.áno, my rodičia škôlkárov či jasličkárov vystrájame čudáctva. Najradšej by sme nazerali kuchárkam v škôlkárskych kuchyniach do hrncov, pretože sme presvedčení, že vieme najlepšie, čo je pre naše dieťa zdravé. Už by sme sa za svoje výstrelky, vyplývajúce z obáv o potomstvo, aj zahanbili. A potom sa dozvieme, že najväčším čudáctvom nie je náš rodičovský strach, ale platný slovenský zákon, ktorý upravuje obstarávanie potravín pre detské jasle a materské školy. Reč je o zákone o verejnom obstarávaní, pre ktorý sa do škôlok dostávajú často nekvalitné potraviny.
Dali by ste svojmu dieťaťu jesť nechutne pôsobiacu slaninu, či skôr obyčajnú slaninovú kožu? Položili by ste mu na chlebík nekvalitnú šunku vyrobenú z nevhodných surovín? Urobili by ste to len preto, že sú tieto potraviny lacné? Ak aj máte pred výplatným termínom hlbšie do vrecka, nezvolíte radšej lacnejšiu, ale zdravšiu možnosť? Zákon o verejnom obstarávaní však vytvoril situáciu, v ktorej je celkom možné, že presne takéto nevhodné potraviny vaše dieťa na tanier v škôlke dostane. Príklad z Banskej Bystrice hovorí za veľa.
.prečo boli nákupy ilegálne
Donedávna bolo ešte všetko v poriadku – prakticky, hoci nie legislatívne. Kým si materské školy a detské jasle v Banskej Bystrici obstarávali potraviny samy, systém fungoval bez väčších zádrhov. Jedálny lístok musel byť, samozrejme, prispôsobený normám. Jedálne si vyberali potraviny aj podľa ceny, pretože nemohli prekročiť sumu vyčlenenú na dieťa. Zároveň však vyberali podľa kvality. Nemali s tým výraznejšie problémy a väčšina rodičov bola so stravovaním detí v podstate spokojná. Minimálne nedochádzalo k úplne absurdným situáciám – napríklad k tomu, že potraviny sa do škôlky doručia neskoro, takže kuchárky nemôžu pripraviť jedlo, ktoré v ten deň naplánovali, a musia na poslednú chvíľu meniť jedálny lístok.
V roku 2010 upozornil hlavný kontrolór mesta Banská Bystrica na to, že materské školy a detské jasle si samy nakupovať potraviny nesmú. Nemajú totiž právnu subjektivitu. V dôsledku toho boli nákupy, ktoré dovtedy tieto zariadenia uskutočňovali, vlastne v rozpore so zákonom. „Systém bol takto nastavený zvykovo a nereagoval na zmenu legislatívy,“ vysvetlil pre .týždeň primátor Banskej Bystrice Peter Gogola. Bolo však potrebné zladiť skutočnosť so zákonom. Ako sa to na Slovensku často stáva, nemenil sa zákon, ale rokmi overená a fungujúca skutočnosť.
.kvalita nehrá rolu, len cena
Začal sa výber dodávateľov potravín pre detské jasle a materské školy na území Banskej Bystrice. Požiadavky jednotlivých materských škôl sa museli špecifikovať, a to nejaký čas trvalo. Vyhlasovanie súťaží prišlo vlani, formou elektronickej aukcie. Najskôr sa vyhodnotila súťaž na dodávku mäsa a mäsových výrobkov, ďalej boli vybraté dve dodávateľské firmy: spoločnosť Pozana mäso, s. r. o., a ešte INMEDIA, spol. s. r. o., obe so sídlom vo Zvolene.
Treba však zdôrazniť, že spomínaná súťaž bola vyhodnotená podľa Zákona o verejnom obstarávaní a v ňom uvedeného kritéria – teda najnižšej ceny. A tu, ako sa ukázalo, je kameň úrazu. Škôlky a jasle v meste totiž vzápätí upozornili aj primátora Banskej Bystrice, že dodávatelia im neposkytujú tovar vhodnej kvality.
Tovar, ktorý ako ukážku na tlačovej konferencii predložil Peter Gogola, vyzeral skutočne prapodivne. Slanina či skôr koža zo slaniny naozaj nepripomínala potravinu, ktorá by sa mala ocitnúť na tanieri malého dieťaťa.
Banskobystrický primátor Peter Gogola vyzval vládu, aby konala. „Očakávam,“ vyjadril sa pre .týždeň, „že vládny návrh zákona, ktorý do parlamentu predkladá minister vnútra Kaliňák, bude modifikovaný v tom zmysle, aby nejakým spôsobom pokryl aj tento problém.“
.drahé, zložité – zbytočné
Z Banskej Bystrice vzišla iniciatíva, aby bolo pre spomínané predškolské zariadenia možné vyberať dodávateľov aj na základe kritéria kvality – ako sa to deje napríklad v zdravotníctve. Alebo aby bola strava pre materské školy a detské jasle jednoducho vyňatá zo Zákona o verejnom obstarávaní. V tom prípade by nastal návrat k navyknutému systému nákupov. Nepochybne na spokojnosť väčšiny zúčastnených.
Ako poukazuje primátor Gogola, nový spôsob centrálneho dodávania potravín nie je ani len finančne výhodnejší. Veď aké peniaze už môže mesto takto ušetriť, keď firma síce dovezie najlacnejšiu šunku (napríklad údajne bravčovú, a ukáže sa, že ide o celkom iné mäso), ale fakturuje si aj dopravu, nielen samotný tovar? Samo vyhlasovanie súťaží je tiež nákladné. Hovorca primátora Filip Roháček vysvetlil, že sa stále pripravujú alebo prebiehajú ďalšie súťaže na dodávky pekárenských výrobkov, mliekarenských výrobkov a tiež ovocia a zeleniny.
A rodičia naozaj nemusia byť úplne paranoickí, aby si od nervozity začali obhrýzať nechty – po tom, čoho boli svedkami u mäsa a mäsových výrobkov, sa zrejme logicky môžu tešiť na suché žemle, umelé jogurty či prestarnutú zeleninu. Tých 27 materských škôl a jedny jasle v Banskej Bystrici totiž stále nemá z hľadiska zákona nijakú inú možnosť, len sa sťažovať zakaždým, keď dodávateľ doručí nekvalitu. Tovar môže škôlka napríklad aj vrátiť dodávateľovi – to je však v porovnaní s minulosťou, keď mohla sama nakupovať, zbytočne zložité.
Mimochodom, nie je to len problém Banskej Bystrice. Kvalitou produktov, ktoré vozia do detských kolektívnych zariadení centrálne vybraní dodávatelia, nie sú nadšení ani v takých Košiciach či v Prievidzi. Banská Bystrica však smerom na Bratislavu kričí najhlasnejšie.
.ako dlho vydrží náprava?
Kričať sa v tejto súvislosti možno oplatí. Skúsenosti Mariany Majlingovej, ktorá je vedúcou stravovania pre škôlky v Banskej Bystrici, ukazujú, že dodávateľské firmy sa zľakli sťažností. „Prvý týždeň, keď nám začali voziť mäso, som bola zhrozená,“ hovorí pani Majlingová. „Nielenže bolo mastnejšie, než sme boli zvyknutí. Ale ešte ho aj priviezli neskoro. Prišli s ním o desať minút dvanásť, tak som už nemala inú možnosť, len ho vrátiť. Týždeň sme deťom museli variť cestoviny.“ Predtým, v rámci starého systému, mäso odoberali z miestnej mäsovej predajne, a tam si aj osobne vyberali, aké je pre nich najlepšie. Ráno nakúpili a mohli variť. „Videli sme, čo kupujeme, vedeli sme to zhodnotiť,“ vysvetľuje Mariana Majlingová. „Ale,“ dodáva, „po tom, čo sme sa sťažovali na meste, vidieť nápravu.“
Dá sa to však vysvetliť aj tým, že dodávateľským firmám teraz hrozí zrušenie dvojročnej zmluvy – ak by sa sťažnosti opakovali. Človek nemusí byť ani rodič škôlkara či jasličkára, aby si položil otázku, či to celé nebola jedna zbytočná komplikácia. Centrálne riešenie sa ukázalo ako menej efektívne než individuálny systém zaužívaný predtým. Ak by sa pôvodný systém obnovil, bolo by to na prospech všetkých zúčastnených.
Dali by ste svojmu dieťaťu jesť nechutne pôsobiacu slaninu, či skôr obyčajnú slaninovú kožu? Položili by ste mu na chlebík nekvalitnú šunku vyrobenú z nevhodných surovín? Urobili by ste to len preto, že sú tieto potraviny lacné? Ak aj máte pred výplatným termínom hlbšie do vrecka, nezvolíte radšej lacnejšiu, ale zdravšiu možnosť? Zákon o verejnom obstarávaní však vytvoril situáciu, v ktorej je celkom možné, že presne takéto nevhodné potraviny vaše dieťa na tanier v škôlke dostane. Príklad z Banskej Bystrice hovorí za veľa.
.prečo boli nákupy ilegálne
Donedávna bolo ešte všetko v poriadku – prakticky, hoci nie legislatívne. Kým si materské školy a detské jasle v Banskej Bystrici obstarávali potraviny samy, systém fungoval bez väčších zádrhov. Jedálny lístok musel byť, samozrejme, prispôsobený normám. Jedálne si vyberali potraviny aj podľa ceny, pretože nemohli prekročiť sumu vyčlenenú na dieťa. Zároveň však vyberali podľa kvality. Nemali s tým výraznejšie problémy a väčšina rodičov bola so stravovaním detí v podstate spokojná. Minimálne nedochádzalo k úplne absurdným situáciám – napríklad k tomu, že potraviny sa do škôlky doručia neskoro, takže kuchárky nemôžu pripraviť jedlo, ktoré v ten deň naplánovali, a musia na poslednú chvíľu meniť jedálny lístok.
V roku 2010 upozornil hlavný kontrolór mesta Banská Bystrica na to, že materské školy a detské jasle si samy nakupovať potraviny nesmú. Nemajú totiž právnu subjektivitu. V dôsledku toho boli nákupy, ktoré dovtedy tieto zariadenia uskutočňovali, vlastne v rozpore so zákonom. „Systém bol takto nastavený zvykovo a nereagoval na zmenu legislatívy,“ vysvetlil pre .týždeň primátor Banskej Bystrice Peter Gogola. Bolo však potrebné zladiť skutočnosť so zákonom. Ako sa to na Slovensku často stáva, nemenil sa zákon, ale rokmi overená a fungujúca skutočnosť.
.kvalita nehrá rolu, len cena
Začal sa výber dodávateľov potravín pre detské jasle a materské školy na území Banskej Bystrice. Požiadavky jednotlivých materských škôl sa museli špecifikovať, a to nejaký čas trvalo. Vyhlasovanie súťaží prišlo vlani, formou elektronickej aukcie. Najskôr sa vyhodnotila súťaž na dodávku mäsa a mäsových výrobkov, ďalej boli vybraté dve dodávateľské firmy: spoločnosť Pozana mäso, s. r. o., a ešte INMEDIA, spol. s. r. o., obe so sídlom vo Zvolene.
Treba však zdôrazniť, že spomínaná súťaž bola vyhodnotená podľa Zákona o verejnom obstarávaní a v ňom uvedeného kritéria – teda najnižšej ceny. A tu, ako sa ukázalo, je kameň úrazu. Škôlky a jasle v meste totiž vzápätí upozornili aj primátora Banskej Bystrice, že dodávatelia im neposkytujú tovar vhodnej kvality.
Tovar, ktorý ako ukážku na tlačovej konferencii predložil Peter Gogola, vyzeral skutočne prapodivne. Slanina či skôr koža zo slaniny naozaj nepripomínala potravinu, ktorá by sa mala ocitnúť na tanieri malého dieťaťa.
Banskobystrický primátor Peter Gogola vyzval vládu, aby konala. „Očakávam,“ vyjadril sa pre .týždeň, „že vládny návrh zákona, ktorý do parlamentu predkladá minister vnútra Kaliňák, bude modifikovaný v tom zmysle, aby nejakým spôsobom pokryl aj tento problém.“
.drahé, zložité – zbytočné
Z Banskej Bystrice vzišla iniciatíva, aby bolo pre spomínané predškolské zariadenia možné vyberať dodávateľov aj na základe kritéria kvality – ako sa to deje napríklad v zdravotníctve. Alebo aby bola strava pre materské školy a detské jasle jednoducho vyňatá zo Zákona o verejnom obstarávaní. V tom prípade by nastal návrat k navyknutému systému nákupov. Nepochybne na spokojnosť väčšiny zúčastnených.
Ako poukazuje primátor Gogola, nový spôsob centrálneho dodávania potravín nie je ani len finančne výhodnejší. Veď aké peniaze už môže mesto takto ušetriť, keď firma síce dovezie najlacnejšiu šunku (napríklad údajne bravčovú, a ukáže sa, že ide o celkom iné mäso), ale fakturuje si aj dopravu, nielen samotný tovar? Samo vyhlasovanie súťaží je tiež nákladné. Hovorca primátora Filip Roháček vysvetlil, že sa stále pripravujú alebo prebiehajú ďalšie súťaže na dodávky pekárenských výrobkov, mliekarenských výrobkov a tiež ovocia a zeleniny.
A rodičia naozaj nemusia byť úplne paranoickí, aby si od nervozity začali obhrýzať nechty – po tom, čoho boli svedkami u mäsa a mäsových výrobkov, sa zrejme logicky môžu tešiť na suché žemle, umelé jogurty či prestarnutú zeleninu. Tých 27 materských škôl a jedny jasle v Banskej Bystrici totiž stále nemá z hľadiska zákona nijakú inú možnosť, len sa sťažovať zakaždým, keď dodávateľ doručí nekvalitu. Tovar môže škôlka napríklad aj vrátiť dodávateľovi – to je však v porovnaní s minulosťou, keď mohla sama nakupovať, zbytočne zložité.
Mimochodom, nie je to len problém Banskej Bystrice. Kvalitou produktov, ktoré vozia do detských kolektívnych zariadení centrálne vybraní dodávatelia, nie sú nadšení ani v takých Košiciach či v Prievidzi. Banská Bystrica však smerom na Bratislavu kričí najhlasnejšie.
.ako dlho vydrží náprava?
Kričať sa v tejto súvislosti možno oplatí. Skúsenosti Mariany Majlingovej, ktorá je vedúcou stravovania pre škôlky v Banskej Bystrici, ukazujú, že dodávateľské firmy sa zľakli sťažností. „Prvý týždeň, keď nám začali voziť mäso, som bola zhrozená,“ hovorí pani Majlingová. „Nielenže bolo mastnejšie, než sme boli zvyknutí. Ale ešte ho aj priviezli neskoro. Prišli s ním o desať minút dvanásť, tak som už nemala inú možnosť, len ho vrátiť. Týždeň sme deťom museli variť cestoviny.“ Predtým, v rámci starého systému, mäso odoberali z miestnej mäsovej predajne, a tam si aj osobne vyberali, aké je pre nich najlepšie. Ráno nakúpili a mohli variť. „Videli sme, čo kupujeme, vedeli sme to zhodnotiť,“ vysvetľuje Mariana Majlingová. „Ale,“ dodáva, „po tom, čo sme sa sťažovali na meste, vidieť nápravu.“
Dá sa to však vysvetliť aj tým, že dodávateľským firmám teraz hrozí zrušenie dvojročnej zmluvy – ak by sa sťažnosti opakovali. Človek nemusí byť ani rodič škôlkara či jasličkára, aby si položil otázku, či to celé nebola jedna zbytočná komplikácia. Centrálne riešenie sa ukázalo ako menej efektívne než individuálny systém zaužívaný predtým. Ak by sa pôvodný systém obnovil, bolo by to na prospech všetkých zúčastnených.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.