Do kúpeľov!

Z okien svojho bratislavského bytu sa pozerám priamo na domčeky, ktoré navrhol Dušan Jurkovič po svojom definitívnom návrate z Moravy na Slovensko. Nehýria však už farbami ako jeho projekty z mladšieho moravského obdobia. Len neveľké dekoratívne pásy z glazovaných keramických obkladačiek dávajú tušiť, že architektovi týchto domov je  skôr ako funkcionalizmus bližšia farebne hýrivá secesia, inšpirovaná ľudovou architektúrou karpatských dolín. V tomto štýle prestaval Jurkovič Luhačovice, keď si ho1901 pozvali akcionári kúpeľov. Mal im vybudovať kúpele v slovanskom duchu, a dostal voľnú ruku aj ako architekt, aj ako urbanista. Nasledujúcich dvanásť rokov teda mohol nielen budovať, ale aj búrať. Za dôveru, ktorú dostal, sa majiteľom kúpeľov adekvátne odvďačil.  
Dnes sa Luhačovice neodmysliteľne spájajú s Jurkovičovým menom. Dokonca sa chystá aj zápis jeho stavieb do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Súčasní majitelia kúpeľov si uvedomujú, čo vlastnia, preto svojich hostí nelákajú len na minerálne pramene, ale aj na zážitky z Jurkovičovho diela.
Od viacerých znalcov kúpeľných miest som počula, že Luhačovice nemajú len skvelú architektúru, ale aj atmosféru. Že tam v dobrom zmysle slova akoby zastal čas kdesi na sklonku rakúsko-uhorskej éry. Neviem to zatiaľ potvrdiť ani vyvrátiť. Nikdy som tam nebola, ale o pár dní budem vedieť.

.eva Čobejová, je redaktorka .týždňa, venuje sa rôznym témam. Čoraz menej ju zaujíma politika a čoraz viac architektúra, hoci v tomto smere je len poučený amatér, nič viac a nič menej.