Na rozdiel od iných oblastí, kde zvlášť Fico II tiež veľmi ubližuje – dane, odvody, Zákonník práce – zmeny k horšiemu v sporení zanechávajú také dôsledky, ktoré sa už nebudú dať legislatívnou úpravou odčiniť. Všetky opatrenia, ktorými do systému vstúpili, prehlbujú neudržateľnosť verejných financií. A napriek sociálnej rétorike trvalo ochudobňujú aj individuálnych klientov. Napríklad zníženie hodnoty aktív vo fondoch tým, že odmeny manažérov boli zákonom (!) naviazané na šesťmesačné výnosy, už žiadna legislatívna náprava sporiteľom neuhradí.
Kampaň pred zatvorením 2. piliera (31. január), ktorý opätovne – tretíkrát - otvorili na päť mesiacov, nasvecuje iný typ trvalého následku: Mentálneho. Hlavný prúd diskusie, ktorý si nechala vnútiť od Smeru aj nešťastná opozícia, teda že od akého príjmu či veku je sporenie výhodné alebo nevýhodné, je komunikačným trikom Richtera a spol. Odkláňa totiž debatu od skutočného a jediného motívu – zapchať rozpočtovú dieru peniazmi sporiteľov. Spor na tému, či napríklad štyridsiatnik s priemernou mzdou zarobí či prerobí na 2. pilieri, je totálne iracionálny. Všetky premenné, ktoré budú ovplyvňovať jedno- i dvojpilierový dôchodok napríklad o 20 rokov, sú totiž vo hviezdach. Štyridsiatnik nemá ani poňatie, koľko bude zarábať o desať rokov, štát netuší, aký bude pomer priemerný dôchodok/priemerná mzda o 20 rokov, keď štyridsiatnikovi vznikne nárok. Nevieme nič o inflácii, raste HDP, produktivite práce ani na rok dopredu, nieto ešte na dvadsať, pričom to všetko sú kľúčové ukazovatele, ktoré budú hýbať tak výnosmi zo sporenia, ako aj budúcimi výplatami z priebežného systému. A navyše, doslova podvodná je porovnávacia báza, z ktorej Richter operuje. Aby sa dalo aspoň korektne veštiť, či je lepšie v sporení zostať, alebo odísť, deficitný štátny pilier by najprv musel znížiť terajšie dôchodky na sumu, ktorú si dnes môže dovoliť vyplatiť bez vytvorenia deficitu, ktorý činí – aj bez vplyvu odvodov do sporenia – asi 700 miliónov eur.
Z kampane, v ktorej neudržateľnosť prvého piliera prebleskovala len ako marginália pod čiarou, sa takto šíri veľká dôchodková lož, že celý spor je o tom, či bezpečnejšiu (príjemnejšiu) starobu na vyššej nohe zabezpečí pobyt vo výlučne štátnom alebo kombinovanom systéme. Je to zničujúce nedorozumenie, pretože publikum utvrdzuje v pocite, že jedinec sa o zabezpečenie v starobe nemusí starať vlastnou aktivitou. Čiže nielen v 2. pilieri, ale aj dobrovoľným sporením. Práve zmenšenie 2. piliera na 4 percentá, ktoré spáchala vláda Fica II, pritom znamená (najmä pre mladšie ročníky) de facto nutnosť sporiť si individuálne. Pri primárnom deficite Slovenska (teda bez úrokov), ktorý je jeden z najvyšších v Európe, im totiž reálne hrozí, že až nadíde „ich čas“, z konských odvodov, ktorými dnes vyplácajú svojich rodičov a prarodičov, uvidia iba zlomok, alebo aj vôbec nič.
Kampaň pred zatvorením 2. piliera (31. január), ktorý opätovne – tretíkrát - otvorili na päť mesiacov, nasvecuje iný typ trvalého následku: Mentálneho. Hlavný prúd diskusie, ktorý si nechala vnútiť od Smeru aj nešťastná opozícia, teda že od akého príjmu či veku je sporenie výhodné alebo nevýhodné, je komunikačným trikom Richtera a spol. Odkláňa totiž debatu od skutočného a jediného motívu – zapchať rozpočtovú dieru peniazmi sporiteľov. Spor na tému, či napríklad štyridsiatnik s priemernou mzdou zarobí či prerobí na 2. pilieri, je totálne iracionálny. Všetky premenné, ktoré budú ovplyvňovať jedno- i dvojpilierový dôchodok napríklad o 20 rokov, sú totiž vo hviezdach. Štyridsiatnik nemá ani poňatie, koľko bude zarábať o desať rokov, štát netuší, aký bude pomer priemerný dôchodok/priemerná mzda o 20 rokov, keď štyridsiatnikovi vznikne nárok. Nevieme nič o inflácii, raste HDP, produktivite práce ani na rok dopredu, nieto ešte na dvadsať, pričom to všetko sú kľúčové ukazovatele, ktoré budú hýbať tak výnosmi zo sporenia, ako aj budúcimi výplatami z priebežného systému. A navyše, doslova podvodná je porovnávacia báza, z ktorej Richter operuje. Aby sa dalo aspoň korektne veštiť, či je lepšie v sporení zostať, alebo odísť, deficitný štátny pilier by najprv musel znížiť terajšie dôchodky na sumu, ktorú si dnes môže dovoliť vyplatiť bez vytvorenia deficitu, ktorý činí – aj bez vplyvu odvodov do sporenia – asi 700 miliónov eur.
Z kampane, v ktorej neudržateľnosť prvého piliera prebleskovala len ako marginália pod čiarou, sa takto šíri veľká dôchodková lož, že celý spor je o tom, či bezpečnejšiu (príjemnejšiu) starobu na vyššej nohe zabezpečí pobyt vo výlučne štátnom alebo kombinovanom systéme. Je to zničujúce nedorozumenie, pretože publikum utvrdzuje v pocite, že jedinec sa o zabezpečenie v starobe nemusí starať vlastnou aktivitou. Čiže nielen v 2. pilieri, ale aj dobrovoľným sporením. Práve zmenšenie 2. piliera na 4 percentá, ktoré spáchala vláda Fica II, pritom znamená (najmä pre mladšie ročníky) de facto nutnosť sporiť si individuálne. Pri primárnom deficite Slovenska (teda bez úrokov), ktorý je jeden z najvyšších v Európe, im totiž reálne hrozí, že až nadíde „ich čas“, z konských odvodov, ktorými dnes vyplácajú svojich rodičov a prarodičov, uvidia iba zlomok, alebo aj vôbec nič.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.