Stredná Európa Luboša Palatu

Občas si zavoláme, mňa Rakúsko malou časťou živí, ale keď môžem, prenechám prácu jemu. Vo štvrtok mi volal, že dáva dohromady článok o tom, ako sa Rakúšania pozerajú na Schwarzenberga. A povedal vetu, ktorá ma pri prvom počutí  zarazila. „Rakúšania by Schwarzenberga nikdy za prezidenta nevolili.“ Ako sme sa potom rozprávali, tak ma zarazenosť opúšťala a musel som mu dať za pravdu. Jedným zo základov rakúskej identity totiž bolo zrušenie monarchie a všetkých možných šľachtických titulov, a veru sa ich v Rakúsku za cisárstva Franta Procházka, ako sme mu my Česi hovorili, narozdával. Preto od vzniku Rakúskej republiky nemajú šľachtici v politike žiadnu veľkú šancu a nedotiahnu to vyššie ako niekam na poslanca parlamentu. Marek Kerles ešte citoval istého Rakúšana, ktorý mu hovoril, že za tým môže byť aj určitá závisť. V Rakúsku totiž, na rozdiel od Česka, šľachte majetok nezabavili, takže tam si síce ľudia nemôžu hovoriť  „von“, ale zato stále bývajú na hradoch a zámkoch.
To, samozrejme, neznamená, že by o šľachte nepísal rakúsky bulvár a že by hocijaká svadba či pohreb šľachtica neboli trháky na prvých stránkach magazínov. Tie, podobne ako v Česku a na Slovensku, majú inak dosť problém, čo tam dávať, pretože aj vo Viedni sa okrem občasných korupčných škandálov nič nedeje.
Pokiaľ ide o knieža Schwarzenberga, tak tá podpora Čechov bola možno daná aj tým, že je vlastne taký jediný viditeľný český šľachtic. Keby ich boli celé svorky, ako v Rakúsku, tak by to mal Karel ťažšie. Pretože, koniec koncov, platí jeho veta, že Rakúšania sú vlastne len po nemecky hovoriaci Česi.

Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.