Arthur Lee sa narodil ako Arthur Porter Taylor 7. marca 1945 v americkom Memphise do černošskej rodiny džezového trubkára a učiteľky. Keď mal päť rokov, presťahoval s matkou, ktorá sa medzičasom rozviedla, do Los Angeles. O niekoľko rokov neskôr sa jeho mama vydala za druhého muža Clintona Leeho, od ktorého Arthur prijal priezvisko Lee.
.barokový pop
Arthur mal talent od Boha. V škole sa učil na jednotky, exceloval v basketbale (dodnes je rekordmanom školy v počte strelených bodov v jednom zápase), no ešte viac ho priťahovala hudba. Najprv sa naučil hrať na akordeóne, potom na gitare a klávesoch. Na strednej škole sa zoznámil so svojím neskorším dlhoročným parťákom Johnnym Echolsom, s ktorým založil prvú hudobnú skupinu. Kapela hrávala na rôznych večierkoch, zväčša prevzaté pesničky od The Beatles, The Rolling Stones a The Birds, pričom Lee po čase zistil, že podobné kúsky dokáže zložiť aj on bez toho, aby kopíroval svoje vzory. Jeho hudba bola od začiatku originálna, plná harmonických a melodických zvratov, na ktoré by si trúfli len veľmi dobre školení skladatelia.
Lee bol jedným z prvých čiernych hipíkov, no ani on sa v začiatkoch nevyhol ponižovaniu zo strany bielej majority. Neskôr spolu s Echolsom a miestnymi losangeleskými hudobníkmi zložil skupinu Love. Tá sa hneď stala veľkou udalosťou na domácej scéne. Keď Love objavil vydavateľ Jack Holzman, majiteľ prestížnej značky Elektra, ponúkol Leemu zmluvu. Ako preddavok si hudobník vypýtal šek na päťtisíc amerických dolárov. Na druhý deň sa vrátil v úplne novom cadillacu za 4 900 babiek. Holzmann Leemu bezhranične veril. Cítil, že má pred sebou obrovský talent, dokonca si myslel, že Love bude oveľa úspešnejšia, ako napríklad The Doors, ktorých podpísal približne v tom istom čase. Lenže debutový rovnomenný album z roku 1966 sa predával skromnejšie, než sa očakávalo. Love limitovalo viacero faktorov. Jedným z nich bola Arthurova nechuť hrať živé koncerty, niektoré pesničky boli natoľko zvukovo komplikované, že vtedajšia technika na to nestačila. Lee videl svoju budúcnosť v štúdiu, ktoré používal ako maliar svoje plátno. Vďaka Arthurovmu talentu boli Love jednou z najhipisáckejších kapiel 60. rokov, ale zároveň mala aj svoju kokteilovú ľahkosť. Jeho piesne boli mixom všetkých možných vplyvov, čerpali z blues, soulu, funku, folku, country, flamenca až po vážnu hudbu, vďaka čomu si Love vyslúžili nálepku, že hrajú „barokový“ pop.
Nad kapelou viseli temné mraky už od jej začiatku. Lee a Echols sa každý deň báli, že na nich raz príde rad a odvedú ich do Vietnamu. Každý deň mohol byť ich posledný na slobode. Ďalším problémom boli drogy, ktoré začali kapelu rozleptávať zvnútra, čo nakoniec prerástlo do veľkých nezhôd. Všetci v kapele brali LSD, ktoré im sľubovalo, že sa dostanú „na druhú stranu poznania“, no v skutočnosti tá droga začala kriviť ich životy. Niektorí dokonca prepadli heroínu. Počas nahrávania tretieho albumu Forever Changes (1967), ktorý sa navždy zapíše do dejín popmusic, sa kapela rozpadla, pretože Lee, ktorý vládol v Love diktátorskou rukou, odmietol, aby sa nahrali pesničky od ostatných členov Love. Keď Holzmann zistil, že album nemá kto dokončiť, najal štúdiových muzikantov, aby zaplátali posledné diery.
.pozvoľný pád
Napriek všetkému je tretí album Forever Changes veľký triumf. Ešte dnes pôsobia piesne z tejto bizarnej nahrávky ako sekvencia ku knihe Alenka v krajine zázrakov, ku ktorej aj po mnohých rokoch hľadajú fanúšikovia ten správny kľúč. Len v prvých dňoch sa predalo 150-tisíc kusov, no Holzmannovi sa Arthura nepodarilo presvedčiť, aby vyrazil na turné a podporil nahrávku. Lee sa vrátil do štúdia s úplne novou zostavou Love a nahral ďalší album Four Sail, no ten bol len slabým odvarom jeho predchodcu. Od tohto momentu sa začal Arthurov pomalý pád. V druhej polovici 60. rokov bol kráľom Los Angeles, kde ho obdivovali napríklad Jimmy Page a Robert Plant z Led Zeppelin alebo Syd Barrett z Pink Floyd, neskôr už len odleskom svojej vlastnej slávy. Potom nahral ešte niekoľko albumov, ale tie zaujímali čoraz menší okruh ľudí, až sa postupne vytratil zo scény.
Keď nové generácie začali na prelome 80. a 90. rokov znovu objavovať hudbu svojich rodičov, našli aj Love a Forever Changes. Arthur zostavil novú skupinu a začal intenzívne koncertovať, miestami vraj boli jeho koncerty také vzrušujúce ako v časoch najväčšej slávy. Jeho comeback netrval dlho. V roku 1996 ho polícia obvinila zo streľby z nelegálne držanej pištole, v rámci ktorej mu počas domovej prehliadky našla nejaké drogy a náboje. Lee dostal osem rokov väzenia, z ktorých si nakoniec odsedel takmer šesť, pričom sa neskôr ukázalo, že sa sudca v jeho prípade sčasti pomýlil (Lee nebol ten, kto strieľal z pištole, bol to jeho kamarát).
Z basy sa nakoniec vrátil v celkom dobrej forme. Dokonca v roku 2003 odohral niekoľko koncertov, na ktorých predviedol celý Forever Changes od A po Z. O dva roky neskôr prišiel v jeho živote veľký zvrat. Jeho kamaráti si všimli, že viditeľne pochudol a stratil svoj povestný sarkazmus. Dôvodom bola leukémia, ktorej nakoniec po vytrvalom boji 5. júna 2006 podľahol.
.barokový pop
Arthur mal talent od Boha. V škole sa učil na jednotky, exceloval v basketbale (dodnes je rekordmanom školy v počte strelených bodov v jednom zápase), no ešte viac ho priťahovala hudba. Najprv sa naučil hrať na akordeóne, potom na gitare a klávesoch. Na strednej škole sa zoznámil so svojím neskorším dlhoročným parťákom Johnnym Echolsom, s ktorým založil prvú hudobnú skupinu. Kapela hrávala na rôznych večierkoch, zväčša prevzaté pesničky od The Beatles, The Rolling Stones a The Birds, pričom Lee po čase zistil, že podobné kúsky dokáže zložiť aj on bez toho, aby kopíroval svoje vzory. Jeho hudba bola od začiatku originálna, plná harmonických a melodických zvratov, na ktoré by si trúfli len veľmi dobre školení skladatelia.
Lee bol jedným z prvých čiernych hipíkov, no ani on sa v začiatkoch nevyhol ponižovaniu zo strany bielej majority. Neskôr spolu s Echolsom a miestnymi losangeleskými hudobníkmi zložil skupinu Love. Tá sa hneď stala veľkou udalosťou na domácej scéne. Keď Love objavil vydavateľ Jack Holzman, majiteľ prestížnej značky Elektra, ponúkol Leemu zmluvu. Ako preddavok si hudobník vypýtal šek na päťtisíc amerických dolárov. Na druhý deň sa vrátil v úplne novom cadillacu za 4 900 babiek. Holzmann Leemu bezhranične veril. Cítil, že má pred sebou obrovský talent, dokonca si myslel, že Love bude oveľa úspešnejšia, ako napríklad The Doors, ktorých podpísal približne v tom istom čase. Lenže debutový rovnomenný album z roku 1966 sa predával skromnejšie, než sa očakávalo. Love limitovalo viacero faktorov. Jedným z nich bola Arthurova nechuť hrať živé koncerty, niektoré pesničky boli natoľko zvukovo komplikované, že vtedajšia technika na to nestačila. Lee videl svoju budúcnosť v štúdiu, ktoré používal ako maliar svoje plátno. Vďaka Arthurovmu talentu boli Love jednou z najhipisáckejších kapiel 60. rokov, ale zároveň mala aj svoju kokteilovú ľahkosť. Jeho piesne boli mixom všetkých možných vplyvov, čerpali z blues, soulu, funku, folku, country, flamenca až po vážnu hudbu, vďaka čomu si Love vyslúžili nálepku, že hrajú „barokový“ pop.
Nad kapelou viseli temné mraky už od jej začiatku. Lee a Echols sa každý deň báli, že na nich raz príde rad a odvedú ich do Vietnamu. Každý deň mohol byť ich posledný na slobode. Ďalším problémom boli drogy, ktoré začali kapelu rozleptávať zvnútra, čo nakoniec prerástlo do veľkých nezhôd. Všetci v kapele brali LSD, ktoré im sľubovalo, že sa dostanú „na druhú stranu poznania“, no v skutočnosti tá droga začala kriviť ich životy. Niektorí dokonca prepadli heroínu. Počas nahrávania tretieho albumu Forever Changes (1967), ktorý sa navždy zapíše do dejín popmusic, sa kapela rozpadla, pretože Lee, ktorý vládol v Love diktátorskou rukou, odmietol, aby sa nahrali pesničky od ostatných členov Love. Keď Holzmann zistil, že album nemá kto dokončiť, najal štúdiových muzikantov, aby zaplátali posledné diery.
.pozvoľný pád
Napriek všetkému je tretí album Forever Changes veľký triumf. Ešte dnes pôsobia piesne z tejto bizarnej nahrávky ako sekvencia ku knihe Alenka v krajine zázrakov, ku ktorej aj po mnohých rokoch hľadajú fanúšikovia ten správny kľúč. Len v prvých dňoch sa predalo 150-tisíc kusov, no Holzmannovi sa Arthura nepodarilo presvedčiť, aby vyrazil na turné a podporil nahrávku. Lee sa vrátil do štúdia s úplne novou zostavou Love a nahral ďalší album Four Sail, no ten bol len slabým odvarom jeho predchodcu. Od tohto momentu sa začal Arthurov pomalý pád. V druhej polovici 60. rokov bol kráľom Los Angeles, kde ho obdivovali napríklad Jimmy Page a Robert Plant z Led Zeppelin alebo Syd Barrett z Pink Floyd, neskôr už len odleskom svojej vlastnej slávy. Potom nahral ešte niekoľko albumov, ale tie zaujímali čoraz menší okruh ľudí, až sa postupne vytratil zo scény.
Keď nové generácie začali na prelome 80. a 90. rokov znovu objavovať hudbu svojich rodičov, našli aj Love a Forever Changes. Arthur zostavil novú skupinu a začal intenzívne koncertovať, miestami vraj boli jeho koncerty také vzrušujúce ako v časoch najväčšej slávy. Jeho comeback netrval dlho. V roku 1996 ho polícia obvinila zo streľby z nelegálne držanej pištole, v rámci ktorej mu počas domovej prehliadky našla nejaké drogy a náboje. Lee dostal osem rokov väzenia, z ktorých si nakoniec odsedel takmer šesť, pričom sa neskôr ukázalo, že sa sudca v jeho prípade sčasti pomýlil (Lee nebol ten, kto strieľal z pištole, bol to jeho kamarát).
Z basy sa nakoniec vrátil v celkom dobrej forme. Dokonca v roku 2003 odohral niekoľko koncertov, na ktorých predviedol celý Forever Changes od A po Z. O dva roky neskôr prišiel v jeho živote veľký zvrat. Jeho kamaráti si všimli, že viditeľne pochudol a stratil svoj povestný sarkazmus. Dôvodom bola leukémia, ktorej nakoniec po vytrvalom boji 5. júna 2006 podľahol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.