Tí prichádzajú počas austrálskeho leta, aby si vychutnali slnečné pláže a spoločnosť príbuzných, čo si dobrovoľne vybrali život v bývalej trestaneckej kolónii, ktorá bola v začiatkoch skôr peklom na zemi než rajom, ktorý pripomína dnes.
História Austrálie, podľa európskeho štandardu krátka, sa začala práve tu v Sydney, a mesto hrdo ukazuje svoje zachované historické pamiatky. Stali sa živými múzeami a navštevujú ich tisícky ľudí. Dnešné Sydney je kozmopolitné, plné farieb a rozličných kultúr.
Zato architektúra – nanešťastie – prevzala všetky prvky od staviteľov z Anglicka. Tehly a maličké okná v tejto krajine, kde slnko žiari celý rok, kde väčšina stromov nikdy nestráca lístie a väčšina kvetov kvitne aj v zime? V meste, ktorého väčšina leží na pobreží oceánu? Možno si len domýšľať, že Angličania stavali po pamäti, podľa spomienok na počasie v rodnej zemi. Napriek tomu je Sydney krásne mesto. Najmä vďaka oceánu, ktorý na mnohých miestach preniká do vnútrozemia, lemovaný majestátnymi norfolskými borovicami, gumovníkmi a eukalyptami. A tiež vďaka mostu, ktorý je síce každý deň upchatý a o polhodinu predlžuje cestu do práce. Ale kto by sa sťažoval, keď má výhľad na operu a nové mrakodrapy v meste? Domáci milujú všetko, čo im Sydney ponúka, a otvorene tú náklonnosť dávajú najavo. A návštevníka mesto opantá natoľko, že aj zabudne, aká bola únavná cesta sem a ako je to ďaleko naspäť do rodnej krajiny a k blízkej rodine.
Adriana Ellice-Flint/
Vyštudovala architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Od roku 1991 žije v Austrálii, ktorá sa stala jej druhým domovom. Je vydatá za rodeného Austrálčana, potomka slobodného prisťahovalca Jamesa Miltona, ktorý do Austrálie prišiel v roku 1806.
História Austrálie, podľa európskeho štandardu krátka, sa začala práve tu v Sydney, a mesto hrdo ukazuje svoje zachované historické pamiatky. Stali sa živými múzeami a navštevujú ich tisícky ľudí. Dnešné Sydney je kozmopolitné, plné farieb a rozličných kultúr.
Zato architektúra – nanešťastie – prevzala všetky prvky od staviteľov z Anglicka. Tehly a maličké okná v tejto krajine, kde slnko žiari celý rok, kde väčšina stromov nikdy nestráca lístie a väčšina kvetov kvitne aj v zime? V meste, ktorého väčšina leží na pobreží oceánu? Možno si len domýšľať, že Angličania stavali po pamäti, podľa spomienok na počasie v rodnej zemi. Napriek tomu je Sydney krásne mesto. Najmä vďaka oceánu, ktorý na mnohých miestach preniká do vnútrozemia, lemovaný majestátnymi norfolskými borovicami, gumovníkmi a eukalyptami. A tiež vďaka mostu, ktorý je síce každý deň upchatý a o polhodinu predlžuje cestu do práce. Ale kto by sa sťažoval, keď má výhľad na operu a nové mrakodrapy v meste? Domáci milujú všetko, čo im Sydney ponúka, a otvorene tú náklonnosť dávajú najavo. A návštevníka mesto opantá natoľko, že aj zabudne, aká bola únavná cesta sem a ako je to ďaleko naspäť do rodnej krajiny a k blízkej rodine.
Adriana Ellice-Flint/
Vyštudovala architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Od roku 1991 žije v Austrálii, ktorá sa stala jej druhým domovom. Je vydatá za rodeného Austrálčana, potomka slobodného prisťahovalca Jamesa Miltona, ktorý do Austrálie prišiel v roku 1806.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.