Ožení sa s neterou Johna F. Kenedyho, stane najprv poradcom pre telovýchovu hneď niekoľkých amerických prezidentov, a potom guvernérom Kalifornie. Viac sa nedá, sám prezidentom byť nemôže, nenarodil sa v USA. Fajčí cigary, ako prvý civil si kúpil Hummera, také to škaredé vojenské auto.
Súc guvernérom naďalej bral aspoň šteky vo filmoch, ktoré udržovali nažive jeho legendu. V nej dovádza svoje jediné herecké gesto k dokonalosti. Iba v Hollywoode sa môže filmovou superhviezdou stať ktosi, v súvislosti s kým môžeme slovo hranie bez irónie použiť iba vtedy, ak ide o spoločenské a stolové hry. Teším sa na prvý životopisný film o ňom, chlap, čo ho bude hrať, si už teraz zaslúži Oscara®.
Má šesťdesiatšesť rokov a znova sa vracia. Už nie v úlohe tichého majestátneho hlavohruďa, ktorú ako jednu-jedinú v rozmanitých filmoch zvládal, ale v úlohe bývalého tichého majestátneho hlavohruďa, čo je celkom nad jeho sily.
Ako vždy, aj teraz by bolo čírym utrpením dívať sa, keby nešlo práve o neho. Lenže ide, a tak mu to prepáčime. Ako vždy. Lebo naozaj je mimoriadne obdarený. Nielen svalovinou, dnes vädnúcou, nielen strašidelným prízvukom, ktorý sa vôbec nezlepšuje, nielen absolútnou neschopnosťou hrať v dramatickom slova zmysle, ale najmä a predovšetkým sebairóniou.
The Last Stand, v našich kinách ako Konečná, jeho prvý film po návrate k aktívnemu hviezdeniu, je, samozrejme, zlý film, o to horší, že režisérovi a scenáristom nedošlo, že síce obsadili do hlavnej úlohy virtuóza jedného gesta, ale vôbec mu ho tam nedali.
To bolo smutné. Smutnejšie však bolo, že v kine bola iba hŕstka ľudí.
Posledná skutočná filmová hviezda, Arnold Schwarzenegger, už nikoho nezaujíma. Česť jeho pamiatke, vďaka, nikdy nezabudneme. A neprajníci môžu dodať – nedá sa, bolelo to príliš.
Súc guvernérom naďalej bral aspoň šteky vo filmoch, ktoré udržovali nažive jeho legendu. V nej dovádza svoje jediné herecké gesto k dokonalosti. Iba v Hollywoode sa môže filmovou superhviezdou stať ktosi, v súvislosti s kým môžeme slovo hranie bez irónie použiť iba vtedy, ak ide o spoločenské a stolové hry. Teším sa na prvý životopisný film o ňom, chlap, čo ho bude hrať, si už teraz zaslúži Oscara®.
Má šesťdesiatšesť rokov a znova sa vracia. Už nie v úlohe tichého majestátneho hlavohruďa, ktorú ako jednu-jedinú v rozmanitých filmoch zvládal, ale v úlohe bývalého tichého majestátneho hlavohruďa, čo je celkom nad jeho sily.
Ako vždy, aj teraz by bolo čírym utrpením dívať sa, keby nešlo práve o neho. Lenže ide, a tak mu to prepáčime. Ako vždy. Lebo naozaj je mimoriadne obdarený. Nielen svalovinou, dnes vädnúcou, nielen strašidelným prízvukom, ktorý sa vôbec nezlepšuje, nielen absolútnou neschopnosťou hrať v dramatickom slova zmysle, ale najmä a predovšetkým sebairóniou.
The Last Stand, v našich kinách ako Konečná, jeho prvý film po návrate k aktívnemu hviezdeniu, je, samozrejme, zlý film, o to horší, že režisérovi a scenáristom nedošlo, že síce obsadili do hlavnej úlohy virtuóza jedného gesta, ale vôbec mu ho tam nedali.
To bolo smutné. Smutnejšie však bolo, že v kine bola iba hŕstka ľudí.
Posledná skutočná filmová hviezda, Arnold Schwarzenegger, už nikoho nezaujíma. Česť jeho pamiatke, vďaka, nikdy nezabudneme. A neprajníci môžu dodať – nedá sa, bolelo to príliš.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.