Prokrastinujem
Čím ďalej, tým ťažšie sa do tej matematiky naštartúvam. Paradoxne utekám do administratívy, vybavovania e-mailov a tak. Keď niečo doma študujem, mávam pod knižkou nejakú pútavú beletriu a utekám k nej. Obe manželky ma obviňovali, že kamuflujem prácu a že sa za to hanbím, ale to ja som ju len mal v pohotovosti.
Lyžujem, bežkujem, bicyklujem
Bojím sa, že keď mi to už zdravie nedovolí, či sa budem vedieť preorientovať na také typicky dôchodcovské aktivity, ako je záhradkárčenie. Lyžovať ma nebaví opatrne, rád jazdím rýchlo, zatiaľ sa však cítim bezpečne. Na Silvestra som si síce narazil rebro, ale nie na lyžiach. Šmykol som sa v lyžiarkach.
Škaredo nahlas hreším
keď sa domnievam, že ma nik nepočuje. Potom sa dozviem, že ma všetci v okolí počuli. Veľa príležitostí som mal s narazeným rebrom, to svinsky bolí a nedá sa s tým nič robiť. Čo robia Američania, keď si klepnú kladivom po prste? Oproti nášmu bohatému slovníku majú len to fuck. Preto tam psychiatri majú taký biznis.
Fascinujú ma mapy
Nad mapami a atlasmi som omalička dokázal stráviť hodiny. Niečo si prečítam a hneď si to hľadám na mapách. Akoby som cestoval, ani tam nemusím ísť. Baví ma projektovať naše dovolenkové trasy, letenky, autopožičovne, vlaky, nocľah, spovedám ľudí, čo tam boli, kam treba ísť. Takto sme prešli Andalúziu, Nórsko, Sardíniu, naposledy Škótsko. Či všetko vyšlo? Aj keď nevyšlo, tak vyšlo, netreba mať prehnané očakávania. Mapy sa mi páčia aj ako abstraktné obrázky. Súvisí to možno s tým, že som behal vrcholovo orientačný beh. Hľadanie kontroly na skalke vo farebnom jesennom lese podľa nemenej farebnej mapy malo v sebe úžasnú estetiku.
Trhy a pekárne
Kamkoľvek prídem, hľadám trhy a pekárne. Celý socík som chodil na trh, lebo tam bol zákazník stále pánom, a nie nejakou otravou. Teraz chodím na Žilinskú, to je posledný mohykán z trhov bez ázijského braku. Bulhari z neho už vymizli, zostali iba Maďari a jedna Záhoráčka, čo sa ich snaží prekričať. Na zimu takmer zomrie, ale na jar zatiaľ vždy ožil. Už zopár rokov mu hrozí sťahovanie, bojím sa, že ho neprežije. Trh je rastlinka, čo potrebuje svoju pôdu. Ten z Rybného prežil sťahovanie na Zochovu, ale ďalšie už nie.
Som načasovaný
Zo starej mamy sme si robili posmech, že zjedla hodinky, asi to mám po nej, málokedy sa zmýlim, že koľko je hodín. Ona mala presne načasované raňajky, obed, večeru, s kanvičkou na cintorín a tak. Na rozdiel od Vlada Černého som nikdy v živote nešiel v noci do chladničky, lebo vtedy sa neje.
Som škrob
Ako Záhorák a ešte k tomu luterán mám k tomu predispozíciu. Škrob som najmä na malé sumy, na sprostosti. Snažím sa s tým bojovať, niekedy sa dokonca prinútim kúpiť drahšie paradajky. S chuťou zjednávam, ale tam, kde je to prirodzené – napríklad u Arabov alebo u Jugošov. U nás na trhu to nerobím, už to nie je tak zaužívané ako voľakedy a nejako mi je tých trhovcov ľúto. Nenahováram si, že som v tom nejaký dobrý, na profesionálov, samozrejme, nemám. Ba ani na manželku, ktorá vie vytĺcť rabat v Auparku oveľa úspešnejšie.
Čím ďalej, tým ťažšie sa do tej matematiky naštartúvam. Paradoxne utekám do administratívy, vybavovania e-mailov a tak. Keď niečo doma študujem, mávam pod knižkou nejakú pútavú beletriu a utekám k nej. Obe manželky ma obviňovali, že kamuflujem prácu a že sa za to hanbím, ale to ja som ju len mal v pohotovosti.
Lyžujem, bežkujem, bicyklujem
Bojím sa, že keď mi to už zdravie nedovolí, či sa budem vedieť preorientovať na také typicky dôchodcovské aktivity, ako je záhradkárčenie. Lyžovať ma nebaví opatrne, rád jazdím rýchlo, zatiaľ sa však cítim bezpečne. Na Silvestra som si síce narazil rebro, ale nie na lyžiach. Šmykol som sa v lyžiarkach.
Škaredo nahlas hreším
keď sa domnievam, že ma nik nepočuje. Potom sa dozviem, že ma všetci v okolí počuli. Veľa príležitostí som mal s narazeným rebrom, to svinsky bolí a nedá sa s tým nič robiť. Čo robia Američania, keď si klepnú kladivom po prste? Oproti nášmu bohatému slovníku majú len to fuck. Preto tam psychiatri majú taký biznis.
Fascinujú ma mapy
Nad mapami a atlasmi som omalička dokázal stráviť hodiny. Niečo si prečítam a hneď si to hľadám na mapách. Akoby som cestoval, ani tam nemusím ísť. Baví ma projektovať naše dovolenkové trasy, letenky, autopožičovne, vlaky, nocľah, spovedám ľudí, čo tam boli, kam treba ísť. Takto sme prešli Andalúziu, Nórsko, Sardíniu, naposledy Škótsko. Či všetko vyšlo? Aj keď nevyšlo, tak vyšlo, netreba mať prehnané očakávania. Mapy sa mi páčia aj ako abstraktné obrázky. Súvisí to možno s tým, že som behal vrcholovo orientačný beh. Hľadanie kontroly na skalke vo farebnom jesennom lese podľa nemenej farebnej mapy malo v sebe úžasnú estetiku.
Trhy a pekárne
Kamkoľvek prídem, hľadám trhy a pekárne. Celý socík som chodil na trh, lebo tam bol zákazník stále pánom, a nie nejakou otravou. Teraz chodím na Žilinskú, to je posledný mohykán z trhov bez ázijského braku. Bulhari z neho už vymizli, zostali iba Maďari a jedna Záhoráčka, čo sa ich snaží prekričať. Na zimu takmer zomrie, ale na jar zatiaľ vždy ožil. Už zopár rokov mu hrozí sťahovanie, bojím sa, že ho neprežije. Trh je rastlinka, čo potrebuje svoju pôdu. Ten z Rybného prežil sťahovanie na Zochovu, ale ďalšie už nie.
Som načasovaný
Zo starej mamy sme si robili posmech, že zjedla hodinky, asi to mám po nej, málokedy sa zmýlim, že koľko je hodín. Ona mala presne načasované raňajky, obed, večeru, s kanvičkou na cintorín a tak. Na rozdiel od Vlada Černého som nikdy v živote nešiel v noci do chladničky, lebo vtedy sa neje.
Som škrob
Ako Záhorák a ešte k tomu luterán mám k tomu predispozíciu. Škrob som najmä na malé sumy, na sprostosti. Snažím sa s tým bojovať, niekedy sa dokonca prinútim kúpiť drahšie paradajky. S chuťou zjednávam, ale tam, kde je to prirodzené – napríklad u Arabov alebo u Jugošov. U nás na trhu to nerobím, už to nie je tak zaužívané ako voľakedy a nejako mi je tých trhovcov ľúto. Nenahováram si, že som v tom nejaký dobrý, na profesionálov, samozrejme, nemám. Ba ani na manželku, ktorá vie vytĺcť rabat v Auparku oveľa úspešnejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.