Nemyslím lineárne
S písaním básní som to začala myslieť vážne asi v osemnástich, ale ešte mi to nešlo. Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné.
Ovoniavam
Vždy som sa riadila čuchom. Ovoniavala som kvety, potraviny, priestory, krajiny aj ľudí. Proustova spomienka bola zavinutá v chuti madeleine rozmočenej v lyžičke čaju. Moje spomienky sú zavinuté do vôní. Dlho som si nevedela vybrať parfum, ktorý by ma charakterizoval. Pred niekoľkými rokmi som objavila svet nikových vôní, parfumových skvostov dostupných v špecializovaných obchodoch alebo na internete. Odvtedy ma charakterizuje mnoho vôní, a mnohé sa snažím charakterizovať ja, keď si zapisujem dojmy, ktoré vo mne vyvolávajú.
Kolobežkujem
V útlom detstve som chodila na gymnastiku, ale mama sa bála, že si ublížim alebo zostanem malá a svalnatá. V Paríži som sa naučila presúvať na korčuliach, tu sa to nedá. Tak som aspoň vášnivo bicyklovala, no len do chvíle, kým mi neukradli bicykel. Muž mi hneď kúpil nový, ale ja dodnes trúchlim za tým prvým, možno aj preto som prešla na kolobežku. Dala som si na ňu popruh z karimatky, takže ju buď nosím na pleci, alebo sa veziem a divo pritom preskakujem obrubníky.
Živím sa
Pokiaľ som nestretla môjho muža, gurmána, žila som z čínskej kapusty, vifonu a uhorky. Až on maučil degustovať, vnímať pri tom seba i jedlo, oceniť aj ten estetický aspekt. Ale občas pokojne zjem celú papriku len tak, nezakomponujem ju do pekného farebného zdravého jedla s vyváženou chuťovou dramaturgiou. Zhltnem ju. Alebo si napchám ústa klíčkami. Keď sa živím, prijímam energiu, vitamíny, minerály.
Gurmánsky obed, to je ako ísť do divadla, ale človek nežije iba divadlom.
Vyosím sa
Celý život sa snažím ovládať. No niekedy sa v rozhovore alebo v myslení dostanem do stavu akéhosi vyosenia, zmeneného vnímania podobného ľahkej opitosti. Sebakontrola vtedy ide bokom občas poviem niečo, čo som nechcela, čo nezapadá do obrazu, ktorý okolo seba vytváram. Poézia mi svojím kódovaním dáva väčšiu slobodu, nemusí byť konkrétna, a zároveň je koncentrovaná a presná. Ale aj jej písaniu predchádza vyosenie. Zahmlenie rutinného sveta a zaostrenie na iný.
Vybuchujem
Je veľa vecí, ktoré ma iritujú, ale keď som v pohode, zvládnem čokoľvek. Keď v pohode nie som, tvárim sa, že som. A potom zrazu príde posledná kvapka a ja začnem kričať. Môj hnev šokuje, lebo nedávam varovné signály. Prácne sa to učím odstraňovať a dávať nespokojnosť včas najavo, ale je to veľmi ťažké.
Zlyhávam
V reklame by som neprežila, nedokážem chrliť nápady na počkanie. Hoci mám rada skratku, zväčša mám sto chutí tému vyobracať zo všetkých strán a napísať traktát, encyklopédiu universalis. Som perfekcionistka, ale zlyhávam na všetkých frontoch.
S písaním básní som to začala myslieť vážne asi v osemnástich, ale ešte mi to nešlo. Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné.
Ovoniavam
Vždy som sa riadila čuchom. Ovoniavala som kvety, potraviny, priestory, krajiny aj ľudí. Proustova spomienka bola zavinutá v chuti madeleine rozmočenej v lyžičke čaju. Moje spomienky sú zavinuté do vôní. Dlho som si nevedela vybrať parfum, ktorý by ma charakterizoval. Pred niekoľkými rokmi som objavila svet nikových vôní, parfumových skvostov dostupných v špecializovaných obchodoch alebo na internete. Odvtedy ma charakterizuje mnoho vôní, a mnohé sa snažím charakterizovať ja, keď si zapisujem dojmy, ktoré vo mne vyvolávajú.
Kolobežkujem
V útlom detstve som chodila na gymnastiku, ale mama sa bála, že si ublížim alebo zostanem malá a svalnatá. V Paríži som sa naučila presúvať na korčuliach, tu sa to nedá. Tak som aspoň vášnivo bicyklovala, no len do chvíle, kým mi neukradli bicykel. Muž mi hneď kúpil nový, ale ja dodnes trúchlim za tým prvým, možno aj preto som prešla na kolobežku. Dala som si na ňu popruh z karimatky, takže ju buď nosím na pleci, alebo sa veziem a divo pritom preskakujem obrubníky.
Živím sa
Pokiaľ som nestretla môjho muža, gurmána, žila som z čínskej kapusty, vifonu a uhorky. Až on maučil degustovať, vnímať pri tom seba i jedlo, oceniť aj ten estetický aspekt. Ale občas pokojne zjem celú papriku len tak, nezakomponujem ju do pekného farebného zdravého jedla s vyváženou chuťovou dramaturgiou. Zhltnem ju. Alebo si napchám ústa klíčkami. Keď sa živím, prijímam energiu, vitamíny, minerály.
Gurmánsky obed, to je ako ísť do divadla, ale človek nežije iba divadlom.
Vyosím sa
Celý život sa snažím ovládať. No niekedy sa v rozhovore alebo v myslení dostanem do stavu akéhosi vyosenia, zmeneného vnímania podobného ľahkej opitosti. Sebakontrola vtedy ide bokom občas poviem niečo, čo som nechcela, čo nezapadá do obrazu, ktorý okolo seba vytváram. Poézia mi svojím kódovaním dáva väčšiu slobodu, nemusí byť konkrétna, a zároveň je koncentrovaná a presná. Ale aj jej písaniu predchádza vyosenie. Zahmlenie rutinného sveta a zaostrenie na iný.
Vybuchujem
Je veľa vecí, ktoré ma iritujú, ale keď som v pohode, zvládnem čokoľvek. Keď v pohode nie som, tvárim sa, že som. A potom zrazu príde posledná kvapka a ja začnem kričať. Môj hnev šokuje, lebo nedávam varovné signály. Prácne sa to učím odstraňovať a dávať nespokojnosť včas najavo, ale je to veľmi ťažké.
Zlyhávam
V reklame by som neprežila, nedokážem chrliť nápady na počkanie. Hoci mám rada skratku, zväčša mám sto chutí tému vyobracať zo všetkých strán a napísať traktát, encyklopédiu universalis. Som perfekcionistka, ale zlyhávam na všetkých frontoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.