Kontrolujem sa
Na tenise je geniálne, že vždy znovu je to výzva, fyzická a najmä mentálna. Ustavične musím bojovať so sebou samým, rozhodovať sa, či sa budem kontrolovať, alebo riskovať a robiť chyby, lebo len tak sa dajú dosiahnuť naozaj veľké víťazstvá. Kiež by som vedel hrať riskantne aj za cenu prehry a mohol povedať, že som taký aj v živote. Ale na tenise vidím, že som konformista, to ma rozčuľuje.
Som fanatik do športu
Pri lyžovaní ma, na rozdiel od tenisu, riziko baví, tam som sám, s nikým nesúperím. Musím ovládať riziko tak, aby som sa nezabil, inak je to čistá radosť zo šmýkania sa po snehu. Celý život behám, mám nabehané trikrát okolo zemegule po rovníku. Behanie je ako joga, zabudnem na všetko a telo je príjemný partner. Moja druhá prirodzenosť je plávanie, šesť rokov som závodne plával, než som sa dal na behanie.
Kôň a maringotka
Pred dvoma mesiacmi som spadol z koňa v plnom cvale a strašne som si natĺkol pravý bok. Koňa mi žena kúpila na moju päťdesiatku, mám ho u kamaráta v jeho stáde pri Muránskej planine. Chcem ta ísť teraz na dlhšie, na pár mesiacov, kúpil som si maringotku, vytiahli sme ju traktorom pod les, 100 metrov odo mňa tam bručí medveď, voda v potoku, ešte musím vyriešiť solárny panel na počítač.
Kindle ma oslobodil
Kindle je pre mňa najväčší objav, najlepší výdobytok ľudstva, oveľa cennejší ako mobil. Nerád chodím do kníhkupectiev, frustrujú ma tým množstvom kníh, ktoré nikdy neprečítam, neviem si vybrať, blúdim tam. Knihy som veľmi nakupovať nemusel, doma sme mali bohatú knižnicu, samizdaty kolovali, alebo sme ich dostávali, potom som bol sám vydavateľ, neskôr som ich už nemal kam dávať. Teraz si prečítam recenziu, pri nej je link na Amazon, kliknem buy a za minútu to mám v kindli. A oveľa lepšie sa s tým číta v posteli, udržím to v jednej ruke.
Nechcel som byť závislý
Fajčiť som začal, blbec, až po tridsiatke, aj piť. Za komunizmu som počítal s tým, že pôjdem do väzenia, tak som sa rozhodol nebyť závislý od žiadnych nerestí, ktoré by ma tam limitovali, a športoval som, aby som to drsné prostredie prežil.
Poviem
Naštvať ma vie iba syn, asi dvakrát som sa na neho rozkričal pre úplnú blbosť. V intelektuálnej debate vôbec, v krčme začnem kričať, lebo chcem oponenta presvedčiť silou hlasu, a nie argumentov, ale to nie je nekontrolovaný hnev. Hovoria mi to mnohí a asi to tak bude, že som arogantný. Pohŕdam hlúposťou a viem človeku povedať, že je hlúpy, keď hovorí sprostosti. Poviem to jemne, so smútkom, to vie na moje prekvapenie ľudí hrozne naštvať.
Dotýkam sa
Ak sa jej dožijem v zdraví, tak staroba bude úžasná vec. Život sa vekom stále zlepšuje, už viem na čo mám a nestresujem sa. Mladý človek má plno energie, ale stále sa so svojím telom vyrovnáva, nerozumie nádhernému mystériu fyzična. V mojom veku, keď telo ešte funguje, je úžasný zážitok dotknúť sa toho mystéria.
Na tenise je geniálne, že vždy znovu je to výzva, fyzická a najmä mentálna. Ustavične musím bojovať so sebou samým, rozhodovať sa, či sa budem kontrolovať, alebo riskovať a robiť chyby, lebo len tak sa dajú dosiahnuť naozaj veľké víťazstvá. Kiež by som vedel hrať riskantne aj za cenu prehry a mohol povedať, že som taký aj v živote. Ale na tenise vidím, že som konformista, to ma rozčuľuje.
Som fanatik do športu
Pri lyžovaní ma, na rozdiel od tenisu, riziko baví, tam som sám, s nikým nesúperím. Musím ovládať riziko tak, aby som sa nezabil, inak je to čistá radosť zo šmýkania sa po snehu. Celý život behám, mám nabehané trikrát okolo zemegule po rovníku. Behanie je ako joga, zabudnem na všetko a telo je príjemný partner. Moja druhá prirodzenosť je plávanie, šesť rokov som závodne plával, než som sa dal na behanie.
Kôň a maringotka
Pred dvoma mesiacmi som spadol z koňa v plnom cvale a strašne som si natĺkol pravý bok. Koňa mi žena kúpila na moju päťdesiatku, mám ho u kamaráta v jeho stáde pri Muránskej planine. Chcem ta ísť teraz na dlhšie, na pár mesiacov, kúpil som si maringotku, vytiahli sme ju traktorom pod les, 100 metrov odo mňa tam bručí medveď, voda v potoku, ešte musím vyriešiť solárny panel na počítač.
Kindle ma oslobodil
Kindle je pre mňa najväčší objav, najlepší výdobytok ľudstva, oveľa cennejší ako mobil. Nerád chodím do kníhkupectiev, frustrujú ma tým množstvom kníh, ktoré nikdy neprečítam, neviem si vybrať, blúdim tam. Knihy som veľmi nakupovať nemusel, doma sme mali bohatú knižnicu, samizdaty kolovali, alebo sme ich dostávali, potom som bol sám vydavateľ, neskôr som ich už nemal kam dávať. Teraz si prečítam recenziu, pri nej je link na Amazon, kliknem buy a za minútu to mám v kindli. A oveľa lepšie sa s tým číta v posteli, udržím to v jednej ruke.
Nechcel som byť závislý
Fajčiť som začal, blbec, až po tridsiatke, aj piť. Za komunizmu som počítal s tým, že pôjdem do väzenia, tak som sa rozhodol nebyť závislý od žiadnych nerestí, ktoré by ma tam limitovali, a športoval som, aby som to drsné prostredie prežil.
Poviem
Naštvať ma vie iba syn, asi dvakrát som sa na neho rozkričal pre úplnú blbosť. V intelektuálnej debate vôbec, v krčme začnem kričať, lebo chcem oponenta presvedčiť silou hlasu, a nie argumentov, ale to nie je nekontrolovaný hnev. Hovoria mi to mnohí a asi to tak bude, že som arogantný. Pohŕdam hlúposťou a viem človeku povedať, že je hlúpy, keď hovorí sprostosti. Poviem to jemne, so smútkom, to vie na moje prekvapenie ľudí hrozne naštvať.
Dotýkam sa
Ak sa jej dožijem v zdraví, tak staroba bude úžasná vec. Život sa vekom stále zlepšuje, už viem na čo mám a nestresujem sa. Mladý človek má plno energie, ale stále sa so svojím telom vyrovnáva, nerozumie nádhernému mystériu fyzična. V mojom veku, keď telo ešte funguje, je úžasný zážitok dotknúť sa toho mystéria.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.