Čína už dávno nie je krajinou, ktorá robí výlučne lacnú montáž a kam západné koncerny sťahujú svoju nenáročnú výrobu. Nič túto zmenu neilustruje lepšie, ako úspech gigantu Huawei. Augustové vydanie britského týždenníka Economist ho však na obálke v lichotivých farbách nevykreslilo. Pod titulkom Kto sa bojí Huawei? je obrázok, kde v americkom veľkomeste spoza mrakodrapov vykúkajú obrie telefóny s okom na displeji. Keďže jej technológie sú súčasťou telekomunikačných sietí, Amerika sa obáva, že firma môže byť v západných krajinách nástrojom špionáže komunistickej Číny.
.žen a jeho hviezda
Slovo Huawei má v čínskom jazyku dva významy – „skvelý čin“ a „Čína môže“. V roku 1987 ju s drobnými úsporami založil muž menom Žen Čeng-fej. Veľa sa toho o ňom nevie, väčšinu informácií novinári čerpajú z jeho zverejneného životopisu. Ten najobsiahlejší je približne taký dlhý ako text, ktorý ste si zatiaľ prečítali z tohto článku.
Inžinier Čeng-fej firmu založil po odchode z čínskej armády, kde pracoval vo výskume informačných technológií. Huawei pri expresnom dobývaní Číny veľké mestá obsadil až potom, ako si získal vidiek, ktorým ich „obkľúčil“. Nevedno, nakoľko ho inšpiroval Mao Ce-tung, no podobný princíp aplikoval aj on na mocenské ovládnutie krajiny. Spočiatku sa púšťal na periférne trhy východnej Európy či Ruska. Dnes je z neho po švédskom Ericssone druhý najväčší výrobca telekomunikačných technológií na svete, zamestnáva vyše 140-tisíc ľudí (vrátane slovenskej základne) a má ročné tržby takmer 30-miliárd dolárov. Očakáva sa, že na trhu mobilných telefónov bude čoskoro konkurovať Applu, Nokii či Siemensu. Minulý mesiac na veľtrhu v Las Vegas predstavili smartfón s najväčším displejom.
Huawei pomaly smeruje k jasnej ambícii: vyrovnať sa najväčším západným gigantom. Nálet tejto kométy do prvej svetovej ligy preverí, nakoľko sú čínske spoločnosti, ktoré prenikli na západný trh, schopné aj hrať podľa západných pravidiel.
.zadné vrátka
Huawei sa presadzuje najmä výhodnými cenami. Podozrenia, že ide o predĺžené chápadlo bezpečnostnej služby nedemokratického štátu, pramenia aj v tom, že jej expanziu dotovala čínska vláda a tým jej mohla dodať arzenál na cenovú vojnu. Huawei napokon priznal, že kedysi čerpal z obrovského vládneho balíka, určeného na „exportné financovanie“.
Huawei v USA zostáva na periférii práve z obáv, že čínski špióni môžu jej technológie používať na monitorovanie na diaľku. Podľa správ amerického Kongresu by jej telefónne siete mohli obsahovať „zadné dvierka“, teda spínače, ktoré by cez kľúčové komunikačné tepny mohli odpočúvať alebo ich v prípade vojny dokonca odpojiť. Americkí politici zabránili tomu, aby sa Huawei mohol uchádzať o zákazky operátora Sprint Nextel, ktorý dodáva pre americkú armádu a bezpečnostné zložky.
Veľa sa nevie ani o vlastníkoch firmy. Žen Čeng-fej oficiálne vlastní len čosi vyše percento akcií, zvyšok patrí zamestnancom. O tom, ako sú ich zástupcovia prepojení na riadenie, sa však netuší a analytici špekulujú, že firmu môže v skutočnosti viesť Čeng-fejova rodina alebo dokonca čínska komunistická strana. Minulý rok prevzal vedenie po 69-ročnom zakladateľovi jeho syn, no akcionári ho prinútili, aby sa vo funkcii striedal s tromi ďalšími členmi vedenia (podobnosť s pravidelnými rošádami na čele komunistickej Číny je azda čisto náhodná).
.konflikt civilizácií
Analýzy amerického Kongresu si pred štyrmi mesiacmi vzala k srdcu aj Kanada a Austrália, ktoré naznačili, že Huawei vylúčia z plánovanej výstavby vládnej komunikačnej siete.
Evidentne to malo svoj efekt. Pred dvoma týždňami Financial Times napísal, že firma plánuje otvorenejšie informovať o majiteľoch a svojom hospodárení. Doteraz Huawei podozrenia odvracala skôr stratégiou presviedčania: najala si armády lobistov a PR konzultantov. V Anglicku už dávnejšie otvorila stredisko pre vyhodnocovanie kybernetickej bezpečnosti, ktoré spolupracuje s anglickou rozviedkou a jej šéfom je bývalý IT šéf britského úradu vlády. Cieľom je dokázať, že technike firmy sa dá veriť a žiadne zadné dvierka nevyvŕtala.
Či však Číňania do svojich technológií nezabudovali trójskeho koňa, v ktorom horda čínskych agentov čaká na vhodný moment, to sa s istotou overiť nedá. Huawei určite nepomohlo, že v mobile jej čínskeho konkurenta ZTE sa takéto „zadné dvierka“, umožňujúce vzdialený prístup, objavili. Tak ako americkí senátori nevedia, či dôverovať jeho sieťam, nemôžu vedieť ani to, či môžu dôverovať jeho náhlemu pokusu o otvorenosť. Zákaz technológií Huawei by však mohol vytvoriť falošnú ilúziu bezpečia. Jej technika sa vyrába hneď oproti jej čínskemu hlavnému stanu u výrobcu Foxconn, ktorý tam finalizuje aj iPhony a iPady. Skrátka, vo všetkom je kus Číny.
Economist však upozorňuje na jeden paradox: americkí politici sa možno obávajú reálnej možnosti napojenia Huawei na čínsky aparát práve preto, že oni sami v minulosti využívali domáce telekomunikačné spoločnosti na špionáž.
Rovnako ako dnes Západ nevie, ako má diplomaticky vystupovať pred mocnou Čínou, popierajúcou ľudské práva (napríklad, keď zadlžení európski politici prídu prosiť o čínske investície do dlhopisov), rovnako je zmätený, ako pristupovať k obrej čínskej firme. Dilema zvaná Huawei je tak novou kapitolou „zrážky“ civilizácií. Ak by však americká diskriminácia priviedla Huawei k väčšej transparentnosti, optimisti môžu dúfať v potvrdenie Fukuyamovej tézy, podľa ktorej biznis obrej čínskej firmy môže prispieť k otvorenosti Číny samotnej.
.žen a jeho hviezda
Slovo Huawei má v čínskom jazyku dva významy – „skvelý čin“ a „Čína môže“. V roku 1987 ju s drobnými úsporami založil muž menom Žen Čeng-fej. Veľa sa toho o ňom nevie, väčšinu informácií novinári čerpajú z jeho zverejneného životopisu. Ten najobsiahlejší je približne taký dlhý ako text, ktorý ste si zatiaľ prečítali z tohto článku.
Inžinier Čeng-fej firmu založil po odchode z čínskej armády, kde pracoval vo výskume informačných technológií. Huawei pri expresnom dobývaní Číny veľké mestá obsadil až potom, ako si získal vidiek, ktorým ich „obkľúčil“. Nevedno, nakoľko ho inšpiroval Mao Ce-tung, no podobný princíp aplikoval aj on na mocenské ovládnutie krajiny. Spočiatku sa púšťal na periférne trhy východnej Európy či Ruska. Dnes je z neho po švédskom Ericssone druhý najväčší výrobca telekomunikačných technológií na svete, zamestnáva vyše 140-tisíc ľudí (vrátane slovenskej základne) a má ročné tržby takmer 30-miliárd dolárov. Očakáva sa, že na trhu mobilných telefónov bude čoskoro konkurovať Applu, Nokii či Siemensu. Minulý mesiac na veľtrhu v Las Vegas predstavili smartfón s najväčším displejom.
Huawei pomaly smeruje k jasnej ambícii: vyrovnať sa najväčším západným gigantom. Nálet tejto kométy do prvej svetovej ligy preverí, nakoľko sú čínske spoločnosti, ktoré prenikli na západný trh, schopné aj hrať podľa západných pravidiel.
.zadné vrátka
Huawei sa presadzuje najmä výhodnými cenami. Podozrenia, že ide o predĺžené chápadlo bezpečnostnej služby nedemokratického štátu, pramenia aj v tom, že jej expanziu dotovala čínska vláda a tým jej mohla dodať arzenál na cenovú vojnu. Huawei napokon priznal, že kedysi čerpal z obrovského vládneho balíka, určeného na „exportné financovanie“.
Huawei v USA zostáva na periférii práve z obáv, že čínski špióni môžu jej technológie používať na monitorovanie na diaľku. Podľa správ amerického Kongresu by jej telefónne siete mohli obsahovať „zadné dvierka“, teda spínače, ktoré by cez kľúčové komunikačné tepny mohli odpočúvať alebo ich v prípade vojny dokonca odpojiť. Americkí politici zabránili tomu, aby sa Huawei mohol uchádzať o zákazky operátora Sprint Nextel, ktorý dodáva pre americkú armádu a bezpečnostné zložky.
Veľa sa nevie ani o vlastníkoch firmy. Žen Čeng-fej oficiálne vlastní len čosi vyše percento akcií, zvyšok patrí zamestnancom. O tom, ako sú ich zástupcovia prepojení na riadenie, sa však netuší a analytici špekulujú, že firmu môže v skutočnosti viesť Čeng-fejova rodina alebo dokonca čínska komunistická strana. Minulý rok prevzal vedenie po 69-ročnom zakladateľovi jeho syn, no akcionári ho prinútili, aby sa vo funkcii striedal s tromi ďalšími členmi vedenia (podobnosť s pravidelnými rošádami na čele komunistickej Číny je azda čisto náhodná).
.konflikt civilizácií
Analýzy amerického Kongresu si pred štyrmi mesiacmi vzala k srdcu aj Kanada a Austrália, ktoré naznačili, že Huawei vylúčia z plánovanej výstavby vládnej komunikačnej siete.
Evidentne to malo svoj efekt. Pred dvoma týždňami Financial Times napísal, že firma plánuje otvorenejšie informovať o majiteľoch a svojom hospodárení. Doteraz Huawei podozrenia odvracala skôr stratégiou presviedčania: najala si armády lobistov a PR konzultantov. V Anglicku už dávnejšie otvorila stredisko pre vyhodnocovanie kybernetickej bezpečnosti, ktoré spolupracuje s anglickou rozviedkou a jej šéfom je bývalý IT šéf britského úradu vlády. Cieľom je dokázať, že technike firmy sa dá veriť a žiadne zadné dvierka nevyvŕtala.
Či však Číňania do svojich technológií nezabudovali trójskeho koňa, v ktorom horda čínskych agentov čaká na vhodný moment, to sa s istotou overiť nedá. Huawei určite nepomohlo, že v mobile jej čínskeho konkurenta ZTE sa takéto „zadné dvierka“, umožňujúce vzdialený prístup, objavili. Tak ako americkí senátori nevedia, či dôverovať jeho sieťam, nemôžu vedieť ani to, či môžu dôverovať jeho náhlemu pokusu o otvorenosť. Zákaz technológií Huawei by však mohol vytvoriť falošnú ilúziu bezpečia. Jej technika sa vyrába hneď oproti jej čínskemu hlavnému stanu u výrobcu Foxconn, ktorý tam finalizuje aj iPhony a iPady. Skrátka, vo všetkom je kus Číny.
Economist však upozorňuje na jeden paradox: americkí politici sa možno obávajú reálnej možnosti napojenia Huawei na čínsky aparát práve preto, že oni sami v minulosti využívali domáce telekomunikačné spoločnosti na špionáž.
Rovnako ako dnes Západ nevie, ako má diplomaticky vystupovať pred mocnou Čínou, popierajúcou ľudské práva (napríklad, keď zadlžení európski politici prídu prosiť o čínske investície do dlhopisov), rovnako je zmätený, ako pristupovať k obrej čínskej firme. Dilema zvaná Huawei je tak novou kapitolou „zrážky“ civilizácií. Ak by však americká diskriminácia priviedla Huawei k väčšej transparentnosti, optimisti môžu dúfať v potvrdenie Fukuyamovej tézy, podľa ktorej biznis obrej čínskej firmy môže prispieť k otvorenosti Číny samotnej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.