Gram Parsons sa narodil 5. novembra 1946 ako Ingram Cecil Connor III. do veľmi bohatej južanskej rodiny. Jeho mama bola dcérou obchodníka s ovocím, jeho otec zas leteckým esom, ktorý bol počas druhej svetovej vojny vyznamenaný za obranu Pearl Harbouru. Pár navonok pôsobil, že žije v šťastnom manželstve, no v skutočnosti obaja trpeli depresiami a alkoholizmom. Keď mal Gram dvanásť rokov, jeho otec spáchal samovraždu, čo chlapca hlboko zasiahlo. Matka si neskôr zobrala druhého muža Roberta Parsonsa, ktorého priezvisko si nechal.
Gram sa od malička venoval hudbe. Najprv ho očaril Elvis Presley, ktorého v 50. rokoch videl koncertovať krátko predtým, než sa stal slávny. Neskôr prepadol folku, ale potom objavil hudbu country vydedenca Merleho Haggarda, ktorý prežil istý čas vo väzení a svoj život na hrane zaznamenával v svojich piesňach. Pre Grama nebola cesta späť. Na newyorskom Harvarde, kde pôvodne študoval teológiu (dostal sa len cez jeden semester), založil svoju prvú country kapelu International Submarine Band. Tá sa sa stala akýmsi predchodcom štýlu, ktorý neskôr dostane nový názov – country rock.
.návrat k tradícii
Keď sa v roku 1968 rozpadla pôvodná zostava slávnych The Byrds, jej člen Chris Hillman si spomenul na mladého a talentového hudobníka a ponúkol mu miesto v kapele. Gram súhlasil, najmä keď mu Greg dal záruku, že po minulých psychedelických výletoch sa The Byrds chcú vydať na cestu späť, smerom ku koreňom americkej tradičnej hudby. Album Sweetheart Of The Rodeo síce nezaznamenal taký veľký úspech ako prvé albumy The Byrds, no jeho dopad na vtedajšiu hudobnú scénu bol enormný. Mladí Američania, v ktorých očiach bolo country extrémne konzervatívnou hudbou ich rodičov, pochopili, že aj tento štýl má svoj pôvab. A to vďaka Gramovi Parsonsovi.
Krátko na to The Byrds vyrazili na svetové turné, v rámci ktorého sa zastavili aj v Británii. Tam sa Gram stretol prvýkrát s Keithom Richardsom. Medzi nimi bol vekový rozdiel, Keith bol oveľa slávnejší, no obaja si rýchlo padli do noty. „Ako keby som našiel svojho strateného brata, povedal neskôr Keith. Obaja milovali hudbu a bohužiaľ aj zakázané látky. Gram naučil Keitha zopár countryových trikov, ktoré gitarista neskôr využil na ďalších albumoch Stones. Keď mali The Byrds vycestovať do Južnej Afriky, Keith mu na oplátku vysvetlil, čo znamená slovo apartheid. Zhrozený Gram odkázal zvyšku kapely, že do Afriky nejde. Kapela odcestovala bez neho, a tým sa aj skončila jeho krátka kariéra v The Byrds.
Paradoxne, po návrate z Británie sa Gram stretol opäť s Chrisom Hillmanom, ktorý tiež odišiel z The Byrds a obaja založili novú skupinu. The Flying Burrito Brothers vychádzali z odkazu albumu Sweetheart of The Rodeo, no Gram s Chrisom posunuli v tom čase veľmi populárny country rock do iných rozmerov. Ich hudba mala tradičný základ, ale znela miestami nadpozemsky, až tomuto štýlu začal Gram hovoriť „cosmic american music.“ Burrito vydali dva veľmi dobré albumy, z ktorých najmä prvý The Gilded Palace of Sin (1969) je dodnes medzi stovkou „najlepších albumov, ktoré si treba vypočuť, keď človek zomrie“. Gram však čoraz viac začal prepadať alkoholickej a drogovej závislosti. Nestíhal skúšky, vynechával koncerty a jeho kamoš Chris ho zo skupiny vyhodil.
Gram si z toho nerobil príliš ťažkú hlavu. Zbalil si kufre a so svojou priateľkou odcestovali za Keithom Richardsom. Gitarista žil v roku 1971 v južnom Francúzku, kde so Stones nahrávali legendárny album Exile On Main Street. Keith a Gram hneď obnovili staré priateľstvo, pričom Gram pomáhal svoju staršiemu kamarátovi s pesničkami s country nádychom (Sweet Vriginia, Sweet Black Angel, Torn and Frayed), ktoré sa neskôr objavili na Exile. Po čase musel Gram tábor Stones opustiť, jeho hádky s priateľkou a konzumácia drog boli také intenzívne, že ho Keith musel z domu vyhodiť.
.v kalifornskej púšti
Zdrvený Gram sa opäť vrátil domov, no v Los Angeles bolo dostatok ľudí, ktorí videli v jeho talente veľkú perspektívu. Gram mal v zásobe dosť vlastných piesní a pred sebou vlastnú víziu americkej kozmickej hudby. V jednom z losangeleských klubov objavil mladú speváčku Emmylou Harris, s ktorou vytvorili nerozlučné harmonické duo. Prvý sólový album GP, pomenovaný podľa jeho iniciálok, vyšiel v roku 1973 a dostal výborné recenzie, no dieru do sveta neurobil. Nasledujúci Grievous Angel (1974) bol ešte lepší, ale bohužiaľ vyšiel až po jeho smrti.
Krátko pred začiatkom turné si Gram spolu so svojím manažérom Philom Kaufmanom vyrazili do kalifornského národného parku na žúr s veľkým množstvom rozličných drog. Dňa 26. septembra 1973 ho Kaufman našiel mŕtveho. Príčinou smrti bolo predávkovanie morfínom a alkoholom. Hudobník mal len 26 rokov. Truhlu s jeho telom odniesli na letisko do Los Angeles, odkiaľ malo byť prevezené do Lousiany, kde Grama plánovali pochovať do rodinnej hrobky. Kaufman s kamarátom sa vlúpali do letiskového hangáru, ukradli rakvu s Gramovým telom a odniesli ho do púšte do Národného parku Joshua Tree, kde jeho pozostatky spálili pod holým nebom. Vraj to tak Gram chcel. Polícia zlodejov neskôr zatkla. Keďže v štáte neexistoval zákon, ktorý by trestal krádež mŕtveho tela, dostali len pokutu 750 dolárov. Pozostatky hudobníka nakoniec skončili v rodinnej hrobke Gramových rodičov.
Po jeho smrti sa okolo stvoriteľa „americkej kozmickej hudby“ vytvorila legenda, ktorá dodnes fascinuje jeho fanúšikov. Gram síce nenahral jediný album, ktorý by sa v čase vydania dostal do Top 100, no jeho vplyv na americkú a britskú scénu je dodnes enormný. Elvis Costello, Wilco, The Jayhawks, Mark Lanegan, Son Volt, to je len zopár mien ľudí, ktorí sa ku Gramovi Parsonsovi hlásia ako k svojmu hudobnému otcovi.
Gram sa od malička venoval hudbe. Najprv ho očaril Elvis Presley, ktorého v 50. rokoch videl koncertovať krátko predtým, než sa stal slávny. Neskôr prepadol folku, ale potom objavil hudbu country vydedenca Merleho Haggarda, ktorý prežil istý čas vo väzení a svoj život na hrane zaznamenával v svojich piesňach. Pre Grama nebola cesta späť. Na newyorskom Harvarde, kde pôvodne študoval teológiu (dostal sa len cez jeden semester), založil svoju prvú country kapelu International Submarine Band. Tá sa sa stala akýmsi predchodcom štýlu, ktorý neskôr dostane nový názov – country rock.
.návrat k tradícii
Keď sa v roku 1968 rozpadla pôvodná zostava slávnych The Byrds, jej člen Chris Hillman si spomenul na mladého a talentového hudobníka a ponúkol mu miesto v kapele. Gram súhlasil, najmä keď mu Greg dal záruku, že po minulých psychedelických výletoch sa The Byrds chcú vydať na cestu späť, smerom ku koreňom americkej tradičnej hudby. Album Sweetheart Of The Rodeo síce nezaznamenal taký veľký úspech ako prvé albumy The Byrds, no jeho dopad na vtedajšiu hudobnú scénu bol enormný. Mladí Američania, v ktorých očiach bolo country extrémne konzervatívnou hudbou ich rodičov, pochopili, že aj tento štýl má svoj pôvab. A to vďaka Gramovi Parsonsovi.
Krátko na to The Byrds vyrazili na svetové turné, v rámci ktorého sa zastavili aj v Británii. Tam sa Gram stretol prvýkrát s Keithom Richardsom. Medzi nimi bol vekový rozdiel, Keith bol oveľa slávnejší, no obaja si rýchlo padli do noty. „Ako keby som našiel svojho strateného brata, povedal neskôr Keith. Obaja milovali hudbu a bohužiaľ aj zakázané látky. Gram naučil Keitha zopár countryových trikov, ktoré gitarista neskôr využil na ďalších albumoch Stones. Keď mali The Byrds vycestovať do Južnej Afriky, Keith mu na oplátku vysvetlil, čo znamená slovo apartheid. Zhrozený Gram odkázal zvyšku kapely, že do Afriky nejde. Kapela odcestovala bez neho, a tým sa aj skončila jeho krátka kariéra v The Byrds.
Paradoxne, po návrate z Británie sa Gram stretol opäť s Chrisom Hillmanom, ktorý tiež odišiel z The Byrds a obaja založili novú skupinu. The Flying Burrito Brothers vychádzali z odkazu albumu Sweetheart of The Rodeo, no Gram s Chrisom posunuli v tom čase veľmi populárny country rock do iných rozmerov. Ich hudba mala tradičný základ, ale znela miestami nadpozemsky, až tomuto štýlu začal Gram hovoriť „cosmic american music.“ Burrito vydali dva veľmi dobré albumy, z ktorých najmä prvý The Gilded Palace of Sin (1969) je dodnes medzi stovkou „najlepších albumov, ktoré si treba vypočuť, keď človek zomrie“. Gram však čoraz viac začal prepadať alkoholickej a drogovej závislosti. Nestíhal skúšky, vynechával koncerty a jeho kamoš Chris ho zo skupiny vyhodil.
Gram si z toho nerobil príliš ťažkú hlavu. Zbalil si kufre a so svojou priateľkou odcestovali za Keithom Richardsom. Gitarista žil v roku 1971 v južnom Francúzku, kde so Stones nahrávali legendárny album Exile On Main Street. Keith a Gram hneď obnovili staré priateľstvo, pričom Gram pomáhal svoju staršiemu kamarátovi s pesničkami s country nádychom (Sweet Vriginia, Sweet Black Angel, Torn and Frayed), ktoré sa neskôr objavili na Exile. Po čase musel Gram tábor Stones opustiť, jeho hádky s priateľkou a konzumácia drog boli také intenzívne, že ho Keith musel z domu vyhodiť.
.v kalifornskej púšti
Zdrvený Gram sa opäť vrátil domov, no v Los Angeles bolo dostatok ľudí, ktorí videli v jeho talente veľkú perspektívu. Gram mal v zásobe dosť vlastných piesní a pred sebou vlastnú víziu americkej kozmickej hudby. V jednom z losangeleských klubov objavil mladú speváčku Emmylou Harris, s ktorou vytvorili nerozlučné harmonické duo. Prvý sólový album GP, pomenovaný podľa jeho iniciálok, vyšiel v roku 1973 a dostal výborné recenzie, no dieru do sveta neurobil. Nasledujúci Grievous Angel (1974) bol ešte lepší, ale bohužiaľ vyšiel až po jeho smrti.
Krátko pred začiatkom turné si Gram spolu so svojím manažérom Philom Kaufmanom vyrazili do kalifornského národného parku na žúr s veľkým množstvom rozličných drog. Dňa 26. septembra 1973 ho Kaufman našiel mŕtveho. Príčinou smrti bolo predávkovanie morfínom a alkoholom. Hudobník mal len 26 rokov. Truhlu s jeho telom odniesli na letisko do Los Angeles, odkiaľ malo byť prevezené do Lousiany, kde Grama plánovali pochovať do rodinnej hrobky. Kaufman s kamarátom sa vlúpali do letiskového hangáru, ukradli rakvu s Gramovým telom a odniesli ho do púšte do Národného parku Joshua Tree, kde jeho pozostatky spálili pod holým nebom. Vraj to tak Gram chcel. Polícia zlodejov neskôr zatkla. Keďže v štáte neexistoval zákon, ktorý by trestal krádež mŕtveho tela, dostali len pokutu 750 dolárov. Pozostatky hudobníka nakoniec skončili v rodinnej hrobke Gramových rodičov.
Po jeho smrti sa okolo stvoriteľa „americkej kozmickej hudby“ vytvorila legenda, ktorá dodnes fascinuje jeho fanúšikov. Gram síce nenahral jediný album, ktorý by sa v čase vydania dostal do Top 100, no jeho vplyv na americkú a britskú scénu je dodnes enormný. Elvis Costello, Wilco, The Jayhawks, Mark Lanegan, Son Volt, to je len zopár mien ľudí, ktorí sa ku Gramovi Parsonsovi hlásia ako k svojmu hudobnému otcovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.