Templári vďačia za svoju slávu nielen svojej bojovnosti a bohatstvu, ale sčasti aj tomu, že „zomreli“ mladí, vo veku necelých dvesto rokov. Niekoľko rytierskych rádov však malo väčšie šťastie a pretrvalo dodnes.
K najznámejším patria Maltézski a Nemeckí rytieri. Maltézski rytieri (skrátene johaniti, predĺžene Rytieri a špitálnici sv. Jána Jeruzalemského na Rhodose a na Malte) vznikli ešte niekoľko rokov pred vznikom templárskeho rádu v Jeruzaleme ako neformálne nemocničné bratstvo. Ale už v rokoch 1126 – 1136 si rád k monasticko-špitálnej funkcii pribral i novú vojensko-rytiersku.
Táto nová úloha zvýšila prestíž rádu, ako aj finančné a pozemkové dary. Všeobecne uznávané právo vydržovať si ozbrojené zložky, viesť vojnu, ako aj nezávislosť od ktoréhokoľvek iného štátu či panovníka boli zárodkami rádovej suverenity, ktorá dodnes nemá obdobu. I keď rád nepredstiera, že je štátom v plnom slova zmysle, má takmer všetky atribúty suverénneho štátu – johanitský „štát“ má rozlohu asi 2 000 m2 (dve nehnuteľnosti v Ríme), je riadený vlastným zákonníkom, má svoje súdy, vydáva diplomatické pasy, udržuje vlastný diplomatický zbor, vydáva poštové známky, razí mince, má svoju vlajku...
Podobnú históriu má za sebou aj Rád Nemeckých rytierov (Teutónsky rád, Rád bratov od Nemeckého domu Panny Márie v Jeruzaleme). Pôvodne bol zameraný na pomoc pútnikom, neskôr mu pribudla aj vojenská funkcia.
Do konca dvanásteho storočia sa templári, johaniti a nemeckí rytieri vyvíjali podobným smerom. Pohroma pri Akre, ktorá znamenala definitívne vytlačenie kresťanov z Levanty, ich cesty (obrazne i doslova) rozdelila. Kým templári sa v nasledujúcom storočí stiahli do západnej Európy, johaniti sa ako jediní nevzdávali a rozhodli sa brániť šíreniu islamu vo východnom Stredomorí, čo sa im vďaka schopnému loďstvu darilo až do Napoleonových čias. Nemeckí rytieri sa myšlienky bojovať nevzdali, ale zvolili si iný front. V roku 1211 ich mazovské knieža Konrád I. pozval na pomoc pri pacifikácii pohanských Prusov na území dnešného severného Poľska, Litvy a Kaliningradskej oblasti. Ich tamojší štát vydržal vzdorovať susedom (a ku koncu aj protestantizmu) tri storočia.
Maltézski a Nemeckí rytieri pôsobili a stále pôsobia aj na Slovensku. Na rozdiel od templárov, ktorých činnosť u nás je podľa historikov najskôr špekulácia.
K najznámejším patria Maltézski a Nemeckí rytieri. Maltézski rytieri (skrátene johaniti, predĺžene Rytieri a špitálnici sv. Jána Jeruzalemského na Rhodose a na Malte) vznikli ešte niekoľko rokov pred vznikom templárskeho rádu v Jeruzaleme ako neformálne nemocničné bratstvo. Ale už v rokoch 1126 – 1136 si rád k monasticko-špitálnej funkcii pribral i novú vojensko-rytiersku.
Táto nová úloha zvýšila prestíž rádu, ako aj finančné a pozemkové dary. Všeobecne uznávané právo vydržovať si ozbrojené zložky, viesť vojnu, ako aj nezávislosť od ktoréhokoľvek iného štátu či panovníka boli zárodkami rádovej suverenity, ktorá dodnes nemá obdobu. I keď rád nepredstiera, že je štátom v plnom slova zmysle, má takmer všetky atribúty suverénneho štátu – johanitský „štát“ má rozlohu asi 2 000 m2 (dve nehnuteľnosti v Ríme), je riadený vlastným zákonníkom, má svoje súdy, vydáva diplomatické pasy, udržuje vlastný diplomatický zbor, vydáva poštové známky, razí mince, má svoju vlajku...
Podobnú históriu má za sebou aj Rád Nemeckých rytierov (Teutónsky rád, Rád bratov od Nemeckého domu Panny Márie v Jeruzaleme). Pôvodne bol zameraný na pomoc pútnikom, neskôr mu pribudla aj vojenská funkcia.
Do konca dvanásteho storočia sa templári, johaniti a nemeckí rytieri vyvíjali podobným smerom. Pohroma pri Akre, ktorá znamenala definitívne vytlačenie kresťanov z Levanty, ich cesty (obrazne i doslova) rozdelila. Kým templári sa v nasledujúcom storočí stiahli do západnej Európy, johaniti sa ako jediní nevzdávali a rozhodli sa brániť šíreniu islamu vo východnom Stredomorí, čo sa im vďaka schopnému loďstvu darilo až do Napoleonových čias. Nemeckí rytieri sa myšlienky bojovať nevzdali, ale zvolili si iný front. V roku 1211 ich mazovské knieža Konrád I. pozval na pomoc pri pacifikácii pohanských Prusov na území dnešného severného Poľska, Litvy a Kaliningradskej oblasti. Ich tamojší štát vydržal vzdorovať susedom (a ku koncu aj protestantizmu) tri storočia.
Maltézski a Nemeckí rytieri pôsobili a stále pôsobia aj na Slovensku. Na rozdiel od templárov, ktorých činnosť u nás je podľa historikov najskôr špekulácia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.