Ak nie len z prostého dôvodu, že sa tak deje po takom dlhom časovom období, tak určite preto, že táto kapela sa stala legendárnou či už v rámci štýlu, alebo aj v ponímaní globálnej rockovej histórie, alebo ak chcete populárnej hudby. Shoegaze, čiže oficiálna nálepka pre zoskupenia ako My Bloody Valentine, Jesus and The Mary Chain, Cocteau Twins či The Ride, vznikla vďaka statickému prejavu muzikantov na pódiu. Shoegazing čiže „pozeranie sa na topánky“, sa celkom vtipne triafa do introvertného prejavu hudobníkov, ktorí počas hry na nástroji (väčšinou je to gitara Fender Jaguar) nevyvíjajú príliš veľkú pohybovú aktivitu a dívajú sa smerom k špičkám svojich tenisiek. To však akosi súvisí s hudbou týchto kapiel. Nie je príliš rýchla a v pomalom alebo strednom tempe sa valí ako pestrofarebná láva, strhávajúca so sebou mantinely a ohraničenia dovtedy známej rockovej hudby.
Tvorba My Bloody Valentine sa vyznačuje touto charakteristikou. Použitím gitarových efektov, na ktorých sú potenciometre veľmi prísne vytočené smerom do pravej strany, vytvárajú mohutnú hlukovú stenu. Silné skreslenie gitár spolu s echom tvoria špecifický zasnený zvuk, ktorý sa akoby vynáral z hmly. Celkový dojem zasnenosti a jemnej námesačnosti dodáva nahrávkam aj jemný a melodický vokál, rozptýlený cez priestor prostredníctvom veľkého hallu. Nástroje a spev tak spolu splývajú v jeden celok, kde je ťažšie určiť ich konkrétnejšie teritórium.
Írski MBV, zoskupení okolo osobnosti gitaristu Kevina Shieldsa, spolu začali hrať už v roku 1983 a ich debut vyšiel po piatich rokoch fungovania kapely pod názvom Isn´t anything. Nahrala ho stabilná zostava Kevin Shields (gitara, vokály), Colm Ó Cíosóig (bicie), Bilinda Butcher (gitara, spev) a Debbie Googe (basa). Nasledoval prelomový album Loveless (1991), ktorého nahrávanie trvalo takmer 2 roky a takmer priviedol ich label ku krachu. Kapela veľmi dlho hľadala zvuk a večne nespokojný Shields mazal jednu stopu za druhou a nahrával ďalšie a ďalšie. Nakoniec vznikol legendárny album, ktorého zvuk sa dodnes nejedna „shoegaze friendly“ kapela snaží napodobiť. Po Loveless sa kapela odmlčala a prakticky prestala fungovať. Shields pravidelne vypúšťal do éteru správy o reunione a novom albume. Stalo sa tak niekoľkokrát, avšak tie správy sa nikdy nenaplnili.
Až v roku 2007 absolvovali konečne anglické a americké turné. Ich práca na novom materiáli priniesla ovocie až nedávno, vydaním poslednej LP, ktorej vydanie 27. januára oznámili nečakane na svojej internetovej stránke s tým, že si ho budú fanúšikovia môcť stiahnuť za „dva“ či „tri“ dni. Keď sa 2. februára objavil album na stránke, tá pod náporom hudbychtivých online fanúšikov „pozerania na topánky“, na krátky čas úplne skolabovala. Album je jednými kritizovaný pre neinvenčnosť a vykrádanie samých seba a inými ospevovaný do nebies práve pre žánrovú neústupnosť. My Bloody Valentine akoby ani nepostrehli dvadsaťdvaročnú časovú trhlinu a priniesli pokračovanie Loveless. MBV je skutočne predĺženým chápadlom druhého albumu a stále im to znie ako jahodový dym fúkaný cez bublifuk, ktorý nás shoeagazovo a psychedelicky vracia do nálady deväťdesiatych rokov.
Tvorba My Bloody Valentine sa vyznačuje touto charakteristikou. Použitím gitarových efektov, na ktorých sú potenciometre veľmi prísne vytočené smerom do pravej strany, vytvárajú mohutnú hlukovú stenu. Silné skreslenie gitár spolu s echom tvoria špecifický zasnený zvuk, ktorý sa akoby vynáral z hmly. Celkový dojem zasnenosti a jemnej námesačnosti dodáva nahrávkam aj jemný a melodický vokál, rozptýlený cez priestor prostredníctvom veľkého hallu. Nástroje a spev tak spolu splývajú v jeden celok, kde je ťažšie určiť ich konkrétnejšie teritórium.
Írski MBV, zoskupení okolo osobnosti gitaristu Kevina Shieldsa, spolu začali hrať už v roku 1983 a ich debut vyšiel po piatich rokoch fungovania kapely pod názvom Isn´t anything. Nahrala ho stabilná zostava Kevin Shields (gitara, vokály), Colm Ó Cíosóig (bicie), Bilinda Butcher (gitara, spev) a Debbie Googe (basa). Nasledoval prelomový album Loveless (1991), ktorého nahrávanie trvalo takmer 2 roky a takmer priviedol ich label ku krachu. Kapela veľmi dlho hľadala zvuk a večne nespokojný Shields mazal jednu stopu za druhou a nahrával ďalšie a ďalšie. Nakoniec vznikol legendárny album, ktorého zvuk sa dodnes nejedna „shoegaze friendly“ kapela snaží napodobiť. Po Loveless sa kapela odmlčala a prakticky prestala fungovať. Shields pravidelne vypúšťal do éteru správy o reunione a novom albume. Stalo sa tak niekoľkokrát, avšak tie správy sa nikdy nenaplnili.
Až v roku 2007 absolvovali konečne anglické a americké turné. Ich práca na novom materiáli priniesla ovocie až nedávno, vydaním poslednej LP, ktorej vydanie 27. januára oznámili nečakane na svojej internetovej stránke s tým, že si ho budú fanúšikovia môcť stiahnuť za „dva“ či „tri“ dni. Keď sa 2. februára objavil album na stránke, tá pod náporom hudbychtivých online fanúšikov „pozerania na topánky“, na krátky čas úplne skolabovala. Album je jednými kritizovaný pre neinvenčnosť a vykrádanie samých seba a inými ospevovaný do nebies práve pre žánrovú neústupnosť. My Bloody Valentine akoby ani nepostrehli dvadsaťdvaročnú časovú trhlinu a priniesli pokračovanie Loveless. MBV je skutočne predĺženým chápadlom druhého albumu a stále im to znie ako jahodový dym fúkaný cez bublifuk, ktorý nás shoeagazovo a psychedelicky vracia do nálady deväťdesiatych rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.