Na najnovší potravinový škandál sa prišlo priamo u nášho severného suseda. V prevádzke na juhu Poľska bola zistená kontaminácia sušeného mlieka jedom na potkany. Poľská strana o tom okamžite informovala cez rýchly európsky výstražný systém pre potraviny a krmivá (takzvaný Rapid). Zo sušeného mlieka vyrábala spoločnosť Magnolia sladkosti, ktoré sa dostali aj do ďalších okolitých krajín vrátane Slovenska. Obchodné reťazce ich okamžite stiahli z predaja. Akoby to nestačilo, v rovnakom čase bol medializovaný iný potravinový problém v Írsku. Hovädzie hamburgery tamojšej spoločnosti Silvercrest mali obsahovať z 29 percent konskú DNA. Jej zdroj? Poľsko...
.zasiahne Brusel?
Problém nášho severného suseda s potravinami sa už nejaký čas vlečie. Olovo v ryži, posypová soľ vydávaná za potravinársku, lepidlo či prípravok na hubenie vší v zmrzline, alebo kuracie prsia obsahujúce antibiotiká na liečbu syfilisu... Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek vyzval pred dvoma týždňami Európsku komisiu, aby proti poľským potravinám zasiahla. Jednostranne sa totiž dovoz poľských výrobkov na Slovensko vzhľadom na spoločný európsky trh zakázať nedá, a tak by sa Brusel mal lepšie pozrieť aspoň na prípadné systémové nedostatky poľskej kontroly. Jahnátek poukázal aj na to, že v kontrolách dovážaných potravín zlyháva 35 percent poľských zásielok. Zistené nedostatky sa týkali hygieny, označenia pôvodu, nedodržania teplotného režimu pri preprave a iných základných náležitostí.
Avšak trochu inú perspektívu na problémové potraviny z rôznych krajín ponúka rýchly európsky výstražný systém Rapid. Z celkového vlaňajšieho počtu 3 360 oznámení je Poľsko ako krajina pôvodu problémovej potraviny uvedená v 116 prípadoch. Z toho 44 oznámení bolo výstražných, to znamená takých, kde potraviny predstavujú závažné zdravotné riziko a je nutné podniknúť okamžitú akciu. Nájdu sa tu rôzne prípady. Trebárs prítomnosť salmonely v mrazenom mechanicky spracovanom hydinovom mäse, ktorá bola nahlásená v Taliansku alebo listéria, objavená v sleďových filetoch, na ktorú sa prišlo priamo v Poľsku. Krajina pôvodu a krajina hlásenia sa v systéme Rapid, pochopiteľne, nemusia prekrývať. V niektorých prípadoch sa v poľských potravinách našli vysoké koncentrácie olova či kadmia a podobne.
Na porovnanie, malé Belgicko malo vlani takýchto výstražných oznámení 30. Medzi nimi sa nachádza niekoľko prípadov salmonely, kúsky skla v chladenom kuracom šaláte či kúsky kovu v klobásach z konského mäsa. Veľa výstražných oznámení má tiež Taliansko (32), Holandsko (37), Francúzsko (38), Španielsko (38) a Nemecko (43), ktoré sa takmer vyrovnáva Poľsku. Slovensko i Česko tu mali v kategórii krajina pôvodu problémovej potraviny vlani len po dve výstražné oznámenia. Samozrejme, uvedené počty oznámení v systéme Rapid neodrážajú kvalitatívne rozdiely medzi nimi. Niekedy sa potravina do systému dostane len pre chýbajúce označenie. Navyše, u veľkých vývozcov potravín je vyššia pravdepodobnosť, že sa vyskytnú problémy. V každom prípade, potravinové kauzy sa nevyhýbajú ani starým členom EÚ.
.bronisze
Poľsko je veľká krajina s rozsiahlym, zato rozdrobeným agrosektorom, ktorý môže byť ťažko kontrolovateľný. Avšak časť kritiky Poľska (pri obchádzaní potravinových škandálov iných krajín) je nepochybne živená aj politicky. Pre poľnohospodárov a ich záujmom naklonených politikov z okolitých štátov sú totiž silní poľskí exportéri prirodzeným protivníkom. Samotní Poliaci sa pozerajú s rozpakmi na diskusiu o kvalite ich potravín, ktorá sa rozprúdila u oboch ich južných susedov. Vlani na jeseň dostala skupina slovenských a českých novinárov pozvanie do Varšavy, aby si vymenili názory s poľskou stranou.
Jednou z našich zastávok na tejto ceste sú Bronisze na predmestí poľského hlavného mesta. Varšavský poľnohospodársko-potravinársky veľkoobchodný trh je oficiálnym názvom tunajšieho komplexu, ktorý vznikol v roku 1999 a zosobňuje modernú tvár poľnohospodárstva v Poľsku. Dlhé klimatizované haly sú miestom, kde sa stretáva ponuka a dopyt po čerstvom ovocí, zelenine, kvetoch i spracovaných potravinách. Veľkoobchod má potrebné certifikáty ISO a priestory pôsobia upravene a čisto. Predajné plochy si prenajíma vyše 500 predajcov, vonku je ďalších 1 300 miest na predaj priamo z auta či z dodávky. Ročne sa tu otočí asi 1,5 milióna vozidiel.
Keď sa hovorkyne spoločnosti Malgorzaty Skoczewskej pýtame, čo vraví na to, že Slováci poľským potravinám nedôverujú, najskôr je zaskočená: „My žijeme v tom, že poľské výrobky sú všade, aj na Západe, vnímané ako kvalitné a chutné.“ Na otázku, či potraviny odtiaľto končia aj na Slovensku, nevie odpovedať: „Museli by ste sa spýtať priamo predajcov, no vylúčiť to neviem.“ Vonku sa dávame do reči s pánom, ktorý sa predstaví ako Peter. Rovno z dodávky na jednom z parkovacích miest pre obchodníkov predáva pekné slivky, jablká, hrušky a orechy. Jeho ovocie sa urodilo v mestečku Grójec, južne od Varšavy. On je však len zamestnancom, ovocie pestuje jeho šéf a o (ne)bezpečnosti poľských potravín, ani o ich povesti na Slovensku nič nevie.
Karol Dobrowolski je podpredseda predstavenstva veľkoobchodného trhu Bronisze. Pýtame sa ho, či je v Poľsku dôležitejšia cena, alebo kvalita. „Oboje,“ odpovedá bez zaváhania. „Štandardy sú nastavené a producenti sa do nich musia vmestiť. Spotrebitelia sa na kvalitu často pýtajú a v posledných rokoch sa v Poľsku zvýšila váha organizácií na ochranu spotrebiteľa.“ No priznáva tiež, že v Poľsku nie je všetko ideálne: „Stačí jeden negatívny prípad a už to má dopad na celý región alebo dokonca na celú krajinu.“ Víta iniciatívu EÚ v tejto oblasti. Sledovaný by podľa neho mal byť celý reťazec od prvovýrobcu vstupných surovín cez spracovateľa, dopravcu až po maloobchodný predaj zákazníkovi.
.poľské mlieko
Lowicz je tridsaťtisícové mesto v Lodžskom vojvodstve. Sídli tu družstevná mliekareň, ktorá ročne spracuje 500 miliónov litrov mlieka, z ktorých vyrába širokú paletu výrobkov. Mlieko im dodáva asi 5-tisíc farmárov. Ešte pred dvadsiatimi rokmi ich bol dvojnásobok. Väčšinou ide o drobné rodinné gazdovstvá, ktoré sú pre poľské poľnohospodárstvo typické. Keď sa začínala transformácia v Poľsku, krajina mala 320 mliekarní. Dnes ich je asi stovka. Približne 150-tisíc fariem produkuje len mlieko.
Prezident mliekarne Jan Dabrowski hovorí, že na poľskom trhu predávajú 85 až 90 percent svojich výrobkov, zvyšok vyvážajú do zahraničia. Štvrtina exportu mliekarne smeruje na Slovensko a výrobky z Lowicza možno nájsť v predajniach viacerých našich obchodných reťazcov. „Cítime nálady, ktoré u vás sú, napriek tomu sa naše výrobky na Slovensku predávajú.“ Firma vyváža aj do Nemecka, USA či Veľkej Británie, kde jej vývoz nepochybne oslovuje aj množstvo tam žijúcich Poliakov. Keď príde reč na bezpečnosť potravín, spomína príklad kontroly z Ruskej federácie: „Nazreli tu doslova do každého kúta. Našťastie, Rusi naše produkty majú radi,“ smeje sa. Viacerí poľskí potravinári, vyvážajúci do Ruska, nám potvrdzujú, že kontroly odtiaľ sú niekedy prísnejšie než tie európske.
Dabrowski sa nesťažuje na súčasnú spoluprácu jeho firmy s obchodnými reťazcami, no spomína jednu historku z 90. rokov. Vraj za ním prišla delegácia z jednej nadnárodnej siete. Pýtali sa, či je možné vyrobiť mlieko hoci aj horšej kvality, aby mohla byť cena nižšia. „Ja som to odmietol,“ hovorí. „Nikdy sme tu neriedili mlieko vodou ani nič podobné.“ Šéf mliekarne z Lowicza rozpráva o starej historke. No počas našich stretnutí s poľskými potravinármi sme opakovane konfrontovaní s rôznymi sťažnosťami na cenovú politiku obchodných reťazcov.
.predávame, čo kupujete
Diskutovať o potravinách s ráznym Andrzejom Gantnerom, generálnym riaditeľom Poľskej federácie výrobcov potravín, je celkom zábavné. Keď kolegovia českí novinári spochybňujú kvalitu poľských potravín, náš hostiteľ im bez okolkov pripomenie ich vlastný metanolový škandál: „Keď sa to porovná s následkami, ktoré spôsobil český alkohol, dôsledky konzumácie problémových poľských potravín sú zanedbateľné.“
Gantner pripomína, že poľský úrad kontroly potravín sa snaží postupovať preventívne. Jeho federácia vraj navyše tlačí na zlepšenie spolupráce jednak medzi národnými inšpekciami a potom medzi inšpekciami a políciou. Kauzy ako prípad poľskej technickej soli sú trestnými činmi, ktoré sa často odohrávajú v oblasti šedej alebo čiernej ekonomiky: „Takíto výrobcovia musia byť z trhu eliminovaní. Neohrozujú len spotrebiteľov, ale poškodzujú aj poctivých výrobcov.“ Spomína tiež, že sa v Poľsku zvýšili pokuty za falšovanie potravín. Dobrú kvalitu potravín podľa Gantnera dosvedčujú aj exportné výsledky. Asi 30 percent svojej poľnohospodárskej produkcie Poľsko vyváža. Keď krajina vstupovala do EÚ, bolo to len 10 percent. Približne 60 percent poľského exportu smeruje do Nemecka. Na Slovensko ide asi 6 až 7 percent, tendencia je stúpajúca.
Gantner radí oddeľovať na jednej strane kauzy, keď poľské potraviny nedodržali zákonný štandard, a na druhej strane problematiku potravín, ktoré základné štandardy spĺňajú, no v ich kvalite existuje veľká variabilita. „Myslím, že väčšina výrobkov, ktoré sa vyvážajú na Slovensko, sú veľmi lacné. A v takom prípade nemôžete očakávať kvalitu ako pri prémiových produktoch. Aj keď, verte, že poľskí producenti by vám radšej predávali drahé a prémiové výrobky.“
Inak povedané, spotrebitelia chcú lacné potraviny, obchodné reťazce sa ich snažia dodať, a tlačia tak aj na ceny svojich dodávateľov, kým kvalita je druhoradá. „V konečnom dôsledku sa všetko odvíja od kúpyschopnosti spotrebiteľa a jeho spotrebiteľského rozhľadu,“ tvrdí Gantner. „Lebo môže sa stať, že si v obchode kúpite lacný mäsový výrobok s veľmi nízkym obsahom mäsa. A keby ste ten objem prepočítali na objem v kvalitnom a drahšom mäsovom výrobku, možno by ste zistili, že za jednotku mäsa v tom lacnejšom výrobku ste v skutočnosti zaplatili viac.“
.ochrániť spotrebiteľa
V Poľsku sme sa opakovane stretli s argumentom, že nízka kvalita k nám dovážaných potravín je spôsobená cenovou politikou obchodných reťazcov. Tak sme ich požiadali o stanovisko. „Ani tá najlacnejšia potravina predsa neoprávňuje jej výrobcu, aby nedodržal receptúru, pravidlá a jej zdravotnú bezpečnosť a neškodnosť,“ vysvetľuje Vladimír Kocúrek, viceprezident CBA Slovakia. Táto spoločnosť potraviny z Poľska nedováža, nakupuje ich len v obmedzenom množstve na Slovensku od overených spoločností.
Nami oslovené obchodné reťazce sa bránia, že hľadia nielen na cenu, ale dbajú aj na parametre kvality. „Dodávateľov do našej obchodnej siete vyberáme na základe súťaže, kde je rozhodujúcim faktorom schopnosť zabezpečiť požadovanú kvalitu za najvýhodnejšiu cenu a schopnosť dodávať nami požadované množstvo tovaru, a to bez ohľadu na krajinu pôvodu,“ píše sa v stanovisku spoločnosti Lidl, ktoré nám poskytol jej hovorca Tomáš Bezák.
A spotrebiteľ? Michal Dyttert zo spoločnosti Tesco spomína niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť jeho bezpečnosť. Okrem štandardizácie systémov kontroly v EÚ a rýchlejšej medzištátnej výmeny informácií navrhuje aj krížové kontroly inšpekčnými orgánmi jedného štátu na území iných členských krajín, aby sa predišlo možnej zhovievavosti národného inšpektora voči národnému producentovi. A prínosom by bolo aj to, keby národné kontrolné inštitúcie spolupracovali s internými kontrolórmi reťazcov. „Na tejto spolupráci pri kontrole dodávateľov by sa dali ušetriť veľké finančné zdroje na oboch stranách a spoločný tlak by z trhu vyraďoval neseriózne podnikateľské subjekty rýchlejšie.“
.zasiahne Brusel?
Problém nášho severného suseda s potravinami sa už nejaký čas vlečie. Olovo v ryži, posypová soľ vydávaná za potravinársku, lepidlo či prípravok na hubenie vší v zmrzline, alebo kuracie prsia obsahujúce antibiotiká na liečbu syfilisu... Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek vyzval pred dvoma týždňami Európsku komisiu, aby proti poľským potravinám zasiahla. Jednostranne sa totiž dovoz poľských výrobkov na Slovensko vzhľadom na spoločný európsky trh zakázať nedá, a tak by sa Brusel mal lepšie pozrieť aspoň na prípadné systémové nedostatky poľskej kontroly. Jahnátek poukázal aj na to, že v kontrolách dovážaných potravín zlyháva 35 percent poľských zásielok. Zistené nedostatky sa týkali hygieny, označenia pôvodu, nedodržania teplotného režimu pri preprave a iných základných náležitostí.
Avšak trochu inú perspektívu na problémové potraviny z rôznych krajín ponúka rýchly európsky výstražný systém Rapid. Z celkového vlaňajšieho počtu 3 360 oznámení je Poľsko ako krajina pôvodu problémovej potraviny uvedená v 116 prípadoch. Z toho 44 oznámení bolo výstražných, to znamená takých, kde potraviny predstavujú závažné zdravotné riziko a je nutné podniknúť okamžitú akciu. Nájdu sa tu rôzne prípady. Trebárs prítomnosť salmonely v mrazenom mechanicky spracovanom hydinovom mäse, ktorá bola nahlásená v Taliansku alebo listéria, objavená v sleďových filetoch, na ktorú sa prišlo priamo v Poľsku. Krajina pôvodu a krajina hlásenia sa v systéme Rapid, pochopiteľne, nemusia prekrývať. V niektorých prípadoch sa v poľských potravinách našli vysoké koncentrácie olova či kadmia a podobne.
Na porovnanie, malé Belgicko malo vlani takýchto výstražných oznámení 30. Medzi nimi sa nachádza niekoľko prípadov salmonely, kúsky skla v chladenom kuracom šaláte či kúsky kovu v klobásach z konského mäsa. Veľa výstražných oznámení má tiež Taliansko (32), Holandsko (37), Francúzsko (38), Španielsko (38) a Nemecko (43), ktoré sa takmer vyrovnáva Poľsku. Slovensko i Česko tu mali v kategórii krajina pôvodu problémovej potraviny vlani len po dve výstražné oznámenia. Samozrejme, uvedené počty oznámení v systéme Rapid neodrážajú kvalitatívne rozdiely medzi nimi. Niekedy sa potravina do systému dostane len pre chýbajúce označenie. Navyše, u veľkých vývozcov potravín je vyššia pravdepodobnosť, že sa vyskytnú problémy. V každom prípade, potravinové kauzy sa nevyhýbajú ani starým členom EÚ.
.bronisze
Poľsko je veľká krajina s rozsiahlym, zato rozdrobeným agrosektorom, ktorý môže byť ťažko kontrolovateľný. Avšak časť kritiky Poľska (pri obchádzaní potravinových škandálov iných krajín) je nepochybne živená aj politicky. Pre poľnohospodárov a ich záujmom naklonených politikov z okolitých štátov sú totiž silní poľskí exportéri prirodzeným protivníkom. Samotní Poliaci sa pozerajú s rozpakmi na diskusiu o kvalite ich potravín, ktorá sa rozprúdila u oboch ich južných susedov. Vlani na jeseň dostala skupina slovenských a českých novinárov pozvanie do Varšavy, aby si vymenili názory s poľskou stranou.
Jednou z našich zastávok na tejto ceste sú Bronisze na predmestí poľského hlavného mesta. Varšavský poľnohospodársko-potravinársky veľkoobchodný trh je oficiálnym názvom tunajšieho komplexu, ktorý vznikol v roku 1999 a zosobňuje modernú tvár poľnohospodárstva v Poľsku. Dlhé klimatizované haly sú miestom, kde sa stretáva ponuka a dopyt po čerstvom ovocí, zelenine, kvetoch i spracovaných potravinách. Veľkoobchod má potrebné certifikáty ISO a priestory pôsobia upravene a čisto. Predajné plochy si prenajíma vyše 500 predajcov, vonku je ďalších 1 300 miest na predaj priamo z auta či z dodávky. Ročne sa tu otočí asi 1,5 milióna vozidiel.
Keď sa hovorkyne spoločnosti Malgorzaty Skoczewskej pýtame, čo vraví na to, že Slováci poľským potravinám nedôverujú, najskôr je zaskočená: „My žijeme v tom, že poľské výrobky sú všade, aj na Západe, vnímané ako kvalitné a chutné.“ Na otázku, či potraviny odtiaľto končia aj na Slovensku, nevie odpovedať: „Museli by ste sa spýtať priamo predajcov, no vylúčiť to neviem.“ Vonku sa dávame do reči s pánom, ktorý sa predstaví ako Peter. Rovno z dodávky na jednom z parkovacích miest pre obchodníkov predáva pekné slivky, jablká, hrušky a orechy. Jeho ovocie sa urodilo v mestečku Grójec, južne od Varšavy. On je však len zamestnancom, ovocie pestuje jeho šéf a o (ne)bezpečnosti poľských potravín, ani o ich povesti na Slovensku nič nevie.
Karol Dobrowolski je podpredseda predstavenstva veľkoobchodného trhu Bronisze. Pýtame sa ho, či je v Poľsku dôležitejšia cena, alebo kvalita. „Oboje,“ odpovedá bez zaváhania. „Štandardy sú nastavené a producenti sa do nich musia vmestiť. Spotrebitelia sa na kvalitu často pýtajú a v posledných rokoch sa v Poľsku zvýšila váha organizácií na ochranu spotrebiteľa.“ No priznáva tiež, že v Poľsku nie je všetko ideálne: „Stačí jeden negatívny prípad a už to má dopad na celý región alebo dokonca na celú krajinu.“ Víta iniciatívu EÚ v tejto oblasti. Sledovaný by podľa neho mal byť celý reťazec od prvovýrobcu vstupných surovín cez spracovateľa, dopravcu až po maloobchodný predaj zákazníkovi.
.poľské mlieko
Lowicz je tridsaťtisícové mesto v Lodžskom vojvodstve. Sídli tu družstevná mliekareň, ktorá ročne spracuje 500 miliónov litrov mlieka, z ktorých vyrába širokú paletu výrobkov. Mlieko im dodáva asi 5-tisíc farmárov. Ešte pred dvadsiatimi rokmi ich bol dvojnásobok. Väčšinou ide o drobné rodinné gazdovstvá, ktoré sú pre poľské poľnohospodárstvo typické. Keď sa začínala transformácia v Poľsku, krajina mala 320 mliekarní. Dnes ich je asi stovka. Približne 150-tisíc fariem produkuje len mlieko.
Prezident mliekarne Jan Dabrowski hovorí, že na poľskom trhu predávajú 85 až 90 percent svojich výrobkov, zvyšok vyvážajú do zahraničia. Štvrtina exportu mliekarne smeruje na Slovensko a výrobky z Lowicza možno nájsť v predajniach viacerých našich obchodných reťazcov. „Cítime nálady, ktoré u vás sú, napriek tomu sa naše výrobky na Slovensku predávajú.“ Firma vyváža aj do Nemecka, USA či Veľkej Británie, kde jej vývoz nepochybne oslovuje aj množstvo tam žijúcich Poliakov. Keď príde reč na bezpečnosť potravín, spomína príklad kontroly z Ruskej federácie: „Nazreli tu doslova do každého kúta. Našťastie, Rusi naše produkty majú radi,“ smeje sa. Viacerí poľskí potravinári, vyvážajúci do Ruska, nám potvrdzujú, že kontroly odtiaľ sú niekedy prísnejšie než tie európske.
Dabrowski sa nesťažuje na súčasnú spoluprácu jeho firmy s obchodnými reťazcami, no spomína jednu historku z 90. rokov. Vraj za ním prišla delegácia z jednej nadnárodnej siete. Pýtali sa, či je možné vyrobiť mlieko hoci aj horšej kvality, aby mohla byť cena nižšia. „Ja som to odmietol,“ hovorí. „Nikdy sme tu neriedili mlieko vodou ani nič podobné.“ Šéf mliekarne z Lowicza rozpráva o starej historke. No počas našich stretnutí s poľskými potravinármi sme opakovane konfrontovaní s rôznymi sťažnosťami na cenovú politiku obchodných reťazcov.
.predávame, čo kupujete
Diskutovať o potravinách s ráznym Andrzejom Gantnerom, generálnym riaditeľom Poľskej federácie výrobcov potravín, je celkom zábavné. Keď kolegovia českí novinári spochybňujú kvalitu poľských potravín, náš hostiteľ im bez okolkov pripomenie ich vlastný metanolový škandál: „Keď sa to porovná s následkami, ktoré spôsobil český alkohol, dôsledky konzumácie problémových poľských potravín sú zanedbateľné.“
Gantner pripomína, že poľský úrad kontroly potravín sa snaží postupovať preventívne. Jeho federácia vraj navyše tlačí na zlepšenie spolupráce jednak medzi národnými inšpekciami a potom medzi inšpekciami a políciou. Kauzy ako prípad poľskej technickej soli sú trestnými činmi, ktoré sa často odohrávajú v oblasti šedej alebo čiernej ekonomiky: „Takíto výrobcovia musia byť z trhu eliminovaní. Neohrozujú len spotrebiteľov, ale poškodzujú aj poctivých výrobcov.“ Spomína tiež, že sa v Poľsku zvýšili pokuty za falšovanie potravín. Dobrú kvalitu potravín podľa Gantnera dosvedčujú aj exportné výsledky. Asi 30 percent svojej poľnohospodárskej produkcie Poľsko vyváža. Keď krajina vstupovala do EÚ, bolo to len 10 percent. Približne 60 percent poľského exportu smeruje do Nemecka. Na Slovensko ide asi 6 až 7 percent, tendencia je stúpajúca.
Gantner radí oddeľovať na jednej strane kauzy, keď poľské potraviny nedodržali zákonný štandard, a na druhej strane problematiku potravín, ktoré základné štandardy spĺňajú, no v ich kvalite existuje veľká variabilita. „Myslím, že väčšina výrobkov, ktoré sa vyvážajú na Slovensko, sú veľmi lacné. A v takom prípade nemôžete očakávať kvalitu ako pri prémiových produktoch. Aj keď, verte, že poľskí producenti by vám radšej predávali drahé a prémiové výrobky.“
Inak povedané, spotrebitelia chcú lacné potraviny, obchodné reťazce sa ich snažia dodať, a tlačia tak aj na ceny svojich dodávateľov, kým kvalita je druhoradá. „V konečnom dôsledku sa všetko odvíja od kúpyschopnosti spotrebiteľa a jeho spotrebiteľského rozhľadu,“ tvrdí Gantner. „Lebo môže sa stať, že si v obchode kúpite lacný mäsový výrobok s veľmi nízkym obsahom mäsa. A keby ste ten objem prepočítali na objem v kvalitnom a drahšom mäsovom výrobku, možno by ste zistili, že za jednotku mäsa v tom lacnejšom výrobku ste v skutočnosti zaplatili viac.“
.ochrániť spotrebiteľa
V Poľsku sme sa opakovane stretli s argumentom, že nízka kvalita k nám dovážaných potravín je spôsobená cenovou politikou obchodných reťazcov. Tak sme ich požiadali o stanovisko. „Ani tá najlacnejšia potravina predsa neoprávňuje jej výrobcu, aby nedodržal receptúru, pravidlá a jej zdravotnú bezpečnosť a neškodnosť,“ vysvetľuje Vladimír Kocúrek, viceprezident CBA Slovakia. Táto spoločnosť potraviny z Poľska nedováža, nakupuje ich len v obmedzenom množstve na Slovensku od overených spoločností.
Nami oslovené obchodné reťazce sa bránia, že hľadia nielen na cenu, ale dbajú aj na parametre kvality. „Dodávateľov do našej obchodnej siete vyberáme na základe súťaže, kde je rozhodujúcim faktorom schopnosť zabezpečiť požadovanú kvalitu za najvýhodnejšiu cenu a schopnosť dodávať nami požadované množstvo tovaru, a to bez ohľadu na krajinu pôvodu,“ píše sa v stanovisku spoločnosti Lidl, ktoré nám poskytol jej hovorca Tomáš Bezák.
A spotrebiteľ? Michal Dyttert zo spoločnosti Tesco spomína niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť jeho bezpečnosť. Okrem štandardizácie systémov kontroly v EÚ a rýchlejšej medzištátnej výmeny informácií navrhuje aj krížové kontroly inšpekčnými orgánmi jedného štátu na území iných členských krajín, aby sa predišlo možnej zhovievavosti národného inšpektora voči národnému producentovi. A prínosom by bolo aj to, keby národné kontrolné inštitúcie spolupracovali s internými kontrolórmi reťazcov. „Na tejto spolupráci pri kontrole dodávateľov by sa dali ušetriť veľké finančné zdroje na oboch stranách a spoločný tlak by z trhu vyraďoval neseriózne podnikateľské subjekty rýchlejšie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.