Je to čudné, toľko nenávisti k obyčajnej buľve. Pričom kedysi táto nenáročná zelenina patrila medzi najobľúbenejšie vôbec. Netreba robiť okolky ‒ v staroveku bola všade taká oslavovaná a vynášaná do nebies najmä kvôli svojim známym afrodiziakálnym účinkom. Zelerová vňať sa našla dokonca aj v Tutanchamónovej hrobke a evidentne tam neprikvitla len ako nevinná súčasť skromného kráľovského šalátu. Zeler odjakživa balansoval niekde medzi liekom a chutnou zeleninou. Jeho prenikavá aróma a štipľavá chuť našich predkov podľa všetkého mimoriadne inšpirovala, a tak neskončil len ako diskrétny prostriedok na zlepšenie atmosféry vo vekom unavenej domácnosti. Napríklad Grékom jeho silná vôňa pripomínala záhrobie, a tak zo zelerových vňatí radi vyrábali vence pre svojich mŕtvych. Zároveň túto zelenú rastlinu s pevnými stopkami a výraznou bielou buľvou považovali za mimoriadne mužnú. Vence teda nekončili len pri mŕtvych, ale dobre sa vynímali aj na hlavách víťazov rôznych športových disciplín na Istmických a Nemejských hrách – dvom konkurentom tých Olympijských. Tie prvé sa konali na počesť boha Poseidóna a tie druhé zas vraj založil sám Herkules. Zeler sa však športu nezbavil ani dodnes. Fanúšikovia futbalovej Chelsey napríklad radi hádžu zeler na ihrisko, keď sú s niečím nespokojní.
Zeler rád spomína aj Homér. V slávnej Iliade sa ním kŕmili kone na trójskych pláňach a v Odysei bol zelerom obrastený celý vstup do jaskyne, kde Odysea zvádzala nádherná nymfa Kalypso. Na svojom ostrove ho držala a nútila do milostných hier celých sedem rokov, takže ten zeler Odyseovi isto prišiel zavše vhod.
K nám sa zeler dostal až v sedemnástom storočí, konkrétne z Talianska. Odtiaľ si doniesol aj to zvláštne meno. Tam ho volali seleri podľa starého gréckeho slova selinon, čo znamenalo petržlen, a u nás mu prischol zemitejší zeler. Tento drsný naparfumovaný elegán si okamžite získal všetkých, koho na svojej púti Európou postretal. Je zaujímavé, že u nás, v strede Európy a na severe, je viac obľúbená jeho buľvová forma, tí južne položení zase radi holdujú jeho stopkatej podobe. Tak alebo onak, zeler sa stal postupne suverénnou súčasťou európskej kuchyne. A to nielen ako triviálna súčasť balíčka koreňovej zeleniny, ktorý sa dáva do vývaru. V kombinácii s cibuľou a mrkvou tvorí totiž základ pre akékoľvek podlievané dusené či pečené mäsá vo vysokej kuchyni. Na stopkatý zeler zase prisahajú všetci milánski vyznávači pravého šafranového rizota. Na začiatku vždy na špičkovom olivovom oleji opražia okrem šalotky aj jednu stonku stopkatého zeleru. Iba vtedy má milánske rizoto tú pravú delikátnu chuť.
Stopka zeleru je aj neodmysliteľnou súčasťou slávneho kokteilu Bloody Mary, ktorý v roku 1960 vymysleli v chicagskom hoteli Ambassador. Aby bolo čím zmes vodky a paradajkového džúsu zamiešať, strčili do červeného nápoja zeler a bolo. Ten ešte nápoj chuťovo pozdvihol o nejaké poschodia vyššie. Kvôli Krvavej Mary v Amerike vymysleli aj zelerovú soľ, keby sa vám náhodou stalo, že nemáte doma ani stopku zeleru. Soľou dozdobíte drink a máte podobný chuťový zážitok. Za výraznou zelerovou arómou stojí látka, ktorá sa volá apiol. Vraj má výrazné antibakteriálne a dezinfekčné účinky a skvelo pomáha pri nachladnutiach. Lenže – kto by riskoval, že vás prichytia pri tom, ako sa futrujete vyhláseným afrodiziakom? Môžete potom hovoriť o nádche, koľko chcete.
Urobme si zeler
U nás sa väčšinou so zelerom v kuchyni narába veľmi neinvenčne, pričom má výnimočnú chuť a máločo z koreňovej zeleniny je také rafinovane aromatické. Akoby sme sa za zeler hanbili. Niektorí už objavili na zeleninových pultoch jeho stopkatú odrodu, no ani s ňou si nevieme akosi veľmi rady. Pričom ju stačí zbaviť vlásočníc ako rebarboru, nakrájať na menšie paličky a máte úžasné a najmä zdravé tyčinky k obľúbenému seriálu. Už len urobiť nejaký jednoduchý dip z kyslej smotany a ubezpečujem vás, na nejaké zemiakové čipsy si ani nespomeniete. A ak, tak jedine na tie zelerové, ktoré sa dajú tiež veľmi ľahko pripraviť. Stačí, ak buľvu nakrájame na jemné krúžky, premastíme olivovým olejom, dáme na obyčajný plech, posolíme, pokoreníme a šup s nimi do rúry, kým nezozlatnú. Len sa tak po nich zapráši. A aby sme nezostali pri maličkostiach, vhodných k televíznej zábave, zeler si môžeme kedykoľvek pripraviť aj ako rafinovanú a prekvapivú prílohu. Stačí namiesto klasickej zemiakovej kaše ju urobiť napoly z zeleru. S maslom a smotanou. Fantasticky sa hodí k rybám. Uvidíte, že sa vaši blízki budú oblizovať až za ušami.
Zeler rád spomína aj Homér. V slávnej Iliade sa ním kŕmili kone na trójskych pláňach a v Odysei bol zelerom obrastený celý vstup do jaskyne, kde Odysea zvádzala nádherná nymfa Kalypso. Na svojom ostrove ho držala a nútila do milostných hier celých sedem rokov, takže ten zeler Odyseovi isto prišiel zavše vhod.
K nám sa zeler dostal až v sedemnástom storočí, konkrétne z Talianska. Odtiaľ si doniesol aj to zvláštne meno. Tam ho volali seleri podľa starého gréckeho slova selinon, čo znamenalo petržlen, a u nás mu prischol zemitejší zeler. Tento drsný naparfumovaný elegán si okamžite získal všetkých, koho na svojej púti Európou postretal. Je zaujímavé, že u nás, v strede Európy a na severe, je viac obľúbená jeho buľvová forma, tí južne položení zase radi holdujú jeho stopkatej podobe. Tak alebo onak, zeler sa stal postupne suverénnou súčasťou európskej kuchyne. A to nielen ako triviálna súčasť balíčka koreňovej zeleniny, ktorý sa dáva do vývaru. V kombinácii s cibuľou a mrkvou tvorí totiž základ pre akékoľvek podlievané dusené či pečené mäsá vo vysokej kuchyni. Na stopkatý zeler zase prisahajú všetci milánski vyznávači pravého šafranového rizota. Na začiatku vždy na špičkovom olivovom oleji opražia okrem šalotky aj jednu stonku stopkatého zeleru. Iba vtedy má milánske rizoto tú pravú delikátnu chuť.
Stopka zeleru je aj neodmysliteľnou súčasťou slávneho kokteilu Bloody Mary, ktorý v roku 1960 vymysleli v chicagskom hoteli Ambassador. Aby bolo čím zmes vodky a paradajkového džúsu zamiešať, strčili do červeného nápoja zeler a bolo. Ten ešte nápoj chuťovo pozdvihol o nejaké poschodia vyššie. Kvôli Krvavej Mary v Amerike vymysleli aj zelerovú soľ, keby sa vám náhodou stalo, že nemáte doma ani stopku zeleru. Soľou dozdobíte drink a máte podobný chuťový zážitok. Za výraznou zelerovou arómou stojí látka, ktorá sa volá apiol. Vraj má výrazné antibakteriálne a dezinfekčné účinky a skvelo pomáha pri nachladnutiach. Lenže – kto by riskoval, že vás prichytia pri tom, ako sa futrujete vyhláseným afrodiziakom? Môžete potom hovoriť o nádche, koľko chcete.
Urobme si zeler
U nás sa väčšinou so zelerom v kuchyni narába veľmi neinvenčne, pričom má výnimočnú chuť a máločo z koreňovej zeleniny je také rafinovane aromatické. Akoby sme sa za zeler hanbili. Niektorí už objavili na zeleninových pultoch jeho stopkatú odrodu, no ani s ňou si nevieme akosi veľmi rady. Pričom ju stačí zbaviť vlásočníc ako rebarboru, nakrájať na menšie paličky a máte úžasné a najmä zdravé tyčinky k obľúbenému seriálu. Už len urobiť nejaký jednoduchý dip z kyslej smotany a ubezpečujem vás, na nejaké zemiakové čipsy si ani nespomeniete. A ak, tak jedine na tie zelerové, ktoré sa dajú tiež veľmi ľahko pripraviť. Stačí, ak buľvu nakrájame na jemné krúžky, premastíme olivovým olejom, dáme na obyčajný plech, posolíme, pokoreníme a šup s nimi do rúry, kým nezozlatnú. Len sa tak po nich zapráši. A aby sme nezostali pri maličkostiach, vhodných k televíznej zábave, zeler si môžeme kedykoľvek pripraviť aj ako rafinovanú a prekvapivú prílohu. Stačí namiesto klasickej zemiakovej kaše ju urobiť napoly z zeleru. S maslom a smotanou. Fantasticky sa hodí k rybám. Uvidíte, že sa vaši blízki budú oblizovať až za ušami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.