Jurský park akoby bol šitý doslova dobiela rozpálenou ihlou. Tí diváci, pre ktorých je hľadanie filmových chýb obľúbenou kratochvíľou, ich našli až stopäťdesiat. Do tohto počtu sa rátajú aj chyby logické a technické. Čo sa týka faktografie, napriek tomu, že medzi tvorcami filmu a paleontológom Jackom Hornerom fungovala horúca linka, aj tak sa pri nakrúcaní dopustili viacerých prehreškov. Niežeby nad Jackovými dobrými radami zakaždým len laxne mávli rukou, išlo skôr o akýsi kompromis, ktorý spravili kvôli divákom a tomu, aby z kina odchádzali spokojne vystrašení a vynerváčení. Škrupulózny paleontológ môže namietnuť, že väčšina nezmyslov v tomto inak skvelom filme bola úplne zbytočná. Má pravdu? Poďme sa na ne pozrieť.
.brachiosaurus nebol krava
Prvým dinosaurom, ktorého videli filmoví paleontológovia, bol brachiosaurus. V pôsobivej scéne podíde gigant k stromu, začne z neho obžierať listy a prežúvať ich podobne ako dnešné prežúvavce. Potom sa postaví na zadné nohy, aby dočiahol vyššie. Prvým nezmyslom je neproporcionálne veľká hlava tohto dinosaura, ďalším chybným krokom je jeho prežúvanie. Brachiosaurus totiž mohol čeľusťami pohybovať len hore dolu, určite však nie aj do strán, tak ako to robia napríklad dnešné kravy, takéto niečo by po technickej stránky dokázali zvládnuť iba hadrosaury. Brachiosaurovi v skutočnosti pri trávení nepožutej potravy pomáhajú takzvané gastrolity, čo nie je nič iné, ako niekoľko veľkých okruhliakov, ktoré musel kvôli lepšiemu tráveniu pohltať. Ďalším nezmyslom bolo, keď sa brachiosaurus pri pasení postavil na zadné nohy. V skutočnosti by takýmto správaním výrazne ohrozoval svoj život, cievny systém tohto giganta totiž nebol prispôsobený na podobné cirkusové triky. Napriek snahe tvorcov bol výsledný efekt minimálny, ako si diváci všimli, napriek náročnému balansovaniu na zadných nohách si brachiosaurus veľmi nepomohol a dočiahol len o niečo vyššie, ako keď stál pevne ukotvený na všetkých štyroch.
.bleskurýchly tyranosaurus
Jasným headlinerom celého filmu je obrovský a večne hladný Tyrannosaurus rex. Paleontológovia už dávno pred nakrúcaním filmu vedeli, že tento dravý obor nedokázal bežať rýchlejšie než 20 či 30 kilometrov za hodinu. T-rex by určite nenašiel jediný dôvod, prečo by sa mal dobrovoľne hrať na akčného hrdinu, naháňajúceho a dobiehajúceho džíp. Diskutabilný je aj dunivý efekt, sprevádzajúci každý jeho krok. Keby v skutočnosti takýto hluk vychádzal spod jeho nepochybne ťažkých láb, tak by milý T-rex veľmi rýchlo uhynul od hladu. Dôvod? Potenciálna korisť by stihla utiecť skôr, než by jej nežne zaslintal uško. Nezmyslom je aj tvrdenie filmového paleontológa doktora Granta, ktorý sa dušoval, že T-rex nereaguje na nehybné predmety. Čo však jeho skvelý čuch?
.triceratops a kopa hnoja
Treba uznať, že najvernejšie zobrazeným dinosaurom bol triceratops. A to aj napriek tomu, že mu v maskérni prirobili fosilizované rohy (iné v tom zhone asi nezohnali). Úbohý triceratops musel podľahnúť depresii už len pri pohľade do zrkadla. Nehovoriac o tom, že by mu hrozilo vyhynutie, keďže žiadnu samičku by nezbalil na doplnok, ktorý 65 miliónov rokov ohlodával čas a mineralizácia.
Iný zjavný filmový prešľap sa týka delikátnej záležitosti, akou bola obrovská kopa fekálií, ktorými tento jašter pohnojil pravekú lúčku. Nájde sa niekto, kto verí, že Jeff Goldblum meria menej ako meter? Asi nie. Preto scéna, pri ktorej si neveriacky obzerá pohorie trusu čnejúce nad jeho hlavu, je úplne scestná. Iné by to bolo, keby sa kochal roztrúseným obsahom hrubého čreva, ktoré po sebe zanechal gigantický megasauropod. Deväťmetrový triceratops s análnym otvorom približne v metrovej výške nad zemou by však takéto niečo dokázal iba vtedy, keby mu Jeff Goldblum dal rabaka.
.najväčší nepodarok
Čo sa týka vernosti originálu, najmenej vydareným dinosaurom bol dilophosaurus. To bol ten krpatý jašter, ktorý si pochutil na vypasenom škodoradostnom ajťákovi Dennisovi Nedryovi. V skutočnosti to nebol žiadny trpaslík, meral až šesť metrov, čiže bol najmenej dvojnásobkom svojej filmovej verzie. S Nedrym by zrejme skoncoval po niekoľkých sekundách a nepotreboval by na to ani sci-fi módny doplnok typu krčného goliera (tvorcovia si ho požičali od súčasných agám), ani pľuvanie jedovatých slín. Iný nezmysel sa týka správania dilophosaura. Ani ten najhravejší či najzlomyseľnejší jašter by si nedovolil zastrašovať Nedryho, ktorý bol jeho korisťou. Vedel, že takýmto správaním by sa v momente pripravil o obed.
.veľký paradox
Často spomínaným všeobecným faktom je, že väčšina dinosaurov v Jurskom parku nepochádzala z obdobia jury, ale neskoršieho obdobia kriedy. Séria filmov by sa teda mala vlastne volať Kriedový park. Tyranosaurus aj triceratops sa napríklad objavujú až takmer 80 miliónov rokov po konci jurského obdobia. To je dokonca oveľa dlhší čas, než delí tieto dinosaury od súčasnosti.
Verme, že v štvrtom diele Jurského parku, ktorého premiéra sa už čulo chystá na budúci rok, autori potešia oči paleontológov vernejšími modelmi dinosaurov. Ak prihliadnu na doterajšie kritické hlasy, mali by pridať nielen farby, ale aj perie, ktorým by nemali šetriť napríklad pri velociraptoroch.
Autor je zoológ.
.brachiosaurus nebol krava
Prvým dinosaurom, ktorého videli filmoví paleontológovia, bol brachiosaurus. V pôsobivej scéne podíde gigant k stromu, začne z neho obžierať listy a prežúvať ich podobne ako dnešné prežúvavce. Potom sa postaví na zadné nohy, aby dočiahol vyššie. Prvým nezmyslom je neproporcionálne veľká hlava tohto dinosaura, ďalším chybným krokom je jeho prežúvanie. Brachiosaurus totiž mohol čeľusťami pohybovať len hore dolu, určite však nie aj do strán, tak ako to robia napríklad dnešné kravy, takéto niečo by po technickej stránky dokázali zvládnuť iba hadrosaury. Brachiosaurovi v skutočnosti pri trávení nepožutej potravy pomáhajú takzvané gastrolity, čo nie je nič iné, ako niekoľko veľkých okruhliakov, ktoré musel kvôli lepšiemu tráveniu pohltať. Ďalším nezmyslom bolo, keď sa brachiosaurus pri pasení postavil na zadné nohy. V skutočnosti by takýmto správaním výrazne ohrozoval svoj život, cievny systém tohto giganta totiž nebol prispôsobený na podobné cirkusové triky. Napriek snahe tvorcov bol výsledný efekt minimálny, ako si diváci všimli, napriek náročnému balansovaniu na zadných nohách si brachiosaurus veľmi nepomohol a dočiahol len o niečo vyššie, ako keď stál pevne ukotvený na všetkých štyroch.
.bleskurýchly tyranosaurus
Jasným headlinerom celého filmu je obrovský a večne hladný Tyrannosaurus rex. Paleontológovia už dávno pred nakrúcaním filmu vedeli, že tento dravý obor nedokázal bežať rýchlejšie než 20 či 30 kilometrov za hodinu. T-rex by určite nenašiel jediný dôvod, prečo by sa mal dobrovoľne hrať na akčného hrdinu, naháňajúceho a dobiehajúceho džíp. Diskutabilný je aj dunivý efekt, sprevádzajúci každý jeho krok. Keby v skutočnosti takýto hluk vychádzal spod jeho nepochybne ťažkých láb, tak by milý T-rex veľmi rýchlo uhynul od hladu. Dôvod? Potenciálna korisť by stihla utiecť skôr, než by jej nežne zaslintal uško. Nezmyslom je aj tvrdenie filmového paleontológa doktora Granta, ktorý sa dušoval, že T-rex nereaguje na nehybné predmety. Čo však jeho skvelý čuch?
.triceratops a kopa hnoja
Treba uznať, že najvernejšie zobrazeným dinosaurom bol triceratops. A to aj napriek tomu, že mu v maskérni prirobili fosilizované rohy (iné v tom zhone asi nezohnali). Úbohý triceratops musel podľahnúť depresii už len pri pohľade do zrkadla. Nehovoriac o tom, že by mu hrozilo vyhynutie, keďže žiadnu samičku by nezbalil na doplnok, ktorý 65 miliónov rokov ohlodával čas a mineralizácia.
Iný zjavný filmový prešľap sa týka delikátnej záležitosti, akou bola obrovská kopa fekálií, ktorými tento jašter pohnojil pravekú lúčku. Nájde sa niekto, kto verí, že Jeff Goldblum meria menej ako meter? Asi nie. Preto scéna, pri ktorej si neveriacky obzerá pohorie trusu čnejúce nad jeho hlavu, je úplne scestná. Iné by to bolo, keby sa kochal roztrúseným obsahom hrubého čreva, ktoré po sebe zanechal gigantický megasauropod. Deväťmetrový triceratops s análnym otvorom približne v metrovej výške nad zemou by však takéto niečo dokázal iba vtedy, keby mu Jeff Goldblum dal rabaka.
.najväčší nepodarok
Čo sa týka vernosti originálu, najmenej vydareným dinosaurom bol dilophosaurus. To bol ten krpatý jašter, ktorý si pochutil na vypasenom škodoradostnom ajťákovi Dennisovi Nedryovi. V skutočnosti to nebol žiadny trpaslík, meral až šesť metrov, čiže bol najmenej dvojnásobkom svojej filmovej verzie. S Nedrym by zrejme skoncoval po niekoľkých sekundách a nepotreboval by na to ani sci-fi módny doplnok typu krčného goliera (tvorcovia si ho požičali od súčasných agám), ani pľuvanie jedovatých slín. Iný nezmysel sa týka správania dilophosaura. Ani ten najhravejší či najzlomyseľnejší jašter by si nedovolil zastrašovať Nedryho, ktorý bol jeho korisťou. Vedel, že takýmto správaním by sa v momente pripravil o obed.
.veľký paradox
Často spomínaným všeobecným faktom je, že väčšina dinosaurov v Jurskom parku nepochádzala z obdobia jury, ale neskoršieho obdobia kriedy. Séria filmov by sa teda mala vlastne volať Kriedový park. Tyranosaurus aj triceratops sa napríklad objavujú až takmer 80 miliónov rokov po konci jurského obdobia. To je dokonca oveľa dlhší čas, než delí tieto dinosaury od súčasnosti.
Verme, že v štvrtom diele Jurského parku, ktorého premiéra sa už čulo chystá na budúci rok, autori potešia oči paleontológov vernejšími modelmi dinosaurov. Ak prihliadnu na doterajšie kritické hlasy, mali by pridať nielen farby, ale aj perie, ktorým by nemali šetriť napríklad pri velociraptoroch.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.