Dívam sa na ľudí v dopravných prostriedkoch a snažím sa zistiť, aká vládne v meste atmosféra. Donedávna Moskva vyhrávala. Ľudia sa zvykli usmiať, občas prehodili pár slov, zakývali na pozdrav. Teraz väčšina čumí do tabletov a elektronických čítačiek. Ešteže ma minule potešili dievčatá, ktoré začali vo vagóne červenej línie tancovať na pesničku z mojich slúchadiel. Aspoň som mal chvíľu pocit, že si všetci nie sme cudzí.
Na úradoch ten pocit nemám. Naposledy som sa o odlet domov pokúsil dvakrát. Prvýkrát mi to nevyšlo pre preklep vo vízach a chýbajúcu pečiatku. Od zdvorilej otázky, či viem po rusky, sme sa dopracovali k zdrvujúcej skutočnosti, že dnes nepoletím. Ruská byrokracia to zvládla extrémne rýchlo a o tri dni som letel domov. Deň pred pokusom o odlet číslo dva som sedel v reštaurácii rýchleho občerstvenia. Prisadol si ku mne mladý pár. Obaja boli hluchonemí. Prežil som jeden z najkrajších rozhovorov vo svojom živote. A to sme si nepovedali ani slovo. Pomocou rúk, mimiky a najmä úsmevu sme si „hovorili“ základné veci. Kto sme, odkiaľ sme, čo v Moskve robíme.Všetci sme sa smiali, keď som im namiesto názvu Slovakia začal kresliť slovenské Tatry. Pochopili. Ktovie, možno tu boli – alebo prídu – lyžovať.
Peter Verešpej/
Pochádza z Prešova, má 20 rokov, študuje medzinárodné vzťahy a japončinu v Moskve, pripravuje debutovú básnickú zbierku a sporadicky bloguje. Kedysi sa venoval akademicej debate a Mládežníckemu parlamentu Prešova.
Na úradoch ten pocit nemám. Naposledy som sa o odlet domov pokúsil dvakrát. Prvýkrát mi to nevyšlo pre preklep vo vízach a chýbajúcu pečiatku. Od zdvorilej otázky, či viem po rusky, sme sa dopracovali k zdrvujúcej skutočnosti, že dnes nepoletím. Ruská byrokracia to zvládla extrémne rýchlo a o tri dni som letel domov. Deň pred pokusom o odlet číslo dva som sedel v reštaurácii rýchleho občerstvenia. Prisadol si ku mne mladý pár. Obaja boli hluchonemí. Prežil som jeden z najkrajších rozhovorov vo svojom živote. A to sme si nepovedali ani slovo. Pomocou rúk, mimiky a najmä úsmevu sme si „hovorili“ základné veci. Kto sme, odkiaľ sme, čo v Moskve robíme.Všetci sme sa smiali, keď som im namiesto názvu Slovakia začal kresliť slovenské Tatry. Pochopili. Ktovie, možno tu boli – alebo prídu – lyžovať.
Peter Verešpej/
Pochádza z Prešova, má 20 rokov, študuje medzinárodné vzťahy a japončinu v Moskve, pripravuje debutovú básnickú zbierku a sporadicky bloguje. Kedysi sa venoval akademicej debate a Mládežníckemu parlamentu Prešova.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.