Slovo Róberta Bezáka

Tá odpoveď sa ma dotkla. Človek obdivuje krásu, diela najgeniálnejších umelcov, nádherne stvárnený ohromný priestor, chrám, v ktorom ľudia oslavujú Boha, a hoci Benedikt XVI. je teraz tým, ktorému tento boží priestor „patrí“, turistu to nezaujíma. Tak ďaleko sme sa my, ľudia Európy, vzdialili od našej „duše“. Kresťanstvo kedysi tvorilo Európu. Každý národ a každý štát v Europe sa konštituoval na kresťanských základoch, králi boli uvádzaní do úradu s patričným požehnaním. Katedrály v hlavných mestách štátov nie sú iba prejavom architektonického umu ľudstva, ale najmä bohopocty. V chrámoch sa ľudia rozprávali s Bohom, len vtedy je chrám zmysluplný. Inak sú to len pekne poukladané kamene.
Čo ponúka svetu dnešná Európa? Duchovné hodnoty, bohopoctu, alebo už len materiálny blahobyt? Toto má byť európskou inšpiráciou? Vedia sa Európania ešte zaujať aj niečím iným ako obavou o zachovanie vysokej životnej úrovne budovaním miliardových eurovalov?
Keď pôjdete do Prahy, zdiaľky uvidíte Hradčany a Chrám svätého Víta. Keď prídete do Viedne, stredobodom je Stefansdom. Keď pôjdete do Milána, viac ako talianska móda vás uchváti milánsky Dóm. Turisti stále navštevujú a obdivujú krásu chrámov, ktorú sme my, ľudia Europy vytvorili. Ale skôr, ako boli tie skvosty vytvorené, bol v nás duchovný princíp – nasmerovanie na Nekonečno. Preto boli postavené katedrály, preto boli veže kostolov vidieť z veľkej diaľky, preto naše ulice vedú k chrámom, kostolom, kaplnkám, krížom. Duchovné hodnoty tvoria ľudské a materiálne hodnoty, nie naopak. Tým bola Európa pre svet vzácna a dôležitá.  Rozmýšľam, či pápež Benedikt, človek Európy, neukončil svoj úrad aj preto, lebo jeho vlastní sa prestali zaujímať o zmysel chrámov. Hlas onoho francúzskeho turistu nie je ojedinelý, v Europe je už takmer všeobecný. Možno teda prišla chvíľa, aby bol pápežom, ktorý oslavuje Boha, duchovný človek z iného kontinentu a inej farby pleti...