.v Bratislave vzniklo zaujímavé konzorcium firiem so spoločným názvom GreenWay, ktoré stavilo na jednu z najperspektívnejších oblastí: elektromobilitu.
Vedúcou firmou tohto konzorcia je MyENERGY. Pre mladých spoločníkov tejto firmy bola elektromobilita spočiatku len koníčkom, ale postupne sa stala ich hlavným biznisom. Firma zostrojila desať elektromobilov a základnú infraštruktúru pre nabíjanie batérií do áut po krajine.
„Mnohí elektromobilitu pri autách zaznávajú, majú predstavu, že sú to ohyzdné káčatká s malým dojazdom,“ tvrdí Juraj Ulehla z GreenWay. „To už však dávno nie je pravda. Výkonovo presahujú bežné spaľovacie motory, krútiaci moment je od nulových otáčok okamžite maximálny, akcelerácia áut je neuveriteľná.“ Auto im postavila česká firma, ktorá z dodávky Citroën jumper vymontovala konvenčné spaľovacie vnútornosti a nahradila ho elektromotorom a batériou. Od pôvodného Citroëna auto nerozoznáte, okrem toho, že nemá výfuk a vpredu má šteker na nabíjanie, čosi ako elektrickú zásuvku.
Prerobené dodávky sú trikrát drahšie na obstaranie (60-tisíc eur), no viac než trojnásobne lacnejšie na prevádzku. Na to, aby sa ich model ekonomicky vyplácal, treba teda jazdiť veľa, konkrétne asi 70-tisíc kilometrov ročne. Do konzorcia preto prizvali prepravnú a logistickú firmu, ktorá už autá využíva na prepravu po Slovensku.
.inovácia batérií
Najväčšou nevýhodou elektromobilov je teda zatiaľ cena a dojazd. Ale práve tu vstupujeme do sveta inovácií, ktoré by mali túto nevýhodu vyriešiť. „Keďže sme na začiatku, očakávame významné technologické zlepšenia. Časom by mohla cena klesnúť pod cenu bežných áut, keďže elektromobily sú omnoho jednoduchšie, pritom desaťtisíc takýchto áut má v sebe kapacitu jedného bloku jadrovej elektrárne,“ tvrdí Ulehla.
Čo zatiaľ chýba, je infraštruktúra staníc na výmenu batérií. Dánsky model, ktorým sa ju štát snaží vybudovať vysokým zdanením konvenčných áut, sa našim inovátorom nepozdáva práve pre štátny dirigizmus. „Automobilky by tieto autá vyrábali, keby videli trh. Ten zatiaľ nie je, pretože nie je infraštruktúra. Je to také vyčkávanie – začnú najprv automobilky vyrábať elektromobily, aby sa oplatilo stavať infraštruktúru, alebo naopak?“ pýta sa Ulehla.
V GreenWay túto dilemu riešia podľa vzoru mobilných operátorov vlastným operátorom. Vychádzajú z toho, že dnes máme na Slovensku dvakrát toľko mobilov ako počet obyvateľov, čo je dôsledok biznis konceptu operátorov, ktorí nepredávajú telefóny, ale minúty. „Teda najprv postavili infraštruktúru. My chceme dokázať, že to funguje aj pri autách,“ tvrdí Ulehla a pokračuje: „Pre komerčné spoločnosti, ktoré svojimi dodávkami najazdia veľa kilometrov, je to výhodné už dnes. Komerčné flotily jazdia trasy, ktoré sú dané, preto vieme, kde treba stavať stanice a organicky to ďalej budovať. My im dáme flotilu áut, ktoré budú používať na našej infraštruktúre.“ Služby za prenájom auta a servis si klienti predplatia formou mesačného paušálu, cena sa bude odvíjať od množstva najazdených kilometrov. Plány malej firmy rozhodne nie sú žiadna drobnosť. Kým v Nemecku je prihlásených takmer tri tisíc elektromobilov a v Česku približne sto, u nás sú ich desiatky.
Najdrahším a okrem samého auta aj najťažším komponentom je batéria. V prvom aute váži až 700 kg, keďže konštruktéri chceli čo najväčší dojazd. Na to bolo potrebné vymyslieť špeciálne technológie, ktoré by na výmenníkovej stanici vedeli obrovskú hmotnosť vymeniť s milimetrovou presnosťou. „Dali sme si základné kritérium, aby baterku bola schopná vymeniť aj drobná dáma jednou rukou. Išli sme cestou poloautomatov. Je to podobný princíp, ako keď sa na paletových vozíkoch vymieňajú tonové náklady. Vývoj však bude postupne hmotnosť bateriek znižovať,“ predpokladá Ulehla. Výmenníkové stanice sa budú budovať postupne, a to sprvu na miestach, kde je predpoklad stretu viacerých klientov.
Konzorcium koncom roka otvorilo prvé dve stanice na výmenu batérií pre elektrické dodávky do 3,5 tony v Bratislave a v Nitre. Autá už je možné stretnúť aj na cestách, v rámci testovacej prevádzky už najazdili niekoľko tisícov kilometrov.
.v jednom tíme
Inovačný potenciál projektu sa neukrýva len v tom, že firma sa vybrala do neprebádanej oblasti. Podstatná inovácia číslo dva sa ukrýva v samom biznis koncepte.
„Sami by sme čosi také vyvinúť nezvládli. S hrubou ideou sme prišli za našimi partnermi, nadchli sme ich a vytvorili konzorcium, kde každá firma robí svoju špecifickú prácu,“ opisuje partner MyEnergy Peter Badík. Prepravná firma DPD, ktorá ako prvá testuje praktickú a ekonomickú výkonnosť elektromobilov, je súčasťou konzorcia rovnako ako moravská firma EVC group, ktorá dodala elektrododávky.
Na projekte ďalej spolupracujú energetické spoločnosti, ktoré pomáhajú nastavovať budúce tarify pre nabíjanie elektromobilov a identifikovať budúce miesta vhodné na rozvoj infraštruktúry, firma Koval systems dodáva prvé stanice na výmenu batérií a spoločnosti Anasoft a Aliter dodali kompletné IT systémy a logistiku. GreenWay bude tiež získavať merané údaje elektromobilov v praxi, ktoré budú mať veľkú hodnotu pre automobilky: o spotrebe či správaní sa auta v špecifických podmienkach, napríklad keď teploty klesnú pod nulu.
.nepotrebujeme peniaze, len pomoc
GreenWay sa na podporu štátu nespolieha. „Myslíme si, že práve naša kooperácia je niečo, čím získame objektívny kredit a potom aj investorov. Ak tomu uverilo osem renomovaných firiem, asi to nebude hlúposť,“ myslí si Badík.
Pri štátnej podpore inovácií by očakával, že si štát stanoví kľúčové priority, kde by mohlo Slovensko napredovať. Pre každý segment by potom delegoval osvieteného úradníka, ktorý by firmám pomáhal prekonávať prekážky. Tie sa často vynárajú z neprebádaných území, keďže legislatíva nepočíta s vecami, ktoré ešte neexistujú – čiže práve takými, ktoré vyvíjajú inovatívni vizionári. „Máme napríklad obrovské opletačky už len s tým, keď chceme postaviť stojan na výmenu batérií,“ opisuje Badík.
Dnes tomu na ministerstve podľa Ulehlu nerozumejú. „Veci sa potom riešia cez peniaze: pozrite, veď my podporujeme inovácie, veď tam a tam sme dali 10 miliónov z eurofondov. My však od štátu neočakávame žiadnu finančnú podporu, len možnosť riešiť problémy.“
„Rozvíjať sa musíme v tom, kde sme silní,“ tvrdí Ulehla. Elektromobilita je podľa neho jedna z ciest pre inovácie na Slovensku. „My nie sme národ biotechnológov, ale strojárov a technológov. V energetike máme veľmi dobré personálne a vzdelanostné zázemie, z našich vysokých škôl sú na tom najlepšie práve technické odbory.“ Nie je to pritom žiadna hudba budúcnosti. „Najväčšie HDP na Slovensku tvorí práve automobilový a elektrotechnický priemysel. Elektromobilita kombinuje oba. Príklad? Práve bratislavský Volkswagen bude vyrábať elektromobily,“ uzatvára Ulehla.
Vedúcou firmou tohto konzorcia je MyENERGY. Pre mladých spoločníkov tejto firmy bola elektromobilita spočiatku len koníčkom, ale postupne sa stala ich hlavným biznisom. Firma zostrojila desať elektromobilov a základnú infraštruktúru pre nabíjanie batérií do áut po krajine.
„Mnohí elektromobilitu pri autách zaznávajú, majú predstavu, že sú to ohyzdné káčatká s malým dojazdom,“ tvrdí Juraj Ulehla z GreenWay. „To už však dávno nie je pravda. Výkonovo presahujú bežné spaľovacie motory, krútiaci moment je od nulových otáčok okamžite maximálny, akcelerácia áut je neuveriteľná.“ Auto im postavila česká firma, ktorá z dodávky Citroën jumper vymontovala konvenčné spaľovacie vnútornosti a nahradila ho elektromotorom a batériou. Od pôvodného Citroëna auto nerozoznáte, okrem toho, že nemá výfuk a vpredu má šteker na nabíjanie, čosi ako elektrickú zásuvku.
Prerobené dodávky sú trikrát drahšie na obstaranie (60-tisíc eur), no viac než trojnásobne lacnejšie na prevádzku. Na to, aby sa ich model ekonomicky vyplácal, treba teda jazdiť veľa, konkrétne asi 70-tisíc kilometrov ročne. Do konzorcia preto prizvali prepravnú a logistickú firmu, ktorá už autá využíva na prepravu po Slovensku.
.inovácia batérií
Najväčšou nevýhodou elektromobilov je teda zatiaľ cena a dojazd. Ale práve tu vstupujeme do sveta inovácií, ktoré by mali túto nevýhodu vyriešiť. „Keďže sme na začiatku, očakávame významné technologické zlepšenia. Časom by mohla cena klesnúť pod cenu bežných áut, keďže elektromobily sú omnoho jednoduchšie, pritom desaťtisíc takýchto áut má v sebe kapacitu jedného bloku jadrovej elektrárne,“ tvrdí Ulehla.
Čo zatiaľ chýba, je infraštruktúra staníc na výmenu batérií. Dánsky model, ktorým sa ju štát snaží vybudovať vysokým zdanením konvenčných áut, sa našim inovátorom nepozdáva práve pre štátny dirigizmus. „Automobilky by tieto autá vyrábali, keby videli trh. Ten zatiaľ nie je, pretože nie je infraštruktúra. Je to také vyčkávanie – začnú najprv automobilky vyrábať elektromobily, aby sa oplatilo stavať infraštruktúru, alebo naopak?“ pýta sa Ulehla.
V GreenWay túto dilemu riešia podľa vzoru mobilných operátorov vlastným operátorom. Vychádzajú z toho, že dnes máme na Slovensku dvakrát toľko mobilov ako počet obyvateľov, čo je dôsledok biznis konceptu operátorov, ktorí nepredávajú telefóny, ale minúty. „Teda najprv postavili infraštruktúru. My chceme dokázať, že to funguje aj pri autách,“ tvrdí Ulehla a pokračuje: „Pre komerčné spoločnosti, ktoré svojimi dodávkami najazdia veľa kilometrov, je to výhodné už dnes. Komerčné flotily jazdia trasy, ktoré sú dané, preto vieme, kde treba stavať stanice a organicky to ďalej budovať. My im dáme flotilu áut, ktoré budú používať na našej infraštruktúre.“ Služby za prenájom auta a servis si klienti predplatia formou mesačného paušálu, cena sa bude odvíjať od množstva najazdených kilometrov. Plány malej firmy rozhodne nie sú žiadna drobnosť. Kým v Nemecku je prihlásených takmer tri tisíc elektromobilov a v Česku približne sto, u nás sú ich desiatky.
Najdrahším a okrem samého auta aj najťažším komponentom je batéria. V prvom aute váži až 700 kg, keďže konštruktéri chceli čo najväčší dojazd. Na to bolo potrebné vymyslieť špeciálne technológie, ktoré by na výmenníkovej stanici vedeli obrovskú hmotnosť vymeniť s milimetrovou presnosťou. „Dali sme si základné kritérium, aby baterku bola schopná vymeniť aj drobná dáma jednou rukou. Išli sme cestou poloautomatov. Je to podobný princíp, ako keď sa na paletových vozíkoch vymieňajú tonové náklady. Vývoj však bude postupne hmotnosť bateriek znižovať,“ predpokladá Ulehla. Výmenníkové stanice sa budú budovať postupne, a to sprvu na miestach, kde je predpoklad stretu viacerých klientov.
Konzorcium koncom roka otvorilo prvé dve stanice na výmenu batérií pre elektrické dodávky do 3,5 tony v Bratislave a v Nitre. Autá už je možné stretnúť aj na cestách, v rámci testovacej prevádzky už najazdili niekoľko tisícov kilometrov.
.v jednom tíme
Inovačný potenciál projektu sa neukrýva len v tom, že firma sa vybrala do neprebádanej oblasti. Podstatná inovácia číslo dva sa ukrýva v samom biznis koncepte.
„Sami by sme čosi také vyvinúť nezvládli. S hrubou ideou sme prišli za našimi partnermi, nadchli sme ich a vytvorili konzorcium, kde každá firma robí svoju špecifickú prácu,“ opisuje partner MyEnergy Peter Badík. Prepravná firma DPD, ktorá ako prvá testuje praktickú a ekonomickú výkonnosť elektromobilov, je súčasťou konzorcia rovnako ako moravská firma EVC group, ktorá dodala elektrododávky.
Na projekte ďalej spolupracujú energetické spoločnosti, ktoré pomáhajú nastavovať budúce tarify pre nabíjanie elektromobilov a identifikovať budúce miesta vhodné na rozvoj infraštruktúry, firma Koval systems dodáva prvé stanice na výmenu batérií a spoločnosti Anasoft a Aliter dodali kompletné IT systémy a logistiku. GreenWay bude tiež získavať merané údaje elektromobilov v praxi, ktoré budú mať veľkú hodnotu pre automobilky: o spotrebe či správaní sa auta v špecifických podmienkach, napríklad keď teploty klesnú pod nulu.
.nepotrebujeme peniaze, len pomoc
GreenWay sa na podporu štátu nespolieha. „Myslíme si, že práve naša kooperácia je niečo, čím získame objektívny kredit a potom aj investorov. Ak tomu uverilo osem renomovaných firiem, asi to nebude hlúposť,“ myslí si Badík.
Pri štátnej podpore inovácií by očakával, že si štát stanoví kľúčové priority, kde by mohlo Slovensko napredovať. Pre každý segment by potom delegoval osvieteného úradníka, ktorý by firmám pomáhal prekonávať prekážky. Tie sa často vynárajú z neprebádaných území, keďže legislatíva nepočíta s vecami, ktoré ešte neexistujú – čiže práve takými, ktoré vyvíjajú inovatívni vizionári. „Máme napríklad obrovské opletačky už len s tým, keď chceme postaviť stojan na výmenu batérií,“ opisuje Badík.
Dnes tomu na ministerstve podľa Ulehlu nerozumejú. „Veci sa potom riešia cez peniaze: pozrite, veď my podporujeme inovácie, veď tam a tam sme dali 10 miliónov z eurofondov. My však od štátu neočakávame žiadnu finančnú podporu, len možnosť riešiť problémy.“
„Rozvíjať sa musíme v tom, kde sme silní,“ tvrdí Ulehla. Elektromobilita je podľa neho jedna z ciest pre inovácie na Slovensku. „My nie sme národ biotechnológov, ale strojárov a technológov. V energetike máme veľmi dobré personálne a vzdelanostné zázemie, z našich vysokých škôl sú na tom najlepšie práve technické odbory.“ Nie je to pritom žiadna hudba budúcnosti. „Najväčšie HDP na Slovensku tvorí práve automobilový a elektrotechnický priemysel. Elektromobilita kombinuje oba. Príklad? Práve bratislavský Volkswagen bude vyrábať elektromobily,“ uzatvára Ulehla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.