V Európskej únii rodiny každoročne míňajú miliardy eur na súkromné doučovanie svojich detí popri bežnom vyučovaní v škole. V poslednom desaťročí sa zo súkromného doučovania v Európe stalo nové prekvitajúce odvetvie, pričom len nemeckí a francúzski rodičia naň ročne minú viac ako miliardu eur. Podobný trend je prítomný na západe i juhu Európy, v bývalých socialistických krajinách, pričom nedotknuté ostávajú zrejme len škandinávske krajiny.
Je to pre rast záujmu Európanov o vzdelanie? Alebo klesá prestíž a kvalita tradičného školstva? Mark Bray z univerzity v Hongkongu a autor štúdie Výzva tieňového vyučovania z roku 2011 vysvetľuje, že „dopyt po súkromnom doučovaní prichádza najmä od úspešných žiakov, ktorí sa snažia udržať si svoje konkurenčné výhody. Na druhej strane je doučovanie menej často využívané žiakmi, ktorí pomoc pri učení skutočne potrebujú a nenachádzajú ju v škole.“
.rozšírené na juhu, zriedkavejšie na severe
Pri pohľade na mapu Európy sa ukazuje, že doučovanie je najviac rozšírené na juhu, najmä v Grécku, na Cypre a Malte, čo odzrkadľuje dlhú tradíciu paralelných systémov vzdelávania v týchto krajinách. V strednej a východnej Európe sa rozsiahlo doučuje čiastočne preto, lebo to poskytuje možnosť dodatočného príjmu doučujúcim učiteľom. Na západe Európy je doučovanie na vzostupe najmä výsledkom vzniku nových doučovacích firiem a čoraz väčšej akceptácie trhového poňatia doučovania. Zrejme len v škandinávskych krajinách pretrváva tradičný model dôvery rodín voči školám. Na príklade Fínska Bray ilustruje, že pre túto krajinu nie je typická hierarchia ani elitárstvo škôl, učiteľský zbor je vysoko profesionálny a v krajine nie sú centralizované testy, čo sú všetko faktory udržujúce mieru súkromného doučovania v krajine na veľmi nízkych úrovniach.
Hoci napríklad v Hongkongu sú doučujúci, ktorí sú populárni, celebritami, priťahujúcimi žiakov do veľkých auditórií s video prenosmi, doučovanie v Európe je stále najmä individuálne. Nanajvýš sa deje v malých skupinkách žiakov, ktorých doučujú učitelia či vysokoškolskí študenti. Na vzostupe sú však aj doučovacie kurzy, podobné vyučovaniu v triedach, ponúkané firmami. Väčšiu rolu začínajú hrať aj informačné technológie, od internetových stránok, spájajúcich ľudí hľadajúcich a ponúkajúcich doučovanie, až po firmy, ktoré ponúkajú doučovanie cez internet. Firmy ako napríklad TutorVista tvrdia, že online doučovanie je od vás „len na jedno kliknutie“ a svoje fungovanie založili na anglicky hovoriacich absolventoch z krajín s nižšími príjmami, napríklad z Indie, ktorí poznajú britský vzdelávací systém a môžu cez internet odbremeniť európske rodiny od nutnosti osobne navštevovať alebo pozývať domov cudzieho doučujúceho.
.testovanie vytvára dopyt po doučovaní
Predmety, v ktorých sa v Európe najčastejšie doučuje, sú najmä matematika a rodný jazyk. Ako vysvetľuje Mark Bray, „je to spôsobené významom týchto predmetov pri testoch, od ktorých závisí postup žiakov do vyšších ročníkov alebo škôl.“ Aj keď sa tieto predmety na školách vyučujú kvalitne, „veľa rodín sa obáva, že príprava v škole nie je dostatočná, a tak hľadajú ďalšie možnosti mimo nej.“
Hoci akademická kvalita vzdelávania je v európskych krajinách vysoká, dopyt po doučovaní môže zapríčiniť súťaživosť medzi žiakmi, ktorú podporujú kľúčové testy, otvárajúce možnosť postupu na vyšší stupeň vzdelávania alebo na elitnejšie školy. Krajiny v strednej a východnej Európe, ktoré nedávno zaviedli rôzne zmeny v systémoch testov na konci strednej školy a pred vstupom na univerzity, ako napríklad Česko, Litva, Poľsko a Slovensko, majú skúsenosť s nárastom súkromného doučovania v tejto skupine študentov.
Motivácia na súkromné doučovanie však môže narastať aj pre určité nedostatky tradičných škôl, ako uvádza napríklad jeden estónsky doučujúci: „Veľmi často je mojou hlavnou úlohou byť psychológom, dôverníkom a posilou pre žiakov, a až potom poskytovateľom určitých vedomostí.“ Laura Kirss, výskumníčka z estónskeho think-tanku Praxis, uvádza, že „na estónskych školách chýba individuálny prístup k žiakom a rodiny nie sú vždy schopné plniť túto úlohu.“
Hoci doučovanie ako individuálne a dobre prispôsobené vzdelávanie má pre žiakov veľa zjavných výhod, ľudia s rozhodovacími právomocami v školstve by mali ostať v strehu, ak v krajine prichádza k jeho veľkému nárastu. Chudobnejšie rodiny často k doučovaniu nemajú prístup, v spoločnosti môžu narastať sociálne rozdiely a okrem toho doučovací biznis môže preberať dobrých učiteľov zo školstva alebo ich motivovať na to, aby viac energie venovali lepšie platenému doučovaniu než vyučovaniu v triede. Existujú aj krajiny, kde dochádza doslova k odlivu učiva zo škôl, pričom časť učiva v štátom určených osnovách je poskytovaná výlučne na súkromných platených hodinách.
.čo s tým?
Dáta, ktoré sú k dispozícii, hovoria o pohľade študentov, často však nezahŕňajú pohľad rodičov, učiteľov a doučujúcich. Vhodné opatrenia sa tak budú líšiť podľa toho, či doučovanie vytláča tradičné vyučovanie v školách pre nízke platy učiteľov alebo skôr pre klesajúcu kvalitu vzdelávania. Isté je, že riaditelia škôl a ľudia na ministerstvách by sa mali pýtať, čo rodinám na bežných školách chýba, keď sa tak masívne obracajú na doučovanie. Ak sú doučujúci efektívnejší ako učitelia, potom by sa učitelia mohli zlepšiť, alebo by sa mohli zmeniť systémy testovania, aby sa znížil jednorazový tlak na študentov.
Iveta Silova z americkej Lehigh University a spolueditorka knihy Education in a Hidden Marketplace cituje jedného zo študentov zo svojho výskumu: „Keď hľadím späť, myslím, že chodiť do školy bola strata času. Bol by som na tom lepšie, keby som chodil len na súkromné doučovanie.“ Citát je z Azerbajdžanu, ale určite nie je úplne cudzí ani na Slovensku. Čím rozšírenejší by bol tento pocit medzi študentmi a rodičmi, tým dôležitejšia by bola primeraná reakcia školy. Neignorovať tieňové vzdelávanie, ako sa súkromné doučovanie často označuje, ale naopak, poučiť sa z jeho dôsledkov môže byť dobrým začiatkom aj pre mnohé európske krajiny, v ktorých situácia s doučovaním ešte nedosiahla stav úplného úpadku dôvery v tradičné školstvo.
Autorka je výskumníčka v Inštitúte pre dobre spracovanú spoločnosť.
Je to pre rast záujmu Európanov o vzdelanie? Alebo klesá prestíž a kvalita tradičného školstva? Mark Bray z univerzity v Hongkongu a autor štúdie Výzva tieňového vyučovania z roku 2011 vysvetľuje, že „dopyt po súkromnom doučovaní prichádza najmä od úspešných žiakov, ktorí sa snažia udržať si svoje konkurenčné výhody. Na druhej strane je doučovanie menej často využívané žiakmi, ktorí pomoc pri učení skutočne potrebujú a nenachádzajú ju v škole.“
.rozšírené na juhu, zriedkavejšie na severe
Pri pohľade na mapu Európy sa ukazuje, že doučovanie je najviac rozšírené na juhu, najmä v Grécku, na Cypre a Malte, čo odzrkadľuje dlhú tradíciu paralelných systémov vzdelávania v týchto krajinách. V strednej a východnej Európe sa rozsiahlo doučuje čiastočne preto, lebo to poskytuje možnosť dodatočného príjmu doučujúcim učiteľom. Na západe Európy je doučovanie na vzostupe najmä výsledkom vzniku nových doučovacích firiem a čoraz väčšej akceptácie trhového poňatia doučovania. Zrejme len v škandinávskych krajinách pretrváva tradičný model dôvery rodín voči školám. Na príklade Fínska Bray ilustruje, že pre túto krajinu nie je typická hierarchia ani elitárstvo škôl, učiteľský zbor je vysoko profesionálny a v krajine nie sú centralizované testy, čo sú všetko faktory udržujúce mieru súkromného doučovania v krajine na veľmi nízkych úrovniach.
Hoci napríklad v Hongkongu sú doučujúci, ktorí sú populárni, celebritami, priťahujúcimi žiakov do veľkých auditórií s video prenosmi, doučovanie v Európe je stále najmä individuálne. Nanajvýš sa deje v malých skupinkách žiakov, ktorých doučujú učitelia či vysokoškolskí študenti. Na vzostupe sú však aj doučovacie kurzy, podobné vyučovaniu v triedach, ponúkané firmami. Väčšiu rolu začínajú hrať aj informačné technológie, od internetových stránok, spájajúcich ľudí hľadajúcich a ponúkajúcich doučovanie, až po firmy, ktoré ponúkajú doučovanie cez internet. Firmy ako napríklad TutorVista tvrdia, že online doučovanie je od vás „len na jedno kliknutie“ a svoje fungovanie založili na anglicky hovoriacich absolventoch z krajín s nižšími príjmami, napríklad z Indie, ktorí poznajú britský vzdelávací systém a môžu cez internet odbremeniť európske rodiny od nutnosti osobne navštevovať alebo pozývať domov cudzieho doučujúceho.
.testovanie vytvára dopyt po doučovaní
Predmety, v ktorých sa v Európe najčastejšie doučuje, sú najmä matematika a rodný jazyk. Ako vysvetľuje Mark Bray, „je to spôsobené významom týchto predmetov pri testoch, od ktorých závisí postup žiakov do vyšších ročníkov alebo škôl.“ Aj keď sa tieto predmety na školách vyučujú kvalitne, „veľa rodín sa obáva, že príprava v škole nie je dostatočná, a tak hľadajú ďalšie možnosti mimo nej.“
Hoci akademická kvalita vzdelávania je v európskych krajinách vysoká, dopyt po doučovaní môže zapríčiniť súťaživosť medzi žiakmi, ktorú podporujú kľúčové testy, otvárajúce možnosť postupu na vyšší stupeň vzdelávania alebo na elitnejšie školy. Krajiny v strednej a východnej Európe, ktoré nedávno zaviedli rôzne zmeny v systémoch testov na konci strednej školy a pred vstupom na univerzity, ako napríklad Česko, Litva, Poľsko a Slovensko, majú skúsenosť s nárastom súkromného doučovania v tejto skupine študentov.
Motivácia na súkromné doučovanie však môže narastať aj pre určité nedostatky tradičných škôl, ako uvádza napríklad jeden estónsky doučujúci: „Veľmi často je mojou hlavnou úlohou byť psychológom, dôverníkom a posilou pre žiakov, a až potom poskytovateľom určitých vedomostí.“ Laura Kirss, výskumníčka z estónskeho think-tanku Praxis, uvádza, že „na estónskych školách chýba individuálny prístup k žiakom a rodiny nie sú vždy schopné plniť túto úlohu.“
Hoci doučovanie ako individuálne a dobre prispôsobené vzdelávanie má pre žiakov veľa zjavných výhod, ľudia s rozhodovacími právomocami v školstve by mali ostať v strehu, ak v krajine prichádza k jeho veľkému nárastu. Chudobnejšie rodiny často k doučovaniu nemajú prístup, v spoločnosti môžu narastať sociálne rozdiely a okrem toho doučovací biznis môže preberať dobrých učiteľov zo školstva alebo ich motivovať na to, aby viac energie venovali lepšie platenému doučovaniu než vyučovaniu v triede. Existujú aj krajiny, kde dochádza doslova k odlivu učiva zo škôl, pričom časť učiva v štátom určených osnovách je poskytovaná výlučne na súkromných platených hodinách.
.čo s tým?
Dáta, ktoré sú k dispozícii, hovoria o pohľade študentov, často však nezahŕňajú pohľad rodičov, učiteľov a doučujúcich. Vhodné opatrenia sa tak budú líšiť podľa toho, či doučovanie vytláča tradičné vyučovanie v školách pre nízke platy učiteľov alebo skôr pre klesajúcu kvalitu vzdelávania. Isté je, že riaditelia škôl a ľudia na ministerstvách by sa mali pýtať, čo rodinám na bežných školách chýba, keď sa tak masívne obracajú na doučovanie. Ak sú doučujúci efektívnejší ako učitelia, potom by sa učitelia mohli zlepšiť, alebo by sa mohli zmeniť systémy testovania, aby sa znížil jednorazový tlak na študentov.
Iveta Silova z americkej Lehigh University a spolueditorka knihy Education in a Hidden Marketplace cituje jedného zo študentov zo svojho výskumu: „Keď hľadím späť, myslím, že chodiť do školy bola strata času. Bol by som na tom lepšie, keby som chodil len na súkromné doučovanie.“ Citát je z Azerbajdžanu, ale určite nie je úplne cudzí ani na Slovensku. Čím rozšírenejší by bol tento pocit medzi študentmi a rodičmi, tým dôležitejšia by bola primeraná reakcia školy. Neignorovať tieňové vzdelávanie, ako sa súkromné doučovanie často označuje, ale naopak, poučiť sa z jeho dôsledkov môže byť dobrým začiatkom aj pre mnohé európske krajiny, v ktorých situácia s doučovaním ešte nedosiahla stav úplného úpadku dôvery v tradičné školstvo.
Autorka je výskumníčka v Inštitúte pre dobre spracovanú spoločnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.