Aký je váš názor na opatrenia Milana Lajčáka? Súhlasíte s nimi?
Srdja Trifkovic, USA, Chronicles Magazine: Absolútne nie. Okrem toho, že formálny základ pre tento zásah – ktorý je či možno nie je legálny, na tom sa ústavní právnici a právni odborníci nevedia zhodnúť –, je tu ešte hlbší problém: jeho správanie je proti duchu Daytonu. Dohoda z Daytonu bola nielen stupienkom na ceste k budúcnosti integrovaného a centralizovaného štátu. Ona bola vlastne jedinou racionálnou základňou pre akúkoľvek „Bosnu“. A neprestajné zasahovanie zahraničných „integrátorov“, ktorí sídlia v Sarajeve, je nielen výrazom pohŕdania voči demokratickému procesu, ale navyše v podstate odráža nechuť, aby sa ten umelý výtvor, zvaný Republika Bosna a Hercegovina, stal funkčným a koherentným.
Nútená centralizácia, ktorú Lajčák presadzuje, je proti celkovému európskemu trendu smerujúcemu k väčšej autonómii regiónov (nehovoriac už o tlaku na nezávislosť Kosova), ale navyše podnieti ďalší odpor medzi väčšinovým nemoslimským obyvateľstvom Bosny a ten by mohol vyústiť do ďalšieho krviprelievania. Vojne z rokov 1992 až 1995 sa dalo zabrániť, keby boli Spojené štáty prijali Cutillerov plán navrhovaný Európskou úniou, ktorý pre Bosnu v podstate navrhol konfederatívne usporiadanie.
Matyáš Zrno, Občanský institut, Praha: Kroky pána Lajčáka sú kroky správnym smerom, bohužiaľ, ani on nemôže robiť zázraky. Zdedil po svojich predchodcoch veľmi zlú situáciu. Všetky kroky, ktoré smerujú k vytvoreniu efektívnejšie fungujúceho štátu, sú dobré. V súčasnosti je Bosna a Hercegovina blokovaná prostredníctvom národného práva veta – celobosniansky parlament schválil za celé svoje funkčné obdobie iba tri zákony. Srbi blokovali reformu polície, ktorá bola podmienkou Európskej únie. Súčasný stav vedie nielen k faktickému zablokovaniu štátu, ale aj k blokáde návratu utečencov – niektorí utečenci, ktorí sa vrátili do Republiky srbskej, sa v súčasnosti dokonca zase sťahujú. Ak v Bosne a Hercegovine nedôjde k reforme, zostanú zabetónované výsledky etnických čistiek.
Bosne by prospel aspoň minimálny konsenzus o budúcnosti krajiny. Možným stmeľujúcim prvkom by mohla byť vidina vstupu do EÚ, to je však pre ekonomickú a spoločenskú situáciu v nedohľadne. Navyše pre bosnianskych Chorvátov sa všetko skončí vstupom Chorvátska do EÚ a pre bosnianskych Srbov zase vstupom Srbska do EÚ.
Srdja Trifkovic, USA, Chronicles Magazine: Absolútne nie. Okrem toho, že formálny základ pre tento zásah – ktorý je či možno nie je legálny, na tom sa ústavní právnici a právni odborníci nevedia zhodnúť –, je tu ešte hlbší problém: jeho správanie je proti duchu Daytonu. Dohoda z Daytonu bola nielen stupienkom na ceste k budúcnosti integrovaného a centralizovaného štátu. Ona bola vlastne jedinou racionálnou základňou pre akúkoľvek „Bosnu“. A neprestajné zasahovanie zahraničných „integrátorov“, ktorí sídlia v Sarajeve, je nielen výrazom pohŕdania voči demokratickému procesu, ale navyše v podstate odráža nechuť, aby sa ten umelý výtvor, zvaný Republika Bosna a Hercegovina, stal funkčným a koherentným.
Nútená centralizácia, ktorú Lajčák presadzuje, je proti celkovému európskemu trendu smerujúcemu k väčšej autonómii regiónov (nehovoriac už o tlaku na nezávislosť Kosova), ale navyše podnieti ďalší odpor medzi väčšinovým nemoslimským obyvateľstvom Bosny a ten by mohol vyústiť do ďalšieho krviprelievania. Vojne z rokov 1992 až 1995 sa dalo zabrániť, keby boli Spojené štáty prijali Cutillerov plán navrhovaný Európskou úniou, ktorý pre Bosnu v podstate navrhol konfederatívne usporiadanie.
Matyáš Zrno, Občanský institut, Praha: Kroky pána Lajčáka sú kroky správnym smerom, bohužiaľ, ani on nemôže robiť zázraky. Zdedil po svojich predchodcoch veľmi zlú situáciu. Všetky kroky, ktoré smerujú k vytvoreniu efektívnejšie fungujúceho štátu, sú dobré. V súčasnosti je Bosna a Hercegovina blokovaná prostredníctvom národného práva veta – celobosniansky parlament schválil za celé svoje funkčné obdobie iba tri zákony. Srbi blokovali reformu polície, ktorá bola podmienkou Európskej únie. Súčasný stav vedie nielen k faktickému zablokovaniu štátu, ale aj k blokáde návratu utečencov – niektorí utečenci, ktorí sa vrátili do Republiky srbskej, sa v súčasnosti dokonca zase sťahujú. Ak v Bosne a Hercegovine nedôjde k reforme, zostanú zabetónované výsledky etnických čistiek.
Bosne by prospel aspoň minimálny konsenzus o budúcnosti krajiny. Možným stmeľujúcim prvkom by mohla byť vidina vstupu do EÚ, to je však pre ekonomickú a spoločenskú situáciu v nedohľadne. Navyše pre bosnianskych Chorvátov sa všetko skončí vstupom Chorvátska do EÚ a pre bosnianskych Srbov zase vstupom Srbska do EÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.