolovanie podľa arabského vzoru, ako vzrušujúci a podmanivo sladký exotický plod? Navyše bol aj zázračný. Hašterivé a duševne rozkolísané dievčatá v háremoch sa po zjedení banánu vždy čudne upokojili. Banán totiž okrem skvelej kombinácie škrobov, cukrov a vlákniny obsahuje aj úžasnú látku tryptofán, ktorá dokáže zahnať načas nepríjemnú, depresívnu náladu a urobiť z nás usmievavé tvory. A keď ešte dievčatá zistili, že banánová maska na tvári im pomerne slušne zreparuje pleť, bolo o tomto rajskom ovocí rozhodnuté.
Portugalci v šestnástom storočí banánovníky doviezli do Strednej a Južnej Ameriky a krajiny v nich sa neskôr stali hlavnými vývozcami tohto výživového doplnku, takého obľúbeného medzi špičkovými športovcami, chudnúcou povianočnou masou vo fitnesscentrách a do noci sa šprtajúcimi vysokoškolákmi pred skúškami. Okrem upokojenia vám totiž banán dodá toľko energie, ktorá vám vystačí na intenzívne 90-minútové cvičenie. V najnovších diétach sa vyskytuje ako odporúčaný zdroj cukrov. Má ich v sebe namixované v ideálnom pomere. Banán je jednoducho po všetkých stranách bomba, aj keď teda veľmi čudne pretiahnutá. A to sme hovorili len o plode. Z banánovníka viete robiť onakvejšie veci: z vlákien látku na kimoná, z obrovských listov dáždniky.Vedeli ste, že domorodci ho používajú aj na bodnutie hmyzom? Ak vás niečo poštípe, stačí vraj miesto potrieť mazľavou časťou šupky z banánu. Štípanec okamžite prestane svrbieť.
Autor je scenárista.
Urobme si restovaný banán/
Predstavme si hypotetickú situáciu: príde nečakaná návšteva, ktorá miluje sladké. Alebo jednoducho na sladké máte práve chuť vy, ale ako na potvoru, doma už máte k dispozícii len nejaké tie banány a inak nič, okrem hroznej nechuti sa niekam trepať do obchodu. Čo teraz? Ponúknuť návšteve obyčajný banán ako dezert – nebude to trápne? Nebude! Len sa treba na tri minútky ospravedlniť, schmatnúť banány a hybaj do kuchyne. Tam banány ošúpať, pozdĺžne narezať a hodiť na panvicu, kde sme predtým nechali rozohriať hrudku masla. Banány troška orestujeme, potom na ne hodíme za hrsť cukru. Keď sa nám cukor začne meniť na karamel, schmatneme do ruky kvalitný rum alebo iný destilát a bez akejkoľvek hanby šup, frkneme na banány aj poldeci. Banány ešte chvíľu restujeme, aby sa odparilo čo najviac alkoholu. Napokon ich opatrne prenesieme na dezertné tanieriky a ponúkneme návšteve, ktorá je šokovaná z našej rýchlosti v príprave naozaj delikátneho a prekvapivo osviežujúceho dezertu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.