Hlavnou príčinou sporu sa netradične stali supermoderné technológie. Vďaka nim totiž začali Američania ťažiť takzvaný bridlicový plyn, čo spôsobilo, že o niekoľko rokov sa z krajiny, závislej od importu, stala exportná veľmoc. Konkrétne v roku 2009 nikto na svete nevyťažil tejto suroviny toľko, ako Američania. Americký plyn dnes dobýja svetové trhy a jeho hlavnou prednosťou je atraktívna cena – 70 dolárov za tisíc kubických metrov. Na porovnanie, Poľsko nakupuje plyn z Ruska za 500 dolárov.
Expanzia amerického bridlicového plynu tvrdo dopadla najmä na Gazprom. Rýchlo vyvolala tlak na značné znižovanie cien v Európe a keďže Američania majú obrovské prebytky tejto suroviny a navyše sú konkurencieschopní, ohrozujú pozície Moskvy na trhu. A to nie je všetko. V USA sa nachádzajú aj obrovské zásoby bridlicovej ropy. Ak ju Američania začnú masovo ťažiť, môžu marginalizovať krajiny Arabského sveta a Rusko. Pre Kremeľ by to bol obrovský problém, pretože ruské hospodárstvo stojí najmä na exporte energetických surovín. Viac ako polovica rozpočtu pochádza z predaja plynu a ropy. Kríza v tomto biznise môže spôsobiť krach celého ruského hospodárstva.
Čo s tým má spoločné Poľsko? Geologické výskumy ukázali, že najväčšie zásoby bridlicového plynu sa v Európe nachádzajú práve v Poľsku. Podľa niektorých exportov ide o objem, ktorý by mohol vystačiť na 300 rokov ťažby. Keby Poliaci začali ťažiť takým tempom ako Američania, Poľsko by prestalo kupovať plyn z Ruska, od ktorého je momentálne absolútne závislé a stalo by sa exportnou krajinou, čo by v regióne výrazne obmedzilo vplyv Gazpromu. Pre Moskvu najčernejší zo všetkých scenárov.
Preto sa bitka o poľské bridlice začala už teraz. Proti sebe stoja firmy z rôznych krajín, napríklad Exxon, Chevron či Petroleum. Do bitky chcú vstúpiť aj čínske a ruské koncerny. Poľská vláda doteraz vydala 113 koncesií na ťažbu. Proruská loby sa snaží robiť všetko, aby proces zablokovala. Aktívne sú najmä ekologické organizácie, ktoré sa snažia brániť ťažbe bridlicového plynu s poukazovaním na nebezpečenstvo pre prírodu.
Nie je tiež celkom jasné, akú pozíciu budú mať zahraničné firmy. Či to bude variant viac podobný Nórsku, alebo Nigérii. Obidve tieto krajiny majú obrovské zásoby energetických surovín a koncesie na ťažbu prevádzkujú aj zahraničné firmy. Napriek tomu, v Nórsku zostane okolo 80 percent ziskov z ťažby, zatiaľ čo v Nigérii okolo 8 percent. Ktorou cestou sa vydá Poľsko?
Autor je poľský publicista, píše pre týždenník V sieci.
Expanzia amerického bridlicového plynu tvrdo dopadla najmä na Gazprom. Rýchlo vyvolala tlak na značné znižovanie cien v Európe a keďže Američania majú obrovské prebytky tejto suroviny a navyše sú konkurencieschopní, ohrozujú pozície Moskvy na trhu. A to nie je všetko. V USA sa nachádzajú aj obrovské zásoby bridlicovej ropy. Ak ju Američania začnú masovo ťažiť, môžu marginalizovať krajiny Arabského sveta a Rusko. Pre Kremeľ by to bol obrovský problém, pretože ruské hospodárstvo stojí najmä na exporte energetických surovín. Viac ako polovica rozpočtu pochádza z predaja plynu a ropy. Kríza v tomto biznise môže spôsobiť krach celého ruského hospodárstva.
Čo s tým má spoločné Poľsko? Geologické výskumy ukázali, že najväčšie zásoby bridlicového plynu sa v Európe nachádzajú práve v Poľsku. Podľa niektorých exportov ide o objem, ktorý by mohol vystačiť na 300 rokov ťažby. Keby Poliaci začali ťažiť takým tempom ako Američania, Poľsko by prestalo kupovať plyn z Ruska, od ktorého je momentálne absolútne závislé a stalo by sa exportnou krajinou, čo by v regióne výrazne obmedzilo vplyv Gazpromu. Pre Moskvu najčernejší zo všetkých scenárov.
Preto sa bitka o poľské bridlice začala už teraz. Proti sebe stoja firmy z rôznych krajín, napríklad Exxon, Chevron či Petroleum. Do bitky chcú vstúpiť aj čínske a ruské koncerny. Poľská vláda doteraz vydala 113 koncesií na ťažbu. Proruská loby sa snaží robiť všetko, aby proces zablokovala. Aktívne sú najmä ekologické organizácie, ktoré sa snažia brániť ťažbe bridlicového plynu s poukazovaním na nebezpečenstvo pre prírodu.
Nie je tiež celkom jasné, akú pozíciu budú mať zahraničné firmy. Či to bude variant viac podobný Nórsku, alebo Nigérii. Obidve tieto krajiny majú obrovské zásoby energetických surovín a koncesie na ťažbu prevádzkujú aj zahraničné firmy. Napriek tomu, v Nórsku zostane okolo 80 percent ziskov z ťažby, zatiaľ čo v Nigérii okolo 8 percent. Ktorou cestou sa vydá Poľsko?
Autor je poľský publicista, píše pre týždenník V sieci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.