.hudba v sivej dobe
Samozrejme, ak sa obmedzíme na vtedajšie Československo s jeho normalizáciou, tak spoločensko-kultúrna klíma tu bola extrémne nepriaznivá, to nikto nepopiera. Avšak – paradoxne – práve v tom najväčšom dusne vznikli nesmierne zaujímavé a dnes už vskutku klasické albumy, ako napríklad debutová LP a dvojalbum Konvergencie superskupiny Collegium Musicum, Šľahačková princezná a Hráč Pavla Hammela a skupiny Prúdy, eponymný (a, žiaľ, jediný) album skupiny Gattch, debutový album solitéra Deža Ursinyho Provisorium, úchvatné Kuře v hodinkách skupiny Flamengo, sľubný debutový album Vladimíra Mišíka a skupiny Etc..., niekoľko veľmi zaujímavých experimentálnych platní súboru Blue Effect (pohotovo premenovanej na Modrý efekt a neskôr na M efekt), veľké platne skupín Jazz Q, Progress Organization / Barnodaj, Framus Five, Fermáta, Synkopy, George & Beatovens... a mohol by som pokračovať ešte na pár riadkoch. Ten výron tvorivosti, ktorá navyše úspešne prežila test času, sa azda nedá racionálne vysvetliť ničím iným, len starým kresťanským príslovím, že na hnojisku rastú najkrajšie ľalie.
V susedných socialistických krajinách bola situácia plus-mínus podobná. Nemali tam však nič na spôsob našej normalizácie a možno ani takých úplných idiotov v najvyššom vedení, takže rocková hudba tam mala trochu priaznivejšie zázemie. Tú hudbu sme počúvali aj my tu u nás. Maďarské skupiny ako Locomotiv GT, Syrius a Skorpió mali vskutku medzinárodné parametre, a o poľskom géniovi Czesławovi Niemenovi či skupine Breakout gitaristu Tadeusza Nalepu to platilo tiež. Ich nové albumy mizli z maďarského a poľského kultúrneho strediska ako čerstvé rožky z pekárovho koša.
A práve v Poľsku v roku 1974 vznikla skupina SBB, ktorá mala vo svojom genetickom kóde namiešaný aj Breakout (basgitarista Józef Skrzek v ňom istý čas pôsobil) i Niemena (pred osamostatnením sa tvorili členovia SBB jeho sprievodné teleso a nahrali s ním tri skvelé albumy). Dalo by sa povedať, že to, čo v histórii nášho rocku znamenalo Collegium Musicum, to SBB predstavovalo v rockovej histórii našich severných susedov. Teda nefalšovanú legendu progresívnej hudby, absolútnu špičku.
.ze slowem biegne do ciebie
Svoj debutový eponymický album trojica Józef Skrzek (basgitara, klávesy, spev), Apostolis Anthimos (gitara) a Jerzy Piotrowski (bicie) nahrala naživo v rámci koncertu v populárnom varšavskom študentskom klube Stodoła. Neobvyklým nasadením, energickou, zvukovo agresívnou, no zároveň virtuózne odpálenou zmesou fusion, rocku a blues zaujalo SBB nielen publikum v klube, ale v celom Poľsku i zahraničí (veľkým úspechom tria bolo vystúpenie na festivale v dánskom Roskilde v roku 1975). Onedlho sa SBB stalo najpopulárnejším hudobným telesom v Poľsku a lukratívnym vývozným artiklom.
Pamätníci sa isto rozpamätajú na úžasnú atmosféru dvoch koncertov, ktoré SBB odohrali v roku 1976 v bratislavskom PKO. Takú nálož číreho muzikantstva, improvizačných schopností, radosti z hrania a navyše výborných skladieb Bratislava nezažívala každý deň.
Po sérii úspešných albumov (za všetky spomeňme Nowy horyzont, Pamiec, Ze slowem biegne do ciebie, Welcome, Follow My Dream) a ešte úspešnejších koncertných turné v Poľsku i po celej Európe skupina v roku 1979 rozšírila svoju zostavu o druhého gitaristu Slawomira Piwowara a ako kvartet nahrala skvelý album Memento s banalnym tryptykiem. Album podporila aj poľským a európskym koncertným turné, na ktorom opäť zavítala na Slovensko. Bolo to v roku 1980 a koncert, ktorý odohrala v letnom kine v Komárne bol zaujímavý najmä tým, že na ňom pre chorobu chýbal spevák a klávesista Józef Skrzek. Priamy účastník koncertu, spisovateľ Dušan Taragel, mi však potvrdil, že publikum neprišlo skrátka a oslabená trojica odpálila strhujúcu šou vo svojej najlepšej tradícii. (Poznámka: Zvukový záznam z toho koncertu po viac ako dvoch desaťročiach vyšiel oficiálne na CD s názvom SBB Live in Czechoslovakia – Three Quarters). V tom istom roku sa však na veľký smútok svojich fanúšikov skupina SBB rozhodla zo zdravotných i osobných dôvodov pozastaviť svoju činnosť.
Jednotliví členovia sa rozišli svojimi cestami. Józef Skrzek sa vrhol na sólovú kariéru a filmovú i divadelnú hudbu, Apostolis Anthimos hral v skupinách Krzak a Dźem a v roku 1989 sa presťahoval do Grécka, Jerzy Piotrowski po ukončení činnosti SBB pôsobil v skupine Kombi a v jazzrockovom bigbande New Power a Slawomir Piwowar sa stal členom sprievodnej skupiny speváčky Ursuly Dudziakovej, známej pod umeleckým menom Ursula.
.szukaj, burz i buduj
Ku krátkodobej reaktivácii SBB došlo v prvej polovici 90. rokov, no počas turné po USA v roku 1994 (z ktorého vyšiel skvelý album Live in America) sa Jerzy Piotrowski rozhodol ostať v Amerike, čo bol definitívny koniec SBB v pôvodnej zostave.
Na pódiách sa skupina objavila až v roku 1997, s novým bubeníkom Miroslavom Muzykantom. Išlo však len o občasné koncerty, čerpajúce zo starého repertoáru. Až v roku 2000, s príchodom „definitívneho“ bubeníka, Američana Paula Wertica (milovníci džezu sa naňho isto budú pamätať ako na člena Pat Metheny Group) sa začal plnohodnotný comeback SBB, korunovaný o rok nato novým, vysoko ceneným štúdiovým albumom Nastroje (Nálady), prvým po vyše dvoch desaťročiach.
Od tej chvíle SBB nepretržito pôsobí na poľských i svetových pódiách, pravidelne nahráva nové albumy a hoci za tie roky sa na mieste hráča na bicích vystriedalo viacero špičkových medzinárodných hudobníkov (Maďar Gábor Németh, Poliak Ireneusz Glyk a Rus Pjotr Trošenkov), ústredná dvojica Skrzek-Anthimos je dostatočnou zárukou hudobnej kontinuity a vernosti pôvodnému významu skratky SBB (Szukaj, burz i buduj – teda po slovensky Hľadaj, búraj a stavaj).
V minulom roku sa na trhu objavil nový štúdiový album, nazvaný lakonicky SBB, teda rovnako, ako sa volal debut z roku 1974. V štúdiu si kapela vystačila ako duo, na koncertoch ju za bicou súpravou dopĺňa dlhoročný spolupracovník Ireneusz Glyk.
V tomto obsadení sa s SBB a ich hudbou budeme môcť stretnúť už 25. februára 2013 v bratislavskom hudobnom klube MMC na Karpatskej ulici. Nepochybujem, že to bude podobný silný zážitok ako v roku 1976, keď SBB hralo v Bratislave po prvý raz a svojou energiou, nasadením a hráčskou bravúrnosťou takmer zbúralo estrádnu halu PKO.
Autor je spisovateľ.
Samozrejme, ak sa obmedzíme na vtedajšie Československo s jeho normalizáciou, tak spoločensko-kultúrna klíma tu bola extrémne nepriaznivá, to nikto nepopiera. Avšak – paradoxne – práve v tom najväčšom dusne vznikli nesmierne zaujímavé a dnes už vskutku klasické albumy, ako napríklad debutová LP a dvojalbum Konvergencie superskupiny Collegium Musicum, Šľahačková princezná a Hráč Pavla Hammela a skupiny Prúdy, eponymný (a, žiaľ, jediný) album skupiny Gattch, debutový album solitéra Deža Ursinyho Provisorium, úchvatné Kuře v hodinkách skupiny Flamengo, sľubný debutový album Vladimíra Mišíka a skupiny Etc..., niekoľko veľmi zaujímavých experimentálnych platní súboru Blue Effect (pohotovo premenovanej na Modrý efekt a neskôr na M efekt), veľké platne skupín Jazz Q, Progress Organization / Barnodaj, Framus Five, Fermáta, Synkopy, George & Beatovens... a mohol by som pokračovať ešte na pár riadkoch. Ten výron tvorivosti, ktorá navyše úspešne prežila test času, sa azda nedá racionálne vysvetliť ničím iným, len starým kresťanským príslovím, že na hnojisku rastú najkrajšie ľalie.
V susedných socialistických krajinách bola situácia plus-mínus podobná. Nemali tam však nič na spôsob našej normalizácie a možno ani takých úplných idiotov v najvyššom vedení, takže rocková hudba tam mala trochu priaznivejšie zázemie. Tú hudbu sme počúvali aj my tu u nás. Maďarské skupiny ako Locomotiv GT, Syrius a Skorpió mali vskutku medzinárodné parametre, a o poľskom géniovi Czesławovi Niemenovi či skupine Breakout gitaristu Tadeusza Nalepu to platilo tiež. Ich nové albumy mizli z maďarského a poľského kultúrneho strediska ako čerstvé rožky z pekárovho koša.
A práve v Poľsku v roku 1974 vznikla skupina SBB, ktorá mala vo svojom genetickom kóde namiešaný aj Breakout (basgitarista Józef Skrzek v ňom istý čas pôsobil) i Niemena (pred osamostatnením sa tvorili členovia SBB jeho sprievodné teleso a nahrali s ním tri skvelé albumy). Dalo by sa povedať, že to, čo v histórii nášho rocku znamenalo Collegium Musicum, to SBB predstavovalo v rockovej histórii našich severných susedov. Teda nefalšovanú legendu progresívnej hudby, absolútnu špičku.
.ze slowem biegne do ciebie
Svoj debutový eponymický album trojica Józef Skrzek (basgitara, klávesy, spev), Apostolis Anthimos (gitara) a Jerzy Piotrowski (bicie) nahrala naživo v rámci koncertu v populárnom varšavskom študentskom klube Stodoła. Neobvyklým nasadením, energickou, zvukovo agresívnou, no zároveň virtuózne odpálenou zmesou fusion, rocku a blues zaujalo SBB nielen publikum v klube, ale v celom Poľsku i zahraničí (veľkým úspechom tria bolo vystúpenie na festivale v dánskom Roskilde v roku 1975). Onedlho sa SBB stalo najpopulárnejším hudobným telesom v Poľsku a lukratívnym vývozným artiklom.
Pamätníci sa isto rozpamätajú na úžasnú atmosféru dvoch koncertov, ktoré SBB odohrali v roku 1976 v bratislavskom PKO. Takú nálož číreho muzikantstva, improvizačných schopností, radosti z hrania a navyše výborných skladieb Bratislava nezažívala každý deň.
Po sérii úspešných albumov (za všetky spomeňme Nowy horyzont, Pamiec, Ze slowem biegne do ciebie, Welcome, Follow My Dream) a ešte úspešnejších koncertných turné v Poľsku i po celej Európe skupina v roku 1979 rozšírila svoju zostavu o druhého gitaristu Slawomira Piwowara a ako kvartet nahrala skvelý album Memento s banalnym tryptykiem. Album podporila aj poľským a európskym koncertným turné, na ktorom opäť zavítala na Slovensko. Bolo to v roku 1980 a koncert, ktorý odohrala v letnom kine v Komárne bol zaujímavý najmä tým, že na ňom pre chorobu chýbal spevák a klávesista Józef Skrzek. Priamy účastník koncertu, spisovateľ Dušan Taragel, mi však potvrdil, že publikum neprišlo skrátka a oslabená trojica odpálila strhujúcu šou vo svojej najlepšej tradícii. (Poznámka: Zvukový záznam z toho koncertu po viac ako dvoch desaťročiach vyšiel oficiálne na CD s názvom SBB Live in Czechoslovakia – Three Quarters). V tom istom roku sa však na veľký smútok svojich fanúšikov skupina SBB rozhodla zo zdravotných i osobných dôvodov pozastaviť svoju činnosť.
Jednotliví členovia sa rozišli svojimi cestami. Józef Skrzek sa vrhol na sólovú kariéru a filmovú i divadelnú hudbu, Apostolis Anthimos hral v skupinách Krzak a Dźem a v roku 1989 sa presťahoval do Grécka, Jerzy Piotrowski po ukončení činnosti SBB pôsobil v skupine Kombi a v jazzrockovom bigbande New Power a Slawomir Piwowar sa stal členom sprievodnej skupiny speváčky Ursuly Dudziakovej, známej pod umeleckým menom Ursula.
.szukaj, burz i buduj
Ku krátkodobej reaktivácii SBB došlo v prvej polovici 90. rokov, no počas turné po USA v roku 1994 (z ktorého vyšiel skvelý album Live in America) sa Jerzy Piotrowski rozhodol ostať v Amerike, čo bol definitívny koniec SBB v pôvodnej zostave.
Na pódiách sa skupina objavila až v roku 1997, s novým bubeníkom Miroslavom Muzykantom. Išlo však len o občasné koncerty, čerpajúce zo starého repertoáru. Až v roku 2000, s príchodom „definitívneho“ bubeníka, Američana Paula Wertica (milovníci džezu sa naňho isto budú pamätať ako na člena Pat Metheny Group) sa začal plnohodnotný comeback SBB, korunovaný o rok nato novým, vysoko ceneným štúdiovým albumom Nastroje (Nálady), prvým po vyše dvoch desaťročiach.
Od tej chvíle SBB nepretržito pôsobí na poľských i svetových pódiách, pravidelne nahráva nové albumy a hoci za tie roky sa na mieste hráča na bicích vystriedalo viacero špičkových medzinárodných hudobníkov (Maďar Gábor Németh, Poliak Ireneusz Glyk a Rus Pjotr Trošenkov), ústredná dvojica Skrzek-Anthimos je dostatočnou zárukou hudobnej kontinuity a vernosti pôvodnému významu skratky SBB (Szukaj, burz i buduj – teda po slovensky Hľadaj, búraj a stavaj).
V minulom roku sa na trhu objavil nový štúdiový album, nazvaný lakonicky SBB, teda rovnako, ako sa volal debut z roku 1974. V štúdiu si kapela vystačila ako duo, na koncertoch ju za bicou súpravou dopĺňa dlhoročný spolupracovník Ireneusz Glyk.
V tomto obsadení sa s SBB a ich hudbou budeme môcť stretnúť už 25. februára 2013 v bratislavskom hudobnom klube MMC na Karpatskej ulici. Nepochybujem, že to bude podobný silný zážitok ako v roku 1976, keď SBB hralo v Bratislave po prvý raz a svojou energiou, nasadením a hráčskou bravúrnosťou takmer zbúralo estrádnu halu PKO.
Autor je spisovateľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.