Koncom prvého desaťročia 20. storočia vypísalo mesto Prešporok verejnú súťaž na architektonický návrh krytej tržnice. Mala stáť na mieste, kde už viac než 100 rokov fungoval Chlebový trh. Súťaž vyhral projekt Veritas architekta Endreho Makaya, ktorý vylepšil a zrealizoval mestský inžinier Gyula Laubner.
.sto rokov tržnice
Stavba haly s oceľovou konštrukciou trvala presne rok a hneď po dokončení – 1. novembra 1910 – bola otvorená pre verejnosť. „Budova bola napojená na elektrické vedenie, mala skladové a chladiace zariadenia. Vodovod a splachovacie záchody boli samozrejmosťou. V priľahlej budove mala kancelárie správa tržnice, ktorá kontrolovala aj kvalitu predávaného tovaru. V budove našlo miesto skoro tisíc predávajúcich, napriek tomu trh pred budovou, kde sa predávala najmä zelenina, nezanikol,” napísal o starej prešporskej tržnici znalec bratislavskej histórie Štefan Holčík.
Tržnica bola tržnicou presne 50 rokov. „Socializmus nemal záujem o trhy. Drobných dodávateľov zničili kolektivizáciou, mesto akoby sa hanbilo za trhovisko. Tých, čo boli schopní na trhu predávať, vytláčali na odľahlejšie miesta,” píše Holčík v Bratislavských novinách. V roku 1960 vznikli v budove Starej tržnice štúdiá a sklady Slovenskej televízie. Po roku 1989 prešla vtedy už vyprázdnená a postupne chátrajúca budova do majetku mesta. Nie je prekvapivé, že krátko na to podpísalo mesto na základe súťaže o rekonštrukciu budovy desaťročnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou s príznačným názvom East West Capital Corporation. Rekonštrukcia mala trvať pätnásť mesiacov, no vinou finančných problémov k nej nedošlo a budova ešte viac schátrala. Mesto od zmluvy odstúpilo a začalo financovať udržiavacie práce. Následne Bratislava prenajala Starú tržnicu spoločnosti SF Stará tržnica, s. r. o., ktorá v nej prevádzkovala trh, vináreň, jedáleň a niekoľko obchodov. Napriek dlhom nájomníka mesto nájomnú zmluvu nevypovedalo. Nájomná zmluva vypršala v novembri 2008. Odvtredy sa v tržnici konajú len príležitostné akcie. V roku 2010 predložili bratislavskému mestskému zastupiteľstvu návrh na využitie tržnice poslanci Starého mesta Helena Doktorovová a Štefan Holčík, ktorí chceli do tržnice vrátiť trhy. Ich návrh sa nerealizoval. O rok neskôr začali magistrát a zastupiteľstvo presadzovať myšlienku, že by Stará tržnica mala nahradiť PKO a slúžiť na kultúrne účely a následne – vo februári 2012 – sa Stará tržnica dostala pod správu BKIS. V júni 2012 vznikol projekt Mestské centrum Stará tržnica.
.tržnica ako verejný priestor
„Chýbajú mi trhy. Chýba mi reprezentatívny priestor na koncerty a kultúru. Tržnicu robíme aj preto, lebo sme chceli dokázať, že môže vzniknúť občianska iniciatíva, ktorá je transparentná a profesionálna," hovorí Gábor Bindics, mladý muž, ktorý okrem iného založil a vedie Kultúrne centrum Dunaj na štvrtom poschodí budovy, v ktorej kedysi sídlil obchodný dom s tým istým menom. Sedíme v jedno piatkové popoludnie v kaviarni KC Dunaj, z ktorej je krásny výhľad na strechy Starého Mesta, Dóm a Hrad. Pri stole je ešte kultúrna manažérka Zora Jaurová a grafický dizajnér Martin Jenča, zvaný Žltý. Traja z jedenástich ľudí, ktorí založili Alianciu Stará tržnica, občianske združenie, ktoré vypracovalo projekt Mestské centrum Stará tržnica. Ich projekt som sledoval od začiatku. Zdal sa mi v mnohom unikátny a zaujímavý. Napríklad už len to, že sa – z vlastnej iniciatívy – dajú dokopy architekti, organizátori kultúrnych podujatí a umelci, z ktorých ani jeden netrpí nedostatkom práce a vytvoria projekt oživenia verejného priestoru v centre mesta. „Chýba mi v Bratislave verejný priestor. To je nielen námestie a ulica ale to, čo je medzi verejným a súkromným. Napríklad tržnice, arkády, parky. V Bratislave je viacero priestorov, ktoré majú ten potenciál. Tržnica je jedným z nich,” hovorí Zora Jaurová. Teda nie lukratívny priestor na organizovanie kultúrnych či spoločenských eventov, ale priestor otvorený. „Priestor, kde ideš nielen na koncert, ale priestor, kde sa pred koncertom a aj po ňom dobre cítiš,” dodáva Žltý.
Aliancia Stará tržnica zobrala vážne slogany typu „Bratislava je naše mesto” a vypracovala projekt oživenia tržnice, pričom spojila trhy (potravinové a dizajnérske) s kultúrou (koncerty, výstavy, kino, divadlo) a so službami (požičovňa bicyklov, reštaurácia či informačné stredisko pre Bratislavský kraj). Od začiatku komunikovali s magistrátom a mestským zastupiteľstvom, vyhýbali sa však spájaniu s politickými stranami. Získali podporu niekoľkých desiatok kultúrnych inštitúcií, premysleli nutné opravy, ako aj spôsob dlhodobého a udržateľného financovania (prostriedky získané za prenájom sa budú investovať do nutnej rekonštrukcie). „Tento projekt spojil ľudí z rôznych oblastí, ktorí majú dostatok sebavedomia na to, aby spolu dokázali spolupracovať,” hovorí Zora Jaurová.
Zvláštnosťou projektu je jeho transparentnosť a otvorenosť. Všetky informácie dostávali vždy nielen všetci členovia mestského zastupiteľstva, ale aj denník SME, vďaka čomu je možné každý krok Aliancie sledovať v „reálnom čase.” Projekt je zároveň otvorený všetkým možným záujemcom. „Všetci tento projekt robíme pro bono a nevnímame ho ako investíciu, ktorá sa nám vráti,” hovorí Gábor Bindics. „Robíme to pre naše mesto a pre to, aby sa nám tu lepšie žilo.”
.projekty a súťaž
Aliancia nemala záujem o prenájom priestorov, od začiatku jej išlo o spoluprácu s mestom. V jeseni minulého roka projekt predložila mestskému zastupiteľstvu, primátorovi Milanovi Ftáčnikovi, ako aj Bratislavskému kultúrnemu a informačnému stredisku (BKIS). Zapracovala do projektu ich pripomienky a v rámci legislatívneho procesu ho predstavila dvom relevantným komisiám mestského zastupiteľstva, teda Komisii kultúry a ochrany historických pamiatok a Komisii finančnej stratégie pre správu a podnikanie s majetkom mesta. Obe projekt podporili a odporučili na prerokovanie na mestskom zastupiteľstve. V stredu 28. novembra 2012 sa konalo zasadnutie mestskej rady, ktoré malo navrhnúť program rokovania zastupiteľstva. Tu sa prítomní dozvedeli, že „na poslednú chvíľu” boli mestu doručené (emailom) dva ďalšie ideové zámery revitalizácie Starej tržnice. Nakoniec zostal len jeden konkurenčný projekt. Išlo o projekt Ars Atrium (tak sa mala premenovať tržnica), ktorý predložil Peter Petrovič z firmy Guarant International, zaoberajúcej sa kongresovou turistikou na Slovensku a v Česku.
Zatiaľ čo Aliancia chce z tržnice spraviť verejný priestor, otvorený kultúre, službám a najmä ľuďom, Guarant v ňom chce organizovať kongresy a „kvalitné kultúrne podujatia” s galériou v suteréne. Kým Aliancia chce do rekonštrukcie investovať 120 000 eur ročne, Guarant sľubuje vstupnú investíciu 80 000 a do piatich rokov ďalších 70 000 eur. Kým projekt Aliancie má vyše 150 strán, Guarant iba 26. Kým Aliancia chce Starú tržnicu v spolupráci s mestom otvoriť ľuďom, Guarant si ju chce od mesta prenajať a organizovať v nej len podujatia pre pozvaných a platiacich účastníkov.
Hoci z vyššie uvedeného jasne vypýva, ktorý projekt je prepracovanejší a pre mesto výhodnejší, mestská rada sa na svojom zasadnutí 24. januára rozhodla nepredložiť projekt Aliancie mestskému zastupiteľstvu. Vyzval ju na to viceprimátor Ján Budaj, podľa ktorého by mala byť na revitalizáciu Starej tržnice vypísaná verejná súťaž. Jeho názor podporili prítomní členovia klubov KDH a Smeru. Hoci mestská rada projekt na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva (bude sa konať 7. februára) nepredloží, do programu sa dostane, pretože ho tam podľa našich informácií zaradil primátor Ftáčnik.
Proti idey súťaže iste nemožno veľa namietať. Teda v prípade, že by bola skutočne otvorená a že by sa jej výsledkom mestské zastupiteľstvo riadilo. Netriviálnou podmienkou súťaže je aj viacero alternatívnych projektov. Zároveň je však ťažké ignorovať jedinú vážnu občiansku iniciatívu, ktorá prišla so zmysluplným, transparentným a dlhodobo udržateľným projektom, voči ktorému zatiaľ nie je známa žiadna reálna alternatíva.
„Nebránime sa žiadnej forme súťaže,” uvádza Aliancia vo svojom vyhlásení. „Verejné obstarávanie však nepovažujeme za jedinú formu férovej súťaže. Občianske iniciatívy, vznikajúce zdola, ktoré sa chcú aktívne podieľať na zlepšovaní svojho okolia, sú legitímne, pretože vyplývajú z prirodzenej súťaže ideí a nápadov v občianskej spoločnosti. Akákoľvek súťaž, vypísaná v situácii, v ktorej je známy projekt, vypracovaný v spolupráci s magistrátom, by sa totiž nevyhla podozreniu z toho, že má vopred vybratého uchádzača.”
Z istého hľadiska však Aliancia Stará tržnica už teraz uspela: podarilo sa jej zmobilizovať širokú komunitu ľudí, ktorým nie je jedno, ako verejné priestory v ich meste vyzerajú. Bude zaujímavé sledovať (na mieste, alebo online na internete), čo sa udeje 7. februára na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Pohrdnúť občianskou iniciatívou, ktorá neostala len pri debatách o problémoch chátrajúcej Starej tržnice, ale – ako jediná – navrhla ich zaujímavé riešenie, by podľa nás bolo veľkým hazardom s dôverou občanou.
V každom prípade sa siedmeho februára na zasadnutie mestského zastupiteľstva pôjdeme pozrieť a o tom, čo tam uvidíme, vás budeme informovať.
.sto rokov tržnice
Stavba haly s oceľovou konštrukciou trvala presne rok a hneď po dokončení – 1. novembra 1910 – bola otvorená pre verejnosť. „Budova bola napojená na elektrické vedenie, mala skladové a chladiace zariadenia. Vodovod a splachovacie záchody boli samozrejmosťou. V priľahlej budove mala kancelárie správa tržnice, ktorá kontrolovala aj kvalitu predávaného tovaru. V budove našlo miesto skoro tisíc predávajúcich, napriek tomu trh pred budovou, kde sa predávala najmä zelenina, nezanikol,” napísal o starej prešporskej tržnici znalec bratislavskej histórie Štefan Holčík.
Tržnica bola tržnicou presne 50 rokov. „Socializmus nemal záujem o trhy. Drobných dodávateľov zničili kolektivizáciou, mesto akoby sa hanbilo za trhovisko. Tých, čo boli schopní na trhu predávať, vytláčali na odľahlejšie miesta,” píše Holčík v Bratislavských novinách. V roku 1960 vznikli v budove Starej tržnice štúdiá a sklady Slovenskej televízie. Po roku 1989 prešla vtedy už vyprázdnená a postupne chátrajúca budova do majetku mesta. Nie je prekvapivé, že krátko na to podpísalo mesto na základe súťaže o rekonštrukciu budovy desaťročnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou s príznačným názvom East West Capital Corporation. Rekonštrukcia mala trvať pätnásť mesiacov, no vinou finančných problémov k nej nedošlo a budova ešte viac schátrala. Mesto od zmluvy odstúpilo a začalo financovať udržiavacie práce. Následne Bratislava prenajala Starú tržnicu spoločnosti SF Stará tržnica, s. r. o., ktorá v nej prevádzkovala trh, vináreň, jedáleň a niekoľko obchodov. Napriek dlhom nájomníka mesto nájomnú zmluvu nevypovedalo. Nájomná zmluva vypršala v novembri 2008. Odvtredy sa v tržnici konajú len príležitostné akcie. V roku 2010 predložili bratislavskému mestskému zastupiteľstvu návrh na využitie tržnice poslanci Starého mesta Helena Doktorovová a Štefan Holčík, ktorí chceli do tržnice vrátiť trhy. Ich návrh sa nerealizoval. O rok neskôr začali magistrát a zastupiteľstvo presadzovať myšlienku, že by Stará tržnica mala nahradiť PKO a slúžiť na kultúrne účely a následne – vo februári 2012 – sa Stará tržnica dostala pod správu BKIS. V júni 2012 vznikol projekt Mestské centrum Stará tržnica.
.tržnica ako verejný priestor
„Chýbajú mi trhy. Chýba mi reprezentatívny priestor na koncerty a kultúru. Tržnicu robíme aj preto, lebo sme chceli dokázať, že môže vzniknúť občianska iniciatíva, ktorá je transparentná a profesionálna," hovorí Gábor Bindics, mladý muž, ktorý okrem iného založil a vedie Kultúrne centrum Dunaj na štvrtom poschodí budovy, v ktorej kedysi sídlil obchodný dom s tým istým menom. Sedíme v jedno piatkové popoludnie v kaviarni KC Dunaj, z ktorej je krásny výhľad na strechy Starého Mesta, Dóm a Hrad. Pri stole je ešte kultúrna manažérka Zora Jaurová a grafický dizajnér Martin Jenča, zvaný Žltý. Traja z jedenástich ľudí, ktorí založili Alianciu Stará tržnica, občianske združenie, ktoré vypracovalo projekt Mestské centrum Stará tržnica. Ich projekt som sledoval od začiatku. Zdal sa mi v mnohom unikátny a zaujímavý. Napríklad už len to, že sa – z vlastnej iniciatívy – dajú dokopy architekti, organizátori kultúrnych podujatí a umelci, z ktorých ani jeden netrpí nedostatkom práce a vytvoria projekt oživenia verejného priestoru v centre mesta. „Chýba mi v Bratislave verejný priestor. To je nielen námestie a ulica ale to, čo je medzi verejným a súkromným. Napríklad tržnice, arkády, parky. V Bratislave je viacero priestorov, ktoré majú ten potenciál. Tržnica je jedným z nich,” hovorí Zora Jaurová. Teda nie lukratívny priestor na organizovanie kultúrnych či spoločenských eventov, ale priestor otvorený. „Priestor, kde ideš nielen na koncert, ale priestor, kde sa pred koncertom a aj po ňom dobre cítiš,” dodáva Žltý.
Aliancia Stará tržnica zobrala vážne slogany typu „Bratislava je naše mesto” a vypracovala projekt oživenia tržnice, pričom spojila trhy (potravinové a dizajnérske) s kultúrou (koncerty, výstavy, kino, divadlo) a so službami (požičovňa bicyklov, reštaurácia či informačné stredisko pre Bratislavský kraj). Od začiatku komunikovali s magistrátom a mestským zastupiteľstvom, vyhýbali sa však spájaniu s politickými stranami. Získali podporu niekoľkých desiatok kultúrnych inštitúcií, premysleli nutné opravy, ako aj spôsob dlhodobého a udržateľného financovania (prostriedky získané za prenájom sa budú investovať do nutnej rekonštrukcie). „Tento projekt spojil ľudí z rôznych oblastí, ktorí majú dostatok sebavedomia na to, aby spolu dokázali spolupracovať,” hovorí Zora Jaurová.
Zvláštnosťou projektu je jeho transparentnosť a otvorenosť. Všetky informácie dostávali vždy nielen všetci členovia mestského zastupiteľstva, ale aj denník SME, vďaka čomu je možné každý krok Aliancie sledovať v „reálnom čase.” Projekt je zároveň otvorený všetkým možným záujemcom. „Všetci tento projekt robíme pro bono a nevnímame ho ako investíciu, ktorá sa nám vráti,” hovorí Gábor Bindics. „Robíme to pre naše mesto a pre to, aby sa nám tu lepšie žilo.”
.projekty a súťaž
Aliancia nemala záujem o prenájom priestorov, od začiatku jej išlo o spoluprácu s mestom. V jeseni minulého roka projekt predložila mestskému zastupiteľstvu, primátorovi Milanovi Ftáčnikovi, ako aj Bratislavskému kultúrnemu a informačnému stredisku (BKIS). Zapracovala do projektu ich pripomienky a v rámci legislatívneho procesu ho predstavila dvom relevantným komisiám mestského zastupiteľstva, teda Komisii kultúry a ochrany historických pamiatok a Komisii finančnej stratégie pre správu a podnikanie s majetkom mesta. Obe projekt podporili a odporučili na prerokovanie na mestskom zastupiteľstve. V stredu 28. novembra 2012 sa konalo zasadnutie mestskej rady, ktoré malo navrhnúť program rokovania zastupiteľstva. Tu sa prítomní dozvedeli, že „na poslednú chvíľu” boli mestu doručené (emailom) dva ďalšie ideové zámery revitalizácie Starej tržnice. Nakoniec zostal len jeden konkurenčný projekt. Išlo o projekt Ars Atrium (tak sa mala premenovať tržnica), ktorý predložil Peter Petrovič z firmy Guarant International, zaoberajúcej sa kongresovou turistikou na Slovensku a v Česku.
Zatiaľ čo Aliancia chce z tržnice spraviť verejný priestor, otvorený kultúre, službám a najmä ľuďom, Guarant v ňom chce organizovať kongresy a „kvalitné kultúrne podujatia” s galériou v suteréne. Kým Aliancia chce do rekonštrukcie investovať 120 000 eur ročne, Guarant sľubuje vstupnú investíciu 80 000 a do piatich rokov ďalších 70 000 eur. Kým projekt Aliancie má vyše 150 strán, Guarant iba 26. Kým Aliancia chce Starú tržnicu v spolupráci s mestom otvoriť ľuďom, Guarant si ju chce od mesta prenajať a organizovať v nej len podujatia pre pozvaných a platiacich účastníkov.
Hoci z vyššie uvedeného jasne vypýva, ktorý projekt je prepracovanejší a pre mesto výhodnejší, mestská rada sa na svojom zasadnutí 24. januára rozhodla nepredložiť projekt Aliancie mestskému zastupiteľstvu. Vyzval ju na to viceprimátor Ján Budaj, podľa ktorého by mala byť na revitalizáciu Starej tržnice vypísaná verejná súťaž. Jeho názor podporili prítomní členovia klubov KDH a Smeru. Hoci mestská rada projekt na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva (bude sa konať 7. februára) nepredloží, do programu sa dostane, pretože ho tam podľa našich informácií zaradil primátor Ftáčnik.
Proti idey súťaže iste nemožno veľa namietať. Teda v prípade, že by bola skutočne otvorená a že by sa jej výsledkom mestské zastupiteľstvo riadilo. Netriviálnou podmienkou súťaže je aj viacero alternatívnych projektov. Zároveň je však ťažké ignorovať jedinú vážnu občiansku iniciatívu, ktorá prišla so zmysluplným, transparentným a dlhodobo udržateľným projektom, voči ktorému zatiaľ nie je známa žiadna reálna alternatíva.
„Nebránime sa žiadnej forme súťaže,” uvádza Aliancia vo svojom vyhlásení. „Verejné obstarávanie však nepovažujeme za jedinú formu férovej súťaže. Občianske iniciatívy, vznikajúce zdola, ktoré sa chcú aktívne podieľať na zlepšovaní svojho okolia, sú legitímne, pretože vyplývajú z prirodzenej súťaže ideí a nápadov v občianskej spoločnosti. Akákoľvek súťaž, vypísaná v situácii, v ktorej je známy projekt, vypracovaný v spolupráci s magistrátom, by sa totiž nevyhla podozreniu z toho, že má vopred vybratého uchádzača.”
Z istého hľadiska však Aliancia Stará tržnica už teraz uspela: podarilo sa jej zmobilizovať širokú komunitu ľudí, ktorým nie je jedno, ako verejné priestory v ich meste vyzerajú. Bude zaujímavé sledovať (na mieste, alebo online na internete), čo sa udeje 7. februára na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Pohrdnúť občianskou iniciatívou, ktorá neostala len pri debatách o problémoch chátrajúcej Starej tržnice, ale – ako jediná – navrhla ich zaujímavé riešenie, by podľa nás bolo veľkým hazardom s dôverou občanou.
V každom prípade sa siedmeho februára na zasadnutie mestského zastupiteľstva pôjdeme pozrieť a o tom, čo tam uvidíme, vás budeme informovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.