Priemer nie je dobrým kritériom
Rozhovor s Annou Chlupíkovou, riaditeľ kou Základnej školy v Novákoch.
.je správne, že podľa školského zákona štát určuje iba rámce vzdelávania a učebné osnovy po ročníkoch si robia školy?
Podporujem myšlienku, že štát stanoví cieľ za vzdelávací stupeň a učiteľ vo svojej slobode a zodpovednosti dokáže ušiť vzdelávací postup čo najefektívnejšie na mieru svojho žiaka. Tak to predsa robí každý rodič pri výchove svojho dieťaťa. Doteraz reforma v mnohých školách spočívala v neefektívnom prepisovaní množstva dokumentov podľa požiadaviek nadriadených orgánov. To je však zlá cesta. Zmeniť filozofiu pohľadu na školu z inštitúcie, ktorá má deťom dať vedomosti, na inštitúciu, ktorá má rozvíjať ich zručnosti, schopnosti, sa dá len ponúknutím a využitím slobody zo strany učiteľa. Nechajme učiteľom priestor na vlastné učebné osnovy. Treba ich však na to pripraviť, dať im čas a ukázať im, ako je sloboda pre dobro žiaka využiteľná a ako je prepletená so zodpovednosťou. Nie je to jednoduché, chce to kvalitných, dobre ohodnotených profesionálov. Ale len takí by mali pracovať v našich školách.
.akú podporu by mali školy dostať v meniacich sa podmienkach vzdelávania, ktoré sprevádzajú prebiehajúcu reformu vzdelávania?
Nižší počet žiakov v triedach a dostupná okamžitá pomoc odborníkov pri problémoch dieťaťa je predpokladom pre individuálny prístup. Dajme učiteľom asistentov, vzdelávajme pedagógov efektívne v tom, čo potrebujú, a nie v tom, za čo sú najvyššie počty kreditov. To všetko si vyžaduje financie. Sú aj iné možnosti podpory: mediálna prezentácia príkladov dobrej praxe, výmena skúseností, účasť na konferenciách, zakladanie skupín inovatívnych škôl. Odbúrajme stres z kontrolnej činnosti nadriadených orgánov, zefektívnime manažovanie škôl smerom k autoevalvácii s cieľom ustavičného zlepšovania sa – to sú cesty, ktoré podporujú rast kvality školstva.
.ministerstvo zákonom určilo, že podmienkou prijatia žiaka na strednú školu s maturitou je dosiahnutie určitého priemeru známok v posledných ročníkoch základnej školy (pre gymnázium 2,0, pre odborné školy 2,75). Myslíte si, že to bude motivovať žiakov základnej školy k väčšej snahe? Zvýši sa tým kvalita žiakov na maturitných odboroch stredných škôl?
Napadajú mi slová J. A. Komenského – „Nebudete-li současně napravovat všechno, co vzájemně souvisí, nikdy se nedostanete kupředu.“ Podľa mňa priemer nie je vhodným kritériom z viacerých dôvodov – nepáči sa mi hodnotiaci systém klasifikáciou tak, ako je dnes nastavený. Ak si otvoríme vzdelávacie programy viacerých základných škôl, zistíme, že v jednej je napríklad trojka za test pri úspešnosti odpovedí v rozmedzí 75 – 50 percent, v inej škole 50 – 35 percent. To som spomenula len jedno kritérium hodnotenia.
.ďalej, ak žiakovi nejde jeden či dva predmety, môže byť v ostatných vynikajúci, avšak priemer to ovplyvní a už nemá šancu študovať maturitný odbor. Nie je to mrhanie talentom našich žiakov?
Ak sa nezníži počet stredných škôl všetkých typov primerane počtu absolventov základných škôl, ak nebudeme pri prijímacích pohovoroch zisťovať u budúcich stredoškolákov ich študijné predpoklady v danom odbore, nestanú sa tieto školy tým, čím mali byť podľa tohto návrhu.
Nepomáhajú nám
Rozhovor s Alenou Petákovou, riaditeľ kou Základnej školy v Bratislave – Lamači.
.je správne, že podľa školského zákona štát určuje iba rámce vzdelávania a učebné osnovy po ročníkoch si robia školy?
Ak je v štátnych vzdelávacích programoch rozpísaný obsah učiva na celý stupeň vzdelávania a do ročníkov si ho musí rozpísať škola sama, môžu nastať problémy: pri prestupoch žiakov (napríklad piataci sa môžu učiť v každej škole niečo iné), pri tvorbe učebníc, pri ročníkových súťažiach, testoch... Základné školy by mali mať pomenované základné učivo na ročníky a mali by mať aj priestor na realizáciu vlastných programov v disponibilných hodinách.
.akú podporu by mali školy dostať v meniacich sa podmienkach vzdelávania, ktoré sprevádzajú prebiehajúcu reformu vzdelávania?
Všetci vidia výsledky najlepších zahraničných systémov, ale nik sa nepozrie na to, že učitelia v týchto systémoch majú veľa podporných materiálov, učebných pomôcok, rôznych špecialistov, lepšie postavenie v spoločnosti, vyššie platy... Aj u nás máme organizácie, ktoré by mali pomáhať školám, ale to nerobia. Metodicko-pedagogické centrum by malo organizovať otvorené hodiny s rozbormi a diskusiami o metodických postupoch, chýbajú metodické dni. Neexistujú cvičné školy pre budúcich učiteľov. Štátny pedagogický ústav by mal vypracovať veľa podporných materiálov, týkajúcich sa obsahového a výkonového štandardu, cieľov vzdelávania, plánov na jednotlivé hodiny, a to všetko pre jednotlivé ročníky. Mal by organizovať zasadania predmetových komisií a metodických združení na úrovni okresov, krajov a celonárodné. Národný ústav certifikovaných meraní by mal vypracovať nielen národné testy, ale aj testy pre jednotlivé predmety, jednotlivé ročníky. Štátna školská inšpekcia väčšinou kontroluje materiály, ale málo proces. Na konci kontroly väčšinou pomenuje chyby, ale nedáva metodické rady. Škola potrebuje práve tieto rady. Stále chýbajú učebnice. Prijali by sme aj jednu učebnicu na každý predmet, ktorá by bola riešená komplexne: s metodickou príručkou, pracovným zošitom, podpornými materiálmi na interaktívnu tabuľu, učebnými pomôckami k učebnici. Pritom mnoho z týchto vecí u nás fungovalo, ale sme ich zrušili.
.ministerstvo zákonom určilo, že podmienkou prijatia žiaka na strednú školu s maturitou je dosiahnutie určitého priemeru známok v posledných ročníkoch základnej školy (pre gymnázium 2,0, pre odborné školy 2,75). Myslíte si, že to bude motivovať žiakov základnej školy k väčšej snahe? Zvýši sa tým kvalita žiakov na maturitných odboroch stredných škôl?
Základné školy dlhodobo potrebujú nejaký nástroj, ktorý by motivoval žiakov k učeniu. Momentálne všetci deviataci vedia, že sa dostanú na tie školy, kde sa hlásia a nemusia pre to urobiť nič. Určite by pomohlo, keby pri prijímaní žiakov na stredné školy sa brala do úvahy kombinácia študijných výsledkov, umiestnenie v olympiádach, rôznych súťažiach počas štúdia na základnej škole a výsledkov z prijímacieho konania. Na gymnáziá by sa mali dostať len tí najlepší, lebo je to príprava na vysokú školu. Ak sa zvýši náročnosť prijímacích podmienok na gymnáziá a prijmú menej žiakov, určite to pozitívne ovplyvní kvalitu žiakov odborných škôl.
Rozhovor s Annou Chlupíkovou, riaditeľ kou Základnej školy v Novákoch.
.je správne, že podľa školského zákona štát určuje iba rámce vzdelávania a učebné osnovy po ročníkoch si robia školy?
Podporujem myšlienku, že štát stanoví cieľ za vzdelávací stupeň a učiteľ vo svojej slobode a zodpovednosti dokáže ušiť vzdelávací postup čo najefektívnejšie na mieru svojho žiaka. Tak to predsa robí každý rodič pri výchove svojho dieťaťa. Doteraz reforma v mnohých školách spočívala v neefektívnom prepisovaní množstva dokumentov podľa požiadaviek nadriadených orgánov. To je však zlá cesta. Zmeniť filozofiu pohľadu na školu z inštitúcie, ktorá má deťom dať vedomosti, na inštitúciu, ktorá má rozvíjať ich zručnosti, schopnosti, sa dá len ponúknutím a využitím slobody zo strany učiteľa. Nechajme učiteľom priestor na vlastné učebné osnovy. Treba ich však na to pripraviť, dať im čas a ukázať im, ako je sloboda pre dobro žiaka využiteľná a ako je prepletená so zodpovednosťou. Nie je to jednoduché, chce to kvalitných, dobre ohodnotených profesionálov. Ale len takí by mali pracovať v našich školách.
.akú podporu by mali školy dostať v meniacich sa podmienkach vzdelávania, ktoré sprevádzajú prebiehajúcu reformu vzdelávania?
Nižší počet žiakov v triedach a dostupná okamžitá pomoc odborníkov pri problémoch dieťaťa je predpokladom pre individuálny prístup. Dajme učiteľom asistentov, vzdelávajme pedagógov efektívne v tom, čo potrebujú, a nie v tom, za čo sú najvyššie počty kreditov. To všetko si vyžaduje financie. Sú aj iné možnosti podpory: mediálna prezentácia príkladov dobrej praxe, výmena skúseností, účasť na konferenciách, zakladanie skupín inovatívnych škôl. Odbúrajme stres z kontrolnej činnosti nadriadených orgánov, zefektívnime manažovanie škôl smerom k autoevalvácii s cieľom ustavičného zlepšovania sa – to sú cesty, ktoré podporujú rast kvality školstva.
.ministerstvo zákonom určilo, že podmienkou prijatia žiaka na strednú školu s maturitou je dosiahnutie určitého priemeru známok v posledných ročníkoch základnej školy (pre gymnázium 2,0, pre odborné školy 2,75). Myslíte si, že to bude motivovať žiakov základnej školy k väčšej snahe? Zvýši sa tým kvalita žiakov na maturitných odboroch stredných škôl?
Napadajú mi slová J. A. Komenského – „Nebudete-li současně napravovat všechno, co vzájemně souvisí, nikdy se nedostanete kupředu.“ Podľa mňa priemer nie je vhodným kritériom z viacerých dôvodov – nepáči sa mi hodnotiaci systém klasifikáciou tak, ako je dnes nastavený. Ak si otvoríme vzdelávacie programy viacerých základných škôl, zistíme, že v jednej je napríklad trojka za test pri úspešnosti odpovedí v rozmedzí 75 – 50 percent, v inej škole 50 – 35 percent. To som spomenula len jedno kritérium hodnotenia.
.ďalej, ak žiakovi nejde jeden či dva predmety, môže byť v ostatných vynikajúci, avšak priemer to ovplyvní a už nemá šancu študovať maturitný odbor. Nie je to mrhanie talentom našich žiakov?
Ak sa nezníži počet stredných škôl všetkých typov primerane počtu absolventov základných škôl, ak nebudeme pri prijímacích pohovoroch zisťovať u budúcich stredoškolákov ich študijné predpoklady v danom odbore, nestanú sa tieto školy tým, čím mali byť podľa tohto návrhu.
Nepomáhajú nám
Rozhovor s Alenou Petákovou, riaditeľ kou Základnej školy v Bratislave – Lamači.
.je správne, že podľa školského zákona štát určuje iba rámce vzdelávania a učebné osnovy po ročníkoch si robia školy?
Ak je v štátnych vzdelávacích programoch rozpísaný obsah učiva na celý stupeň vzdelávania a do ročníkov si ho musí rozpísať škola sama, môžu nastať problémy: pri prestupoch žiakov (napríklad piataci sa môžu učiť v každej škole niečo iné), pri tvorbe učebníc, pri ročníkových súťažiach, testoch... Základné školy by mali mať pomenované základné učivo na ročníky a mali by mať aj priestor na realizáciu vlastných programov v disponibilných hodinách.
.akú podporu by mali školy dostať v meniacich sa podmienkach vzdelávania, ktoré sprevádzajú prebiehajúcu reformu vzdelávania?
Všetci vidia výsledky najlepších zahraničných systémov, ale nik sa nepozrie na to, že učitelia v týchto systémoch majú veľa podporných materiálov, učebných pomôcok, rôznych špecialistov, lepšie postavenie v spoločnosti, vyššie platy... Aj u nás máme organizácie, ktoré by mali pomáhať školám, ale to nerobia. Metodicko-pedagogické centrum by malo organizovať otvorené hodiny s rozbormi a diskusiami o metodických postupoch, chýbajú metodické dni. Neexistujú cvičné školy pre budúcich učiteľov. Štátny pedagogický ústav by mal vypracovať veľa podporných materiálov, týkajúcich sa obsahového a výkonového štandardu, cieľov vzdelávania, plánov na jednotlivé hodiny, a to všetko pre jednotlivé ročníky. Mal by organizovať zasadania predmetových komisií a metodických združení na úrovni okresov, krajov a celonárodné. Národný ústav certifikovaných meraní by mal vypracovať nielen národné testy, ale aj testy pre jednotlivé predmety, jednotlivé ročníky. Štátna školská inšpekcia väčšinou kontroluje materiály, ale málo proces. Na konci kontroly väčšinou pomenuje chyby, ale nedáva metodické rady. Škola potrebuje práve tieto rady. Stále chýbajú učebnice. Prijali by sme aj jednu učebnicu na každý predmet, ktorá by bola riešená komplexne: s metodickou príručkou, pracovným zošitom, podpornými materiálmi na interaktívnu tabuľu, učebnými pomôckami k učebnici. Pritom mnoho z týchto vecí u nás fungovalo, ale sme ich zrušili.
.ministerstvo zákonom určilo, že podmienkou prijatia žiaka na strednú školu s maturitou je dosiahnutie určitého priemeru známok v posledných ročníkoch základnej školy (pre gymnázium 2,0, pre odborné školy 2,75). Myslíte si, že to bude motivovať žiakov základnej školy k väčšej snahe? Zvýši sa tým kvalita žiakov na maturitných odboroch stredných škôl?
Základné školy dlhodobo potrebujú nejaký nástroj, ktorý by motivoval žiakov k učeniu. Momentálne všetci deviataci vedia, že sa dostanú na tie školy, kde sa hlásia a nemusia pre to urobiť nič. Určite by pomohlo, keby pri prijímaní žiakov na stredné školy sa brala do úvahy kombinácia študijných výsledkov, umiestnenie v olympiádach, rôznych súťažiach počas štúdia na základnej škole a výsledkov z prijímacieho konania. Na gymnáziá by sa mali dostať len tí najlepší, lebo je to príprava na vysokú školu. Ak sa zvýši náročnosť prijímacích podmienok na gymnáziá a prijmú menej žiakov, určite to pozitívne ovplyvní kvalitu žiakov odborných škôl.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.