Týždenník .týždeň v aktuálnom vydaní ukázal, akým spôsobom môže novinár pracovať s informáciami bez toho, aby dodržiaval elementárne princípy profesionálnej žurnalistiky. Článok Planéta testov a garancií autora Martina Mojžiša sa snaží spochybniť jeden z krokov rezortu školstva v oblasti digitalizácie vzdelávacieho obsahu, nie však relevantnými faktmi, ale polopravdami, ktoré môžeme považovať za megaklamstvá. Spomínaný článok hrubo prekrúca fakty a ignoruje veci podložené konkrétnymi zápismi z rokovaní s dodávateľským konzorciom.
V prvom rade považujeme za dôležité vyvrátiť tvrdenia o skutočnej cene Planéty vedomostí. Vyhlásenia ministra Dušana Čaploviča o vyjednaní ceny na úrovni 6, 7 milióna eur (bez DPH), teda o 1 milión eur nižšej ako pri vyjednávaniach exministra Eugena Jurzycu, označil autor článku za „celkom evidentnú a zároveň detsky naivnú lož“. Faktom zostáva, že v zápisnici z rokovania medzi dodávateľským konzorciom a rezortom školstva zo dňa 28. augusta 2011 sa konštatuje, že ministerstvo navrhuje cenu za rozšírenú licenciu vo výške 7, 7 milióna eur (bez DPH). Pán Mojžiš si namiesto overenia faktov, ako to robia seriózni žurnalisti, radšej vytvoril konštrukciu, ktorá sa síce nezakladala na pravde, ale výrazne mu pomohla v zavádzaní čitateľov. Pripomíname, že dohodnutá cena podľa zápisnice neobsahuje služby, súvisiace s implementáciou Planéty vedomostí do Dátového centra, vyškolením učiteľov a prevádzkou helpdesku zo strany dodávateľov. Cena za služby bola v roku 2011 aj v súčasnosti stanovená na 2 milióny eur, a preto informácie pána ministra o tom, že konzorcium dodávateľov poskytlo ministerstvu celkovú zľavu vo výške 1 milión eur, platí.
Pán Mojžiš v článku okrem iného konštatuje: „Základným problémom nákupu Planéty vedomostí je jeho plošnosť a nehorázna predraženosť.“ Aj v tomto prípade ide o konštatovania na základe falošných pocitov a obchádzania faktov. Ak mu prekáža plošný nákup, evidentne nepozná úspory z rozsahu. Okrem toho ešte bývalé vedenie rezortu v roku 2011 zrealizovalo prieskum trhu a porovnateľný produkt na stránke www.yteach.com v tom čase stál 4 690 eur (bez DPH) na školu a rok. Išlo pritom iba o licenciu na anglickú verziu digitálneho učiva!
Spolupráca pána Mojžiša s bývalým štátnym tajomníkom rezortu na príprave článku je pochybná aj v súvislosti s vyjadreniami pána Jaroslava Ivanča o tom, že rezort školstva si nenechal vypracovať porovnanie Planéty vedomostí s podobným produktom – Bránou poznania. Na rezorte pritom máme analýzu, ktorú si nechal vypracovať exminister Jurzyca Ústavom informácií a prognóz školstva. Napriek tomu, že analýza existuje, mal ju k dispozícii aj pán štátny tajomník Ivančo a pán Mojžiš vedel o jej existencii, falošnými tvrdeniami sa snažil spochybniť súčasné vedenie ministerstva, a nie tie informačné zdroje, ktoré mu evidentne nehovorili pravdu.
Pán Mojžiš v článku bez podloženej faktografie kritizoval aj garanciu kvality a zádržné. Preto ešte raz zdôrazňujeme, že kontrolu kvality nebudú za rezort vykonávať odborní garanti od dodávateľa, ktorých spomína pán Mojžiš, ale odborníci Štátneho pedagogického ústavu.
Napriek tomu, že pán Mojžiš sa v článku snaží spochybniť mechanizmus zádržného, faktom zostáva, že splátky sú rozdelené na tri roky, a nie, ako píše autor článku, na 4 mesiace. Rezort garantuje, že zádržné nebude vyplatené skôr ako v roku 2014.
K výhradám pána Mojžiša voči ďalšiemu testovaniu Planéty vedomostí konštatujeme, že testovacia prevádzka sa nevzťahuje na obsah digitálneho učiva, ale na testovanie spôsobu jeho implementácie v podmienkach dátového centra rezortu a spôsobu poskytovania prevádzkových služieb a služieb helpdesku.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na rozdiel od pána Mojžiša má na tieto výhrady nespochybniteľné dôkazy, čo na jednej strane spochybňuje obsah článku, ako aj kvality jeho autora. Staré slovenské príslovie hovorí, že nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. V tomto prípade platí, že ani zo zaujatého človeka nebude profesionálny novinár.
Autor je riaditeľ Tlačového a informačného odboru Ministerstva školstva.
V prvom rade považujeme za dôležité vyvrátiť tvrdenia o skutočnej cene Planéty vedomostí. Vyhlásenia ministra Dušana Čaploviča o vyjednaní ceny na úrovni 6, 7 milióna eur (bez DPH), teda o 1 milión eur nižšej ako pri vyjednávaniach exministra Eugena Jurzycu, označil autor článku za „celkom evidentnú a zároveň detsky naivnú lož“. Faktom zostáva, že v zápisnici z rokovania medzi dodávateľským konzorciom a rezortom školstva zo dňa 28. augusta 2011 sa konštatuje, že ministerstvo navrhuje cenu za rozšírenú licenciu vo výške 7, 7 milióna eur (bez DPH). Pán Mojžiš si namiesto overenia faktov, ako to robia seriózni žurnalisti, radšej vytvoril konštrukciu, ktorá sa síce nezakladala na pravde, ale výrazne mu pomohla v zavádzaní čitateľov. Pripomíname, že dohodnutá cena podľa zápisnice neobsahuje služby, súvisiace s implementáciou Planéty vedomostí do Dátového centra, vyškolením učiteľov a prevádzkou helpdesku zo strany dodávateľov. Cena za služby bola v roku 2011 aj v súčasnosti stanovená na 2 milióny eur, a preto informácie pána ministra o tom, že konzorcium dodávateľov poskytlo ministerstvu celkovú zľavu vo výške 1 milión eur, platí.
Pán Mojžiš v článku okrem iného konštatuje: „Základným problémom nákupu Planéty vedomostí je jeho plošnosť a nehorázna predraženosť.“ Aj v tomto prípade ide o konštatovania na základe falošných pocitov a obchádzania faktov. Ak mu prekáža plošný nákup, evidentne nepozná úspory z rozsahu. Okrem toho ešte bývalé vedenie rezortu v roku 2011 zrealizovalo prieskum trhu a porovnateľný produkt na stránke www.yteach.com v tom čase stál 4 690 eur (bez DPH) na školu a rok. Išlo pritom iba o licenciu na anglickú verziu digitálneho učiva!
Spolupráca pána Mojžiša s bývalým štátnym tajomníkom rezortu na príprave článku je pochybná aj v súvislosti s vyjadreniami pána Jaroslava Ivanča o tom, že rezort školstva si nenechal vypracovať porovnanie Planéty vedomostí s podobným produktom – Bránou poznania. Na rezorte pritom máme analýzu, ktorú si nechal vypracovať exminister Jurzyca Ústavom informácií a prognóz školstva. Napriek tomu, že analýza existuje, mal ju k dispozícii aj pán štátny tajomník Ivančo a pán Mojžiš vedel o jej existencii, falošnými tvrdeniami sa snažil spochybniť súčasné vedenie ministerstva, a nie tie informačné zdroje, ktoré mu evidentne nehovorili pravdu.
Pán Mojžiš v článku bez podloženej faktografie kritizoval aj garanciu kvality a zádržné. Preto ešte raz zdôrazňujeme, že kontrolu kvality nebudú za rezort vykonávať odborní garanti od dodávateľa, ktorých spomína pán Mojžiš, ale odborníci Štátneho pedagogického ústavu.
Napriek tomu, že pán Mojžiš sa v článku snaží spochybniť mechanizmus zádržného, faktom zostáva, že splátky sú rozdelené na tri roky, a nie, ako píše autor článku, na 4 mesiace. Rezort garantuje, že zádržné nebude vyplatené skôr ako v roku 2014.
K výhradám pána Mojžiša voči ďalšiemu testovaniu Planéty vedomostí konštatujeme, že testovacia prevádzka sa nevzťahuje na obsah digitálneho učiva, ale na testovanie spôsobu jeho implementácie v podmienkach dátového centra rezortu a spôsobu poskytovania prevádzkových služieb a služieb helpdesku.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na rozdiel od pána Mojžiša má na tieto výhrady nespochybniteľné dôkazy, čo na jednej strane spochybňuje obsah článku, ako aj kvality jeho autora. Staré slovenské príslovie hovorí, že nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. V tomto prípade platí, že ani zo zaujatého človeka nebude profesionálny novinár.
Autor je riaditeľ Tlačového a informačného odboru Ministerstva školstva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.