THE WOMBATS
A GUIDE TO LOVE, LOSS AND DESPERATION
14TH FLOOR RECORDS
The Wombats z Liverpoolu sa stretli na tamojšej umeleckej škole Paula McCartneyho a začali hrať zábavný, punkom šmrncnutý indie pop (singlovky Backfire @ The Disco a Kill The Director). Cez veselosť sa v jednotlivých pesničkách zablysne i sarkazmus, veľa sa krúti okolo nevydarených schôdzok s opačným pohlavím. Textové referencie pritom siahajú od Marry Poppins cez Bridget Jones až k punkovej legende. „Poďme tancovať na Joy Division a oslávme iróniu / všetko je nanič, no my sme stále šťastní,“ spieva líder Matthew Murphy v refréne aktuálneho hitu. Azda najponurejšia albumová skladba Moving To New York má atribúty nostalgickej klubovej záležitosti, chytľavý popevok, skrátka, správne garážové čaro. Jadro platne tvorí aktuálny, kvílivý britský pop, nič viac ani nič menej. Odviazané songy do skoku, ničím zásadné, ale rozhlasový éter osviežia.
.matej Lauko
JOHN FOGERTY
REVIVAL
FANTASY RECORDS/UNIVERSAL
John Fogerty aj po štyridsiatich rokoch každým cólom pripomína sám seba a svoju príslušnosť ku konzervatívnej vetve americkej country-rockovej garnitúry. Podľa časovej osi tu boli jeho niekdajší Creedence Clearwater Revival skôr než (napríklad) Eagles, no prakticky je to jedno, pretože v oboch prípadoch ide o folklór postavený na nemenných pravidlách evokujúcich stodoly amerického Stredozápadu, motoresty pri cestách spájajúcich východný a západný horizont, ale aj atmosféru konca 60. rokov. Hovoriť o nadčasovosti by bolo trochu nadnesené, no kto má rád Fogertyho drsný hlas a charakteristickú gitaru (90 percent CCR, 10 percent Cream), ten si príde na svoje. Rytmika a aranžmány sú približne také ako kedysi. Hudba má šťavu, nie je v nej nič navyše, a čo je ešte dôležitejšie, nové pesničky nie sú iba dutou nosnou kostrou starej stanovej plachty.
.martin Chrobák
IAN BROWN
THE WORLD IS YOURS
UNIVERSAL
Ian Brown je muž kontrastov. Fyziognómia jeho šimpanzej tváre by pristala robotníkovi z londýnskych dokov, no štýlový spôsob obliekania prezrádza čosi o vyššom estetickom cítení klubového manekýna. S rovnakým vkusom ako seba oblieka Monkey Man aj svoje pesničky. Piatym albumom na sólovej dráhe potvrdzuje bývalý frontman Stone Roses, že jeho sila nespočíva v hlasových možnostiach, ale v umení podať svoje pesničky na striebornej tácke moderného alternatívneho popu. Najvýraznejším aranžérskym prvkom sú jamesbondovské sláčikové aranžmány dodávajúce trochu jednotvárnej hudbe ďalší rozmer a elegantné pozadie. Zaujme i kombinovaná elektro-beatová rytmika, a nie je tu núdza ani o účasť osobností ako Sinéad O’Connor, Paul Ryder a Andy Rourke (basgitaristi Happy Mondays a The Smiths) či gitarista Steve Jones a bubeník Paul Cook (Sex Pistols).
.martin Chrobák
THE SUN RA ARKESTRA
SPRINGTIME IN CHICAGO
LEO RECORDS/HEVHETIA
Sotva by sme v uplynulom polstoročí našli čudáckejšieho a kontroverznejšieho hudobníka ako toho, ktorý prebral od egyptského slnečného božstva meno Sun Ra, ako aj podobne heliocentrické ponímanie hudby univerza. Z pozostalosti ospevovaného a zároveň preklínaného klávesistu a kapelníka sa k poslucháčovi konečne dostáva nezostrihaný koncertný záznam jeho galaktického „Arkestra“ zo septembra 1978. Bezmenné prototypy organizovaného chaosu či vesmírne „hitovky“ Astro Black, Second Stop Is Jupiter a Space Is The Place by očakával kdekto. Sun Ra však tentoraz prekvapuje zaradením štandardov zo zlatého džezového fondu – z čias, keď on sám bol pravou rukou legendárneho Fletchera Hendersona. Počas pôvodne idylických balád Somewhere Over The Rainbow či Body And Soul by si však citlivejší džezmeni mali poriadne pridržiavať klobúky!
.peter Motyčka
CANDY DULFER
CANDY STORE
HEADS UP/DIVYD
Keď privrieme oči, počujeme čierneho funkového machra s altsaxofónom, keď oči otvoríme, zjaví sa pekná blondína. Holandská saxofonistka Candy Dulfer oslávi o dva roky štyridsiatku a jej desiaty album je zrelý a atraktívny ako ona. Neviem, či nie je v jej diskografii najlepší. Cítime nespútanú radosť, až takú, že nás to núti do tanečných pohybov kedykoľvek. Názov (obchod so sladkosťami) si nevšímajte, cukríček Candy neprisladzuje, nepoužíva vibráto, z ktorého sa robí žalúdočná kyselina a vypočítavé harmónie, je to tanečný funk s razantným dôrazom na druhú dobu, občas pomalšieho tempa, s klasickými nástrojmi a dychovými sekciami. Spolupracovníci sú jasní, Thomas Bank a Ulco Bed sú s ňou už dávno. Mimochodom, o kvalitách saxofonistky hovorí aj to, že Jeho veličenstvo Prince s ňou spolupracuje už roky. A on nezvykne robiť hudobné prešľapy.
.marian Jaslovský, SME
MURCOF
COSMOS
LEAF/WEGART
Pochopiť a prijať ambientnú dogmu, znamená rozlíšiť ezoterický „liečiteľský“ šunt od frajersky ležérnej, a pritom zväčša disciplinovane komponovanej muziky, ktorá síce pár pravidiel popmusic rešpektuje (najlepšie motívy sa vracajú tak ako refrény), no ťaží viac zo zvuku, atmosféry, napätia medzi tónmi či celkového konceptu. Cosmos Mexičana Murcofa je zatiaľ najlepším, zhodou okolností konceptuálnym tohoročným ambientným dielom. Laptopista Murcof tentoraz siahol aj po živých, akustických nástrojoch (čelo, organ). Skladby sú žánrovo poslušne rozťahané, ale miestami i technoidne pulzujú a podobne ako z najväčších svetových diel žánru, Biospherovej Substraty, Martinezovho Solarisu či Buddových „arkád“, cítiť okrem veľkej muzikality aj vášeň. Áno, v tom chladnom, ambientom vesmíre. A 16. novembra aj v Bratislave naživo.
.daniel Baláž
A GUIDE TO LOVE, LOSS AND DESPERATION
14TH FLOOR RECORDS
The Wombats z Liverpoolu sa stretli na tamojšej umeleckej škole Paula McCartneyho a začali hrať zábavný, punkom šmrncnutý indie pop (singlovky Backfire @ The Disco a Kill The Director). Cez veselosť sa v jednotlivých pesničkách zablysne i sarkazmus, veľa sa krúti okolo nevydarených schôdzok s opačným pohlavím. Textové referencie pritom siahajú od Marry Poppins cez Bridget Jones až k punkovej legende. „Poďme tancovať na Joy Division a oslávme iróniu / všetko je nanič, no my sme stále šťastní,“ spieva líder Matthew Murphy v refréne aktuálneho hitu. Azda najponurejšia albumová skladba Moving To New York má atribúty nostalgickej klubovej záležitosti, chytľavý popevok, skrátka, správne garážové čaro. Jadro platne tvorí aktuálny, kvílivý britský pop, nič viac ani nič menej. Odviazané songy do skoku, ničím zásadné, ale rozhlasový éter osviežia.
.matej Lauko
JOHN FOGERTY
REVIVAL
FANTASY RECORDS/UNIVERSAL
John Fogerty aj po štyridsiatich rokoch každým cólom pripomína sám seba a svoju príslušnosť ku konzervatívnej vetve americkej country-rockovej garnitúry. Podľa časovej osi tu boli jeho niekdajší Creedence Clearwater Revival skôr než (napríklad) Eagles, no prakticky je to jedno, pretože v oboch prípadoch ide o folklór postavený na nemenných pravidlách evokujúcich stodoly amerického Stredozápadu, motoresty pri cestách spájajúcich východný a západný horizont, ale aj atmosféru konca 60. rokov. Hovoriť o nadčasovosti by bolo trochu nadnesené, no kto má rád Fogertyho drsný hlas a charakteristickú gitaru (90 percent CCR, 10 percent Cream), ten si príde na svoje. Rytmika a aranžmány sú približne také ako kedysi. Hudba má šťavu, nie je v nej nič navyše, a čo je ešte dôležitejšie, nové pesničky nie sú iba dutou nosnou kostrou starej stanovej plachty.
.martin Chrobák
IAN BROWN
THE WORLD IS YOURS
UNIVERSAL
Ian Brown je muž kontrastov. Fyziognómia jeho šimpanzej tváre by pristala robotníkovi z londýnskych dokov, no štýlový spôsob obliekania prezrádza čosi o vyššom estetickom cítení klubového manekýna. S rovnakým vkusom ako seba oblieka Monkey Man aj svoje pesničky. Piatym albumom na sólovej dráhe potvrdzuje bývalý frontman Stone Roses, že jeho sila nespočíva v hlasových možnostiach, ale v umení podať svoje pesničky na striebornej tácke moderného alternatívneho popu. Najvýraznejším aranžérskym prvkom sú jamesbondovské sláčikové aranžmány dodávajúce trochu jednotvárnej hudbe ďalší rozmer a elegantné pozadie. Zaujme i kombinovaná elektro-beatová rytmika, a nie je tu núdza ani o účasť osobností ako Sinéad O’Connor, Paul Ryder a Andy Rourke (basgitaristi Happy Mondays a The Smiths) či gitarista Steve Jones a bubeník Paul Cook (Sex Pistols).
.martin Chrobák
THE SUN RA ARKESTRA
SPRINGTIME IN CHICAGO
LEO RECORDS/HEVHETIA
Sotva by sme v uplynulom polstoročí našli čudáckejšieho a kontroverznejšieho hudobníka ako toho, ktorý prebral od egyptského slnečného božstva meno Sun Ra, ako aj podobne heliocentrické ponímanie hudby univerza. Z pozostalosti ospevovaného a zároveň preklínaného klávesistu a kapelníka sa k poslucháčovi konečne dostáva nezostrihaný koncertný záznam jeho galaktického „Arkestra“ zo septembra 1978. Bezmenné prototypy organizovaného chaosu či vesmírne „hitovky“ Astro Black, Second Stop Is Jupiter a Space Is The Place by očakával kdekto. Sun Ra však tentoraz prekvapuje zaradením štandardov zo zlatého džezového fondu – z čias, keď on sám bol pravou rukou legendárneho Fletchera Hendersona. Počas pôvodne idylických balád Somewhere Over The Rainbow či Body And Soul by si však citlivejší džezmeni mali poriadne pridržiavať klobúky!
.peter Motyčka
CANDY DULFER
CANDY STORE
HEADS UP/DIVYD
Keď privrieme oči, počujeme čierneho funkového machra s altsaxofónom, keď oči otvoríme, zjaví sa pekná blondína. Holandská saxofonistka Candy Dulfer oslávi o dva roky štyridsiatku a jej desiaty album je zrelý a atraktívny ako ona. Neviem, či nie je v jej diskografii najlepší. Cítime nespútanú radosť, až takú, že nás to núti do tanečných pohybov kedykoľvek. Názov (obchod so sladkosťami) si nevšímajte, cukríček Candy neprisladzuje, nepoužíva vibráto, z ktorého sa robí žalúdočná kyselina a vypočítavé harmónie, je to tanečný funk s razantným dôrazom na druhú dobu, občas pomalšieho tempa, s klasickými nástrojmi a dychovými sekciami. Spolupracovníci sú jasní, Thomas Bank a Ulco Bed sú s ňou už dávno. Mimochodom, o kvalitách saxofonistky hovorí aj to, že Jeho veličenstvo Prince s ňou spolupracuje už roky. A on nezvykne robiť hudobné prešľapy.
.marian Jaslovský, SME
MURCOF
COSMOS
LEAF/WEGART
Pochopiť a prijať ambientnú dogmu, znamená rozlíšiť ezoterický „liečiteľský“ šunt od frajersky ležérnej, a pritom zväčša disciplinovane komponovanej muziky, ktorá síce pár pravidiel popmusic rešpektuje (najlepšie motívy sa vracajú tak ako refrény), no ťaží viac zo zvuku, atmosféry, napätia medzi tónmi či celkového konceptu. Cosmos Mexičana Murcofa je zatiaľ najlepším, zhodou okolností konceptuálnym tohoročným ambientným dielom. Laptopista Murcof tentoraz siahol aj po živých, akustických nástrojoch (čelo, organ). Skladby sú žánrovo poslušne rozťahané, ale miestami i technoidne pulzujú a podobne ako z najväčších svetových diel žánru, Biospherovej Substraty, Martinezovho Solarisu či Buddových „arkád“, cítiť okrem veľkej muzikality aj vášeň. Áno, v tom chladnom, ambientom vesmíre. A 16. novembra aj v Bratislave naživo.
.daniel Baláž
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.