Prečo ten nezáujem?

Začudoval som sa, keď ten chlapec (vedel po maďarsky) nám vysvetlil, že český jazyk sa líši od slovenského. Aj včera bolo, a aj dnes je aktuálne, čo vieme o našich susedoch. Prišlo mi to na um v súvislosti so stavom slavistiky v Maďarsku. Lebo v posledných rokoch akoby bola na šikmej ploche. Zanikol slovenský odbor na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya v Pilíšskej Čabe a budúcnosť segedínskeho slovenského odboru rovnako nie je povzbudzujúca. Aj polonistika v Debrecíne prežíva svoje posledné hodiny. Pritom nemôžem povedať, že by medzi poslucháčmi filozofických fakúlt v Maďarsku. nebol záujem o strednú Európu Ale tu sa tzv. malým odborom všade lepí smola na päty. Málo je poslucháčov, prijímací systém im nepraje. A nie je náležitý vždy ani učiteľský dorast. Najväčšiu pohromu však pre tieto odbory znamenalo zavedenie tzv. bolonského systému. Veď počas troch rokov si vie osvojiť jazyk len usilovná menšina poslucháčov. V zmenenej situácii predchádzajúca znalosť jazyka  predsa nie je podmienkou na prijatie na štúdium.
Po páde komunizmu som dúfal, že pre Maďarsko bude prvoradá otázka stredoeurópskych vzťahov. Nielen v heslách, ale aj v dôkladne vypracovaných a realizovaných zámeroch. Niečo také je však nemysliteľné  bez poznania okolitého slovanského sveta. Zo siedmich susedov Maďarska je päť slovanských. Niečo sa aj zmenilo dobrým smerom, ale podstatný obrat nenastal. Maďarské učebnice venujú veľmi malý priestor tomuto okolitému svetu. Novinári  o ňom často píšu len podľa správ západných médií. Načo sa učiť po slovensky alebo po srbsky, keď angličtina sa stala lingua franca?  Pritom bez znalosti jazyka nie je možné rozlúštiť kód kultúr týchto krajín, čo sa napokon rovnako týka aj Maďarska.
Bolo by záslužné preskúmať aspoň na úrovni vyšehradských krajín, aké sú v Maďarsku možnosti na získanie  vzájomných poznatkov. Je to naozaj dôležitá podmienka spolupráce. Ohlásené vyšehradské štúdium (viem o takom v Budapešti a v Prešove) môže byť príkladným podnetom. Azda netreba zdôrazňovať, akú obrovskú úlohu zohráva takéto poznanie pri odbúravaní vzájomných predsudkov a prežitkov. Preto je poľutovaniahodné, že na Slovensku dodnes nejestvuje hungarologické vzdelávanie pre študentov so slovenským materinským jazykom. Nehlásia sa na hungaristiku. Len na porovnanie uvádzam, že v podobne veľkom Chorvátsku na záhrebskej maďarskej katedre odbor maďarčiny tohto roku navštevuje 40-členný prvý ročník, a spomedzi nich pred štúdiom na univerzite trochu vedel po maďarsky možno len jeden alebo dvaja poslucháči.   

Autor je maďarský kultúrny historik, žije v Budapešti.