Jednu z odpovedí nemusíte hľadať v Prahe, ale na Vysočine, kde sú snehom zaviate neupravené cesty. Práve sem, takpovediac Pánu Bohu za chrbát, sa približne pred desiatimi rokmi, po odchode manželky Ivany a po sklamaní z parlamentného nezvolenia za prezidenta, utiahol z metropoly Miloš Zeman. Jednému z najvýraznejších ponovembrových politikov, bývalému lídrovi ČSSD a expremiérovi, následne prischla výstižná prezývka dôchodca z Vysočiny. Zdalo sa, že s verejným životom nadobro skončil a dožije kdesi na chalupe, kde v zime jazdí na bežkách, v lete sa bicykluje, medzitým prijíma návštevy, popíja becherovku, počúva Bacha, konzumuje pritom pečené „jitrnice“, číta knihy a občas zájde do krčmy, aby miestnym štamgastom pridal pri poháriku dáky bonmot zo svojej nevyčerpateľnej studnice. No bol to trochu naivný dojem.
Nové Veselí nie je mesto ani dedina, čeština má výraz městic. Ani ryba, ani rak. Pekné, upravené široké námestie, na ňom jediná volebná miestnosť a kúsok odtiaľ krčma U Černého raka. Pred obedom v deň volieb sedí pri pive jediný dôchodca – nie však Zeman. Barmanka je zhovorčivá. „Pán Zeman tu pomohol miestnym volejbalistom a hádzanárom získať peniaze. Bol tu iba párkrát, jeho obľúbený podnik je kúsok vyššie, no rozprávali sme sa ako bežní ľudia. Prosto, normálny bystrý človek,“ hovorí barmanka medzitým, ako varí zrnkovú kávu za pol eura a pokračuje: „Zeman zvykne sedávať na mieste, kde sedíte teraz vy. Raz mu tu nejakí chlapci chceli kúpiť fľašku becherovky, no povedala som im, že tú už dávno nepije, dnes propaguje slivovicu.“
O kúsok ďalej vysvetľuje pri leteckej snímke obce prítomným zástupcom (iba slovenských) médií Marie Bárová z volebnej komisie, kde a akú chalupu tu vlastne slávny prisťahovalec kúpil: „Novinári vždy fotia celý barak, aj s mlynom a freskami, no pán Zeman kúpil iba časť tohto sídla. Skromné bývanie, nijaký prepych. Jedna miestnosť dole, jedna hore.“ Čechov teraz zaujíma iba jedno: bude musieť najslávnejší dôchodca po najbližšom víkende opustiť chalupu?
.kniežacia charizma
„Zdá sa, že sa Schwarzenberg doťahuje, aj keď zatiaľ neviem, či to nie je len internetový dojem,“ hovorí nám novinár z českého časopisu Respekt Marek Švehla. Sedíme v kaviarni na pražských Vinohradoch krátko pred zatvorením volebných miestností, teda v čase, keď ešte nie sú známe ani prebežné výsledky.
Redakcia Respektu pred prvým kolom volieb podporila Schwarzenberga a jedným z dôvodov bola podľa Švehlu aj skúsenosť z rokov, keď bol Miloš Zeman českým premiérom a jeho ČSSD uzavrela s ODS takzvanú opozičnú zmluvu. Zeman vo vláde síce urobil viaceré racionálne opatrenia, napríklad privatizoval české banky, na druhej strane roky jeho vládnutia boli aj časmi bujnenia korupcie, ktorá zasahovala najvyššie miesta v štáte. A politici nad ňou privierali oči. „Za Zemana došlo k faktickému rozkladu polície, keď šéfa protikorupčnej policajnej jednoty vymenil spôsobom, ako sa to u vás dialo za Mečiara. Polícia potom roky nebola schopná nič dôležité vyšetriť,“ tvrdí Švehla.
Na Zemanovi mu prekážajú aj ľudia, ktorí ho v politike obklopujú. Prevládajú vraj medzi nimi cynickí obchodníci, z ktorých mnohí zastávali v 80. rokoch rôzne posty v komunistickej nomenklatúre. „Je to ješitný a sebavedomý človek, ktorý sa rád stavia do roly ľudového hrdinu. V Česku vypĺňa dopyt po takom hromotĺkovi, ktorý hovorí, čo si myslí, usmieva sa pritom a občas je aj vtipný,“ hovorí Švehla. Zeman podľa neho evidentne zbiera protrestné ľavicové hlasy, ktorých v čase, keď pravica vládne už sedem rokov, rozhodne nie je málo.
Hovorí, že na Pražskom hrade by mu oveľa menej ako Zeman prekážal Ján Fischer, síce mdlý, ale slušný a korektný úradník. „Jeho názory sú stredové a umiernené, čo by v prípade prezidenta mohlo byť výhodou. Výhodou mohlo byť aj jeho maslo na hlave z 80. rokov, pretože teraz by sa snažil dokázať, že je slušný človek. Čakal som, že kampaň proti nemu kvôli členstvu v komunistickej strane bude zmierlivejšia, ale ten tlak bol obrovský. Veľa ľudí z jeho okolia mu dokonca vyčítalo to, že sa za členstvo v KSČ ospravedlnil. Mne sa to však naopak páči. Fischerovi tiež uškodili televízne diskusie na Nove a Prime, kde sa ukázalo, aký je nevýrazný. Bol by to však prezident, ktorý by nevadil a bol by korektný a snaživý ,“ tvrdí náš český kolega.
Zároveň však priúšťa, že Fischer vo funkcii premiéra niekedy až píliš ustopoval rôznym lobistickým tlakom. Úvahy o osobe Jána Fishera v súvislosti s kreslom prezidenta sa však už o krátku chvíľu stávajú len akademickou debatou. Už z prvých predbežných výsledkov je totiž jasné, že Miloša Zemana v druhom kole vyzve niekto úplne iný.
Schwarzenbergova sila závisí podľa Švehlu od toho, ako na konkrétneho človeka funguje jeho charizma. „Ak nefunguje, tak nerozumiete, prečo by mu človek mal dať hlas. V tej chvíli máte pred sebou starého muža, ktorému nie je dobre rozumieť. Navyše je zajatcom svojej funkcie ministra zahraničných vecí, ktorú nie celkom zvláda a nechce ju opustiť.“ Pre ľudí, na ktorých kniežacia charizma funguje, je to však politik porovnateľný s Havlom. Na českej politickej scéne ojedinelý a pokiaľ ide o rozhľad, cit pre poučenie z dejín a angažovanosť pre krajinu nenahraditeľný. „Keby mal o desať rokov menej, bol by to ideálny kandidát. Napriek tomu je to dnes stále najlepší kandidát,“ myslí si Švehla.
Na otázku, aké by bolo Česko so Zemanom na Hrade, odpovedá novinár jedným slovom ‒ nevyspytateľné. „Pri Klausovi aspoň vieme na čom sme, Zeman je neriadená strela.“
.divadlo pokračuje
Miloš Zenam si pre svoj volebný štáb vybral symbolické miesto. Nachádza sa na dohľad od Pražského hradu, navyše v byte, kde kedysi žila manželka prezidenta Edvarda Beneša Hana. Novinári sa tlačia na prízemí budovy, v neveľkej reštaurácii s taktiež výstižným názvom A divadlo pokračuje.
V čase nášho príchodu Zemana v reštaurácii niet a novinári tak trávia čas aspoň spovedaním známeho režiséra Filipa Renča, ktorý mu nakrútil predvolebný spot. Tomu idú novinárske otázky viditeľne na nervy, jeho odpovede sú síce slušné, ale opakujúce sa variácie na tému: Zeman je obyčajný človek, ktorý nechce, aby nás manipulovali idioti. K tomu ešte dodáva, ako sa teší z toho, že jeho volebný spot sa podaril a vyslúžil si uznanie aj u ľudí, ktorí by Miloša Zemana nikdy nevolili. Okrem Renča nie je na dohľad žiadna ďalšia celebrita. Akurát Roman Lipták, bývalý programový riaditeľ STV z čias Radima Hrehu a Štefana Nižňanského, v slušivom, úradníckom obleku dohliada, aby sa niektorý z novinárov nepozorovane nedostal do priestorov, kde nemá čo hľadať.
Po chvíli však prichádza zo Zemanovho štábu správa, že víťaz prvého kola odpovie na otázky v „privátnych“ priestoroch a novinári sa tam za ním môžu po skupinkách odobrať.
Už z prvých Zemanových slov je jasné, že ide o politického profesionála, ktorý má jasno v tom, čo musí pred druhým kolom robiť. O Schwarzenbergovi hovorí ako o ministrovi Nečasovej vlády, ktorá je zodpovedná za všetky aktuálne neduhy a prešľapy českej politiky. Od Vecí verejných až po zdražovanie, Kalouskove úlety a Klausove amnestie. Záverečné, trochu umelé objatie usmievajúcej sa dcéry Kateřiny je už len povinným divadlom pre fotografov a televízie. To najdôležiejšie je jasné. Kampaň pred druhým kolom v podaní Zemanovho volebného štábu bude snahou o vyvolanie atmosféry, že prezidentská voľba je de facto referendom o vláde Petra Nečasa. Vedia to aj Zemanovi najbližší spolupracovníci, ktorých oveľa viac, ako prejavy ich šéfa, zaujíma televízne volebné štúdio, kde sa práve analyzuje regionálna podpora pre jednotlivých kandidátov.
.rozdelená republika
Českí sociológovia a politológovia môžu po prvom kole prezidentských volieb analyzovať podobný obrázok, aký majú ich slovenskí kolegovia pred očami prakticky po každých voľbách. Krajina je rozdelená nielen na línii vidiek verzus veľké mestá, ale aj podľa príslušnosti k historickým krajom českej koruny. Miloš Zeman s prehľadom dominoval v moravských a sliezských krajoch, ale v samotnom Česku dokázal Schwarzenberga poraziť len v Pardubickom, Karlovarskom, Ústeckom kraji a na svojej domovskej Vysočine. Zároveň výrazne prepadol vo voličsky početnej Prahe, kde získal iba 17 percent hlasov, zatiaľ čo jeho konkurent viac ako 43 percent. Zeman mal z pohľadu percent najlepší výsledok v okrese Žďár nad Sázavou, kde získal viac ako 41 percent hlasov. V tomto prípade sa však niet čomu čudovať, keďže neďaleko sa nachádza jeho spomínaná aktuálna rezidencia – Nové Veselí. Mimochodom, miestni svojho suseda nesklamali a odovzdali mu vyše 60 percent hlasov.
Zeman má tiež väčšiu podporu v malých obciach a mestečkách do 10-tisíc obyvateľov, kde získal spomedzi všetkých kandidátov najviac hlasov. Početnejšie mestá však patria kniežaťu. Napríklad, pokiaľ ide o krajské mestá, dokázal Zeman Schwarzenberga poraziť iba v Jihlave a tradičných ľavicových baštách, ako sú Ostrava a Ústí nad Labem. Zaujímavé je aj to, že kým napríklad v Juhomoravskom, Zlínskom a Olomouckom kraji ako celku Zeman jasne zvíťazil, v brnianskych, zlínskych či olomouckých mestských obvodoch mal navrch Schwarzenberg. Druhé kolo českých prezidentských volieb tak bude okrem konfliktu pravice s ľavicou, ako o tom hovorí Miloš Zeman, aj súbojom medzi mestom a vidiekom či medzi Čechami a Moravou.
.v Arche
Ekonóm Tomáš Sedláček, spisovateľka Petra Hủlová, poslankyňa za stranu TOP 09 Helena Langšádlová. To sú iba niektorí z desiatok známych, no aj neznámych ľudí, ktorí prišli po tom, ako sa začali spočítavať voličské hlasy, podporiť Karla Schwarzenberga do divadla Archa. Práve tu si jeho štáb zriadil sídlo. Na chodbách sú rozvešané veľké fotografie z posledných mesiacov kampane, ktorých autorom je bývalý Havlov fotograf Tomki Němec. Čašníci servírujú rezne, klobásky, nápoje tečú prúdom. Aj z tohto detailu vidno, že minister zahraničia zhromaždil bez problémov 5,8 milióna korún sponzorských darov, pričom ďalšie sú na ceste: aj tým sa líši od Zemana, ktorý mal po prvom kole na účte iba 1,4 milióna. Schwarzenberga otvorene podporuje aj viac vplyvných podnikateľov, za všetkých spomeňme Andreja Babiša, Libora Winklera či Stanislava Bernarda.
Energiu, ktorá „kníže“ v mohutnom závere kampane vyniesla až do druhého kola, tu možno doslova krájať. K dobrým zvykom tu patrí odznak s nápisom Volím Karla, prípadne ten druhý, kde má nádejný budúci prezident žlté pankáčske číro. Jeden z hlavných argumentov proti nemu spočíva v odkaze na jeho vysoký vek 75 rokov, Schwarzenberg sa však smeje a tvrdí, že je na tom zdravotne dobre. Je do istej miery paradoxné, že najväčšiu podporu mladých získal najstarší kandidát. Milujú ho, aj s jeho zaspávaním, šušlaním či inými „roztomilými“ prejavmi aristokrata s inak vyberanými spôsobmi. „Vek nie je jeho hendikep. Veď aj Goethe dopísal svojho Fausta, keď mal 82 rokov,“ uvádza pre .týždeň senátor Jaromír Štětina a pokračuje: „Podporujem ho, pretože medzi českými politikmi ide o jediného štátnika.“
Do Archy, kde je každou ďalšou minútou a každým priebežne zverejneným výsledkom spočítavania hlasov zrejmé, že pôvodný favorit volieb Jan Fischer prepadol, prichádza aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Ladislav Snopko. Ako diplomat si musí zachovať odstup, ako človek a blízky priateľ nebohého Václava Havla a ľudí z jeho okruhu však nezaprie, ku komu inklinuje. Keď s moravským režisérom Břetislavom Rychlíkom silvestrovali na úzkorozchodnej železničke v Osrblí, mal na sebe tričko s portrétom „knížete“. Snopko pre .týždeň priznáva, k akému poznaniu dospel: „Zisťujem, že Schwarzenberg nie je nasledovník Havla, ale jeho spolupútnik. Ako typický šľachtic slúži idei, kedysi panovníckemu rodu – nie konkrétnej osobe.“
.kam až jazdí metro...
No nie všetci sú zo Schwarzenberga, a najmä z ľudí okolo neho, bezhranične nadšení. Syn odchádzajúceho prezidenta Václava Klausa a riaditeľ prominentného pražského súkromného gymnázia na protest proti otvorenému angažovaniu sa novín ako MFDnes v prospech Schwarzenberga napísal, že tam už nebude inzerovať. A vysmial sa aj z toho, ako tento finalista volieb nevedel v Arche poriadne zaspievať českú hymnu, ba ani vysloviť slová jej textu.
„Som asi jeden z mála tých, ktorí sa pozerajú kriticky na angažovanie sa médií, vrátane Lidových novín, v tejto kampani. Iba tým riskujeme, že sa ukáže, ako nemáme vplyv,“ nazdáva sa komentátor „lidoviek“ Daniel Kaiser, inak autor knihy o Václavovi Havlovi. Aj keď to napokon hodí za plentou Schwarzenbergovi, zachováva si Kaiser voči nemu a jeho okoliu kritický odstup. Skúma, aký vplyv má na republiku pražské elitárske prostredie, ktorého je síce súčasťou, no nemá pre neho príliš lichotivé prívlastky. A spomína bonmot, že voliči kniežaťa budú len tam, kam až jazdí pražské metro. No ukázalo sa, že ich je podstatne viac.
„Rozlišujem dve veci. Samotného Schwarzenberga a skupinu, ktorá sa tu v Prahe okolo neho vytvorila. Nepáči sa mi, že je to veľmi netolerantné a bojovne naladené prostredie. Mňa to vyslovene odpudzuje. A ak ho budem voliť, musím na týchto ľudí zabudnúť,“ hovorí Kaiser a dodáva: „Niektorí vodcovskí ľudia z tohto tábora si myslia, že podpora Schwarzenberga je čosi ako kultúrny alebo civilizačný výkon, ktorým sa zaraďujú do nejakého lepšieho prostredia, do ktorého by inak sotva patrili. Pretože inak im stačí, ak vedia trochu po anglicky a nemusia ani príliš cestovať po svete – žijú v centre Prahy na okruhu, ktorý nazývam bermudský trojuholník. Ak to preženiem, tak ide o zopár kaviarní, kam môžete zapadnúť a nevyliezť odtiaľ niekoľko dní. Títo ľudia si potom dajú odznak Volím Karla a majú pocit, že sú tým svetoví a kozmopolitní.“
Kaiser s miernou dávkou irónie spomína aj paradox, že v prospech Schwarzenberga hralo pred prvým kolom aj to, že začal neskoro. „Keby mala jeho kampaň taký drajv už skôr, asi by viac ľudí zistilo, že na prezidenta je neadekvátny. A nejde iba o zlú artikuláciu či o „hm, hm“ pri spievaní hymny. Jeho priaznivci síce môžu hovoriť, že je roztomilý, no ak bude týchto vecí veľa, prestane to fungovať.“
To všetko sú však podružné výhrady. Tie hlavné spočívajú podľa Kaisera v tom, že Schwarzenberg je stelesnenie nekritického, naivistického prístupu v českej diskusii o európskej politike. Axiómu, ktorá u neho podľa komentátora Lidoviek vychádza z osobnej skúsenosti emigranta v Rakúsku a v Nemecku, možno zhrnúť do troch slov: „Vždy byť s Nemeckom.“ Tak či onak, či už bude napokon zvolený Zeman, alebo Schwarzenberg, bude to podľa Kaisera znamenať po ére Havla a Klausa úpadok významu prezidentského úradu. „Možno je to posledné vyvrcholenie významu Hradu v českej politike,“ dodáva na záver. Prorocky?
Nové Veselí nie je mesto ani dedina, čeština má výraz městic. Ani ryba, ani rak. Pekné, upravené široké námestie, na ňom jediná volebná miestnosť a kúsok odtiaľ krčma U Černého raka. Pred obedom v deň volieb sedí pri pive jediný dôchodca – nie však Zeman. Barmanka je zhovorčivá. „Pán Zeman tu pomohol miestnym volejbalistom a hádzanárom získať peniaze. Bol tu iba párkrát, jeho obľúbený podnik je kúsok vyššie, no rozprávali sme sa ako bežní ľudia. Prosto, normálny bystrý človek,“ hovorí barmanka medzitým, ako varí zrnkovú kávu za pol eura a pokračuje: „Zeman zvykne sedávať na mieste, kde sedíte teraz vy. Raz mu tu nejakí chlapci chceli kúpiť fľašku becherovky, no povedala som im, že tú už dávno nepije, dnes propaguje slivovicu.“
O kúsok ďalej vysvetľuje pri leteckej snímke obce prítomným zástupcom (iba slovenských) médií Marie Bárová z volebnej komisie, kde a akú chalupu tu vlastne slávny prisťahovalec kúpil: „Novinári vždy fotia celý barak, aj s mlynom a freskami, no pán Zeman kúpil iba časť tohto sídla. Skromné bývanie, nijaký prepych. Jedna miestnosť dole, jedna hore.“ Čechov teraz zaujíma iba jedno: bude musieť najslávnejší dôchodca po najbližšom víkende opustiť chalupu?
.kniežacia charizma
„Zdá sa, že sa Schwarzenberg doťahuje, aj keď zatiaľ neviem, či to nie je len internetový dojem,“ hovorí nám novinár z českého časopisu Respekt Marek Švehla. Sedíme v kaviarni na pražských Vinohradoch krátko pred zatvorením volebných miestností, teda v čase, keď ešte nie sú známe ani prebežné výsledky.
Redakcia Respektu pred prvým kolom volieb podporila Schwarzenberga a jedným z dôvodov bola podľa Švehlu aj skúsenosť z rokov, keď bol Miloš Zeman českým premiérom a jeho ČSSD uzavrela s ODS takzvanú opozičnú zmluvu. Zeman vo vláde síce urobil viaceré racionálne opatrenia, napríklad privatizoval české banky, na druhej strane roky jeho vládnutia boli aj časmi bujnenia korupcie, ktorá zasahovala najvyššie miesta v štáte. A politici nad ňou privierali oči. „Za Zemana došlo k faktickému rozkladu polície, keď šéfa protikorupčnej policajnej jednoty vymenil spôsobom, ako sa to u vás dialo za Mečiara. Polícia potom roky nebola schopná nič dôležité vyšetriť,“ tvrdí Švehla.
Na Zemanovi mu prekážajú aj ľudia, ktorí ho v politike obklopujú. Prevládajú vraj medzi nimi cynickí obchodníci, z ktorých mnohí zastávali v 80. rokoch rôzne posty v komunistickej nomenklatúre. „Je to ješitný a sebavedomý človek, ktorý sa rád stavia do roly ľudového hrdinu. V Česku vypĺňa dopyt po takom hromotĺkovi, ktorý hovorí, čo si myslí, usmieva sa pritom a občas je aj vtipný,“ hovorí Švehla. Zeman podľa neho evidentne zbiera protrestné ľavicové hlasy, ktorých v čase, keď pravica vládne už sedem rokov, rozhodne nie je málo.
Hovorí, že na Pražskom hrade by mu oveľa menej ako Zeman prekážal Ján Fischer, síce mdlý, ale slušný a korektný úradník. „Jeho názory sú stredové a umiernené, čo by v prípade prezidenta mohlo byť výhodou. Výhodou mohlo byť aj jeho maslo na hlave z 80. rokov, pretože teraz by sa snažil dokázať, že je slušný človek. Čakal som, že kampaň proti nemu kvôli členstvu v komunistickej strane bude zmierlivejšia, ale ten tlak bol obrovský. Veľa ľudí z jeho okolia mu dokonca vyčítalo to, že sa za členstvo v KSČ ospravedlnil. Mne sa to však naopak páči. Fischerovi tiež uškodili televízne diskusie na Nove a Prime, kde sa ukázalo, aký je nevýrazný. Bol by to však prezident, ktorý by nevadil a bol by korektný a snaživý ,“ tvrdí náš český kolega.
Zároveň však priúšťa, že Fischer vo funkcii premiéra niekedy až píliš ustopoval rôznym lobistickým tlakom. Úvahy o osobe Jána Fishera v súvislosti s kreslom prezidenta sa však už o krátku chvíľu stávajú len akademickou debatou. Už z prvých predbežných výsledkov je totiž jasné, že Miloša Zemana v druhom kole vyzve niekto úplne iný.
Schwarzenbergova sila závisí podľa Švehlu od toho, ako na konkrétneho človeka funguje jeho charizma. „Ak nefunguje, tak nerozumiete, prečo by mu človek mal dať hlas. V tej chvíli máte pred sebou starého muža, ktorému nie je dobre rozumieť. Navyše je zajatcom svojej funkcie ministra zahraničných vecí, ktorú nie celkom zvláda a nechce ju opustiť.“ Pre ľudí, na ktorých kniežacia charizma funguje, je to však politik porovnateľný s Havlom. Na českej politickej scéne ojedinelý a pokiaľ ide o rozhľad, cit pre poučenie z dejín a angažovanosť pre krajinu nenahraditeľný. „Keby mal o desať rokov menej, bol by to ideálny kandidát. Napriek tomu je to dnes stále najlepší kandidát,“ myslí si Švehla.
Na otázku, aké by bolo Česko so Zemanom na Hrade, odpovedá novinár jedným slovom ‒ nevyspytateľné. „Pri Klausovi aspoň vieme na čom sme, Zeman je neriadená strela.“
.divadlo pokračuje
Miloš Zenam si pre svoj volebný štáb vybral symbolické miesto. Nachádza sa na dohľad od Pražského hradu, navyše v byte, kde kedysi žila manželka prezidenta Edvarda Beneša Hana. Novinári sa tlačia na prízemí budovy, v neveľkej reštaurácii s taktiež výstižným názvom A divadlo pokračuje.
V čase nášho príchodu Zemana v reštaurácii niet a novinári tak trávia čas aspoň spovedaním známeho režiséra Filipa Renča, ktorý mu nakrútil predvolebný spot. Tomu idú novinárske otázky viditeľne na nervy, jeho odpovede sú síce slušné, ale opakujúce sa variácie na tému: Zeman je obyčajný človek, ktorý nechce, aby nás manipulovali idioti. K tomu ešte dodáva, ako sa teší z toho, že jeho volebný spot sa podaril a vyslúžil si uznanie aj u ľudí, ktorí by Miloša Zemana nikdy nevolili. Okrem Renča nie je na dohľad žiadna ďalšia celebrita. Akurát Roman Lipták, bývalý programový riaditeľ STV z čias Radima Hrehu a Štefana Nižňanského, v slušivom, úradníckom obleku dohliada, aby sa niektorý z novinárov nepozorovane nedostal do priestorov, kde nemá čo hľadať.
Po chvíli však prichádza zo Zemanovho štábu správa, že víťaz prvého kola odpovie na otázky v „privátnych“ priestoroch a novinári sa tam za ním môžu po skupinkách odobrať.
Už z prvých Zemanových slov je jasné, že ide o politického profesionála, ktorý má jasno v tom, čo musí pred druhým kolom robiť. O Schwarzenbergovi hovorí ako o ministrovi Nečasovej vlády, ktorá je zodpovedná za všetky aktuálne neduhy a prešľapy českej politiky. Od Vecí verejných až po zdražovanie, Kalouskove úlety a Klausove amnestie. Záverečné, trochu umelé objatie usmievajúcej sa dcéry Kateřiny je už len povinným divadlom pre fotografov a televízie. To najdôležiejšie je jasné. Kampaň pred druhým kolom v podaní Zemanovho volebného štábu bude snahou o vyvolanie atmosféry, že prezidentská voľba je de facto referendom o vláde Petra Nečasa. Vedia to aj Zemanovi najbližší spolupracovníci, ktorých oveľa viac, ako prejavy ich šéfa, zaujíma televízne volebné štúdio, kde sa práve analyzuje regionálna podpora pre jednotlivých kandidátov.
.rozdelená republika
Českí sociológovia a politológovia môžu po prvom kole prezidentských volieb analyzovať podobný obrázok, aký majú ich slovenskí kolegovia pred očami prakticky po každých voľbách. Krajina je rozdelená nielen na línii vidiek verzus veľké mestá, ale aj podľa príslušnosti k historickým krajom českej koruny. Miloš Zeman s prehľadom dominoval v moravských a sliezských krajoch, ale v samotnom Česku dokázal Schwarzenberga poraziť len v Pardubickom, Karlovarskom, Ústeckom kraji a na svojej domovskej Vysočine. Zároveň výrazne prepadol vo voličsky početnej Prahe, kde získal iba 17 percent hlasov, zatiaľ čo jeho konkurent viac ako 43 percent. Zeman mal z pohľadu percent najlepší výsledok v okrese Žďár nad Sázavou, kde získal viac ako 41 percent hlasov. V tomto prípade sa však niet čomu čudovať, keďže neďaleko sa nachádza jeho spomínaná aktuálna rezidencia – Nové Veselí. Mimochodom, miestni svojho suseda nesklamali a odovzdali mu vyše 60 percent hlasov.
Zeman má tiež väčšiu podporu v malých obciach a mestečkách do 10-tisíc obyvateľov, kde získal spomedzi všetkých kandidátov najviac hlasov. Početnejšie mestá však patria kniežaťu. Napríklad, pokiaľ ide o krajské mestá, dokázal Zeman Schwarzenberga poraziť iba v Jihlave a tradičných ľavicových baštách, ako sú Ostrava a Ústí nad Labem. Zaujímavé je aj to, že kým napríklad v Juhomoravskom, Zlínskom a Olomouckom kraji ako celku Zeman jasne zvíťazil, v brnianskych, zlínskych či olomouckých mestských obvodoch mal navrch Schwarzenberg. Druhé kolo českých prezidentských volieb tak bude okrem konfliktu pravice s ľavicou, ako o tom hovorí Miloš Zeman, aj súbojom medzi mestom a vidiekom či medzi Čechami a Moravou.
.v Arche
Ekonóm Tomáš Sedláček, spisovateľka Petra Hủlová, poslankyňa za stranu TOP 09 Helena Langšádlová. To sú iba niektorí z desiatok známych, no aj neznámych ľudí, ktorí prišli po tom, ako sa začali spočítavať voličské hlasy, podporiť Karla Schwarzenberga do divadla Archa. Práve tu si jeho štáb zriadil sídlo. Na chodbách sú rozvešané veľké fotografie z posledných mesiacov kampane, ktorých autorom je bývalý Havlov fotograf Tomki Němec. Čašníci servírujú rezne, klobásky, nápoje tečú prúdom. Aj z tohto detailu vidno, že minister zahraničia zhromaždil bez problémov 5,8 milióna korún sponzorských darov, pričom ďalšie sú na ceste: aj tým sa líši od Zemana, ktorý mal po prvom kole na účte iba 1,4 milióna. Schwarzenberga otvorene podporuje aj viac vplyvných podnikateľov, za všetkých spomeňme Andreja Babiša, Libora Winklera či Stanislava Bernarda.
Energiu, ktorá „kníže“ v mohutnom závere kampane vyniesla až do druhého kola, tu možno doslova krájať. K dobrým zvykom tu patrí odznak s nápisom Volím Karla, prípadne ten druhý, kde má nádejný budúci prezident žlté pankáčske číro. Jeden z hlavných argumentov proti nemu spočíva v odkaze na jeho vysoký vek 75 rokov, Schwarzenberg sa však smeje a tvrdí, že je na tom zdravotne dobre. Je do istej miery paradoxné, že najväčšiu podporu mladých získal najstarší kandidát. Milujú ho, aj s jeho zaspávaním, šušlaním či inými „roztomilými“ prejavmi aristokrata s inak vyberanými spôsobmi. „Vek nie je jeho hendikep. Veď aj Goethe dopísal svojho Fausta, keď mal 82 rokov,“ uvádza pre .týždeň senátor Jaromír Štětina a pokračuje: „Podporujem ho, pretože medzi českými politikmi ide o jediného štátnika.“
Do Archy, kde je každou ďalšou minútou a každým priebežne zverejneným výsledkom spočítavania hlasov zrejmé, že pôvodný favorit volieb Jan Fischer prepadol, prichádza aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Ladislav Snopko. Ako diplomat si musí zachovať odstup, ako človek a blízky priateľ nebohého Václava Havla a ľudí z jeho okruhu však nezaprie, ku komu inklinuje. Keď s moravským režisérom Břetislavom Rychlíkom silvestrovali na úzkorozchodnej železničke v Osrblí, mal na sebe tričko s portrétom „knížete“. Snopko pre .týždeň priznáva, k akému poznaniu dospel: „Zisťujem, že Schwarzenberg nie je nasledovník Havla, ale jeho spolupútnik. Ako typický šľachtic slúži idei, kedysi panovníckemu rodu – nie konkrétnej osobe.“
.kam až jazdí metro...
No nie všetci sú zo Schwarzenberga, a najmä z ľudí okolo neho, bezhranične nadšení. Syn odchádzajúceho prezidenta Václava Klausa a riaditeľ prominentného pražského súkromného gymnázia na protest proti otvorenému angažovaniu sa novín ako MFDnes v prospech Schwarzenberga napísal, že tam už nebude inzerovať. A vysmial sa aj z toho, ako tento finalista volieb nevedel v Arche poriadne zaspievať českú hymnu, ba ani vysloviť slová jej textu.
„Som asi jeden z mála tých, ktorí sa pozerajú kriticky na angažovanie sa médií, vrátane Lidových novín, v tejto kampani. Iba tým riskujeme, že sa ukáže, ako nemáme vplyv,“ nazdáva sa komentátor „lidoviek“ Daniel Kaiser, inak autor knihy o Václavovi Havlovi. Aj keď to napokon hodí za plentou Schwarzenbergovi, zachováva si Kaiser voči nemu a jeho okoliu kritický odstup. Skúma, aký vplyv má na republiku pražské elitárske prostredie, ktorého je síce súčasťou, no nemá pre neho príliš lichotivé prívlastky. A spomína bonmot, že voliči kniežaťa budú len tam, kam až jazdí pražské metro. No ukázalo sa, že ich je podstatne viac.
„Rozlišujem dve veci. Samotného Schwarzenberga a skupinu, ktorá sa tu v Prahe okolo neho vytvorila. Nepáči sa mi, že je to veľmi netolerantné a bojovne naladené prostredie. Mňa to vyslovene odpudzuje. A ak ho budem voliť, musím na týchto ľudí zabudnúť,“ hovorí Kaiser a dodáva: „Niektorí vodcovskí ľudia z tohto tábora si myslia, že podpora Schwarzenberga je čosi ako kultúrny alebo civilizačný výkon, ktorým sa zaraďujú do nejakého lepšieho prostredia, do ktorého by inak sotva patrili. Pretože inak im stačí, ak vedia trochu po anglicky a nemusia ani príliš cestovať po svete – žijú v centre Prahy na okruhu, ktorý nazývam bermudský trojuholník. Ak to preženiem, tak ide o zopár kaviarní, kam môžete zapadnúť a nevyliezť odtiaľ niekoľko dní. Títo ľudia si potom dajú odznak Volím Karla a majú pocit, že sú tým svetoví a kozmopolitní.“
Kaiser s miernou dávkou irónie spomína aj paradox, že v prospech Schwarzenberga hralo pred prvým kolom aj to, že začal neskoro. „Keby mala jeho kampaň taký drajv už skôr, asi by viac ľudí zistilo, že na prezidenta je neadekvátny. A nejde iba o zlú artikuláciu či o „hm, hm“ pri spievaní hymny. Jeho priaznivci síce môžu hovoriť, že je roztomilý, no ak bude týchto vecí veľa, prestane to fungovať.“
To všetko sú však podružné výhrady. Tie hlavné spočívajú podľa Kaisera v tom, že Schwarzenberg je stelesnenie nekritického, naivistického prístupu v českej diskusii o európskej politike. Axiómu, ktorá u neho podľa komentátora Lidoviek vychádza z osobnej skúsenosti emigranta v Rakúsku a v Nemecku, možno zhrnúť do troch slov: „Vždy byť s Nemeckom.“ Tak či onak, či už bude napokon zvolený Zeman, alebo Schwarzenberg, bude to podľa Kaisera znamenať po ére Havla a Klausa úpadok významu prezidentského úradu. „Možno je to posledné vyvrcholenie významu Hradu v českej politike,“ dodáva na záver. Prorocky?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.