.aký dopad na Rádio Expres by malo zavedenie 30-percentnej kvóty pre slovenských intepretov?
Dnes je ťažké pomenovať dopady, nepoznáme presné parametre. Bolo by presne definované, v ktorých častiach dňa sa musí hrať 30 percent, alebo by to bolo na rozhodnutí rádia? V každom prípade by sa to negatívne prejavilo na atraktivite nášho produktu a mimoriadne kritické by to bolo najmä vo vzťahu k mladším cieľovým skupinám. Ak im namiesto Guettu dáme Ďurindu, tak zostanú iba tí, ktorí majú radšej Ďurindu a zvyšok odíde inam.
.ale podobné zákony fungujú vo viacerých európskych krajinách.
Nerozumiem tomuto argumentu. Proti desiatke tých krajín, ktoré to majú zavedené, môžem vytiahnuť stovku takých, kde tieto kvóty nemajú. Akékoľvek kvóty majú za cieľ narušiť prirodzenú rovnováhu dopytu a ponuky, a teda pôsobia deformačne. Navyše podporujú aj lenivosť zvýhodnenej skupiny, ktorá už nepotrebuje vyvinúť žiadnu aktivitu smerom k zlepšovaniu svojho produktu. V mnohých krajinách, kde podobné kvóty fungujú, odsúvajú rádiá plnenie tejto zákonnej povinnosti do nočných hodín, keď to najmenej ublíži počúvanosti. Verím, že aj medzi slovenskými hudobníkmi sa nájdu ľudia, ktorí si ešte pamätajú časy, keď sa v našich rádiach povinne hrala hudobná produkcia východného bloku na čele s artistami zo ZSSR.
.vaši kritici hovoria, že hlavným problémom malej hranosti slovenskej hudby v rádiách sú call-outy.
Súhlasím s tým, že call-outy, takisto ako peoplemetre či iné nástroje merania odozvy verejnosti, majú hlavnú nevýhodu v tom, že čokoľvek menšinové, nech aj akékoľvek kvalitné, nemilosrdne prevalcuje väčšinový vkus.
.vaši kritici tiež tvrdia, že do prieskumov zaraďujete málo slovenskej hudby.
Call-out je nástroj, vďaka ktorému získavame cenné informácie o popularite aktuálnych hitov. Sú kľúčovým nástrojom nášho komerčného úspechu. Každá jeho vlna nás však stojí nemalé peniaze a preto veľmi starostlivo vyberáme piesne, ktoré je pre nás efektívne testovať. Testovať v call-oute niečo, čo nepozná aspoň 70 percent našej cieľovej skupiny, je vyhadzovanie peňazí von oknom. V call-oute má zmysel testovať iba piesne, ktoré sa hrajú buď v našom rádiu, alebo vo veľkej miere v podobných konkurenčných rádiách.
.akú šancu má potom v rádiu Expres mladý hudobník?
Spýtajte sa Peťa Biča, Ega, Nely Pociskovej, Celeste Buckingham alebo Tomiho Popoviča. Ani v jednom prípade to nebolo na prvý pokus a predtým, než u nás mali hit, boli niekoľkokrát odmienutí, ale tak je to podľa mna správne. Máme právo a povinnosť trvať na tom, aby muzika, ktorá sa bude u nás hrať, spĺňala nami stanovené kritériá. My sme v rámci nášho žánru vďační za každú konkurencieschopnú pieseň.
.iným argumentom vašich kritikov je, že sa setlisty pre zahraničnú hudbu robia v zahraničí a domáca hudba je len vypchávkou voľného miesta.
Nemôžem hovoriť za našich konkurentov, ale za Rádio Expres čestne vyhlasujem, že ani jeden-jediný deň v histórii náš playlist nerobil nik iný ako naše hudobné oddelenie. Sme nesmierne vďační, ak sa na Slovensku urodí pieseň či dokonca ,celý interpret’, ktorý je schopný konkurovať zahraničnej produkcii. Slovenský poslucháč chce počúvať aj domácu muziku, no problem nastáva vo chvíli, keď my ako rádiá máme túto túžbu uspokojiť s tým domácim materiálom, ktorý máme k dispozícii.
Dnes je ťažké pomenovať dopady, nepoznáme presné parametre. Bolo by presne definované, v ktorých častiach dňa sa musí hrať 30 percent, alebo by to bolo na rozhodnutí rádia? V každom prípade by sa to negatívne prejavilo na atraktivite nášho produktu a mimoriadne kritické by to bolo najmä vo vzťahu k mladším cieľovým skupinám. Ak im namiesto Guettu dáme Ďurindu, tak zostanú iba tí, ktorí majú radšej Ďurindu a zvyšok odíde inam.
.ale podobné zákony fungujú vo viacerých európskych krajinách.
Nerozumiem tomuto argumentu. Proti desiatke tých krajín, ktoré to majú zavedené, môžem vytiahnuť stovku takých, kde tieto kvóty nemajú. Akékoľvek kvóty majú za cieľ narušiť prirodzenú rovnováhu dopytu a ponuky, a teda pôsobia deformačne. Navyše podporujú aj lenivosť zvýhodnenej skupiny, ktorá už nepotrebuje vyvinúť žiadnu aktivitu smerom k zlepšovaniu svojho produktu. V mnohých krajinách, kde podobné kvóty fungujú, odsúvajú rádiá plnenie tejto zákonnej povinnosti do nočných hodín, keď to najmenej ublíži počúvanosti. Verím, že aj medzi slovenskými hudobníkmi sa nájdu ľudia, ktorí si ešte pamätajú časy, keď sa v našich rádiach povinne hrala hudobná produkcia východného bloku na čele s artistami zo ZSSR.
.vaši kritici hovoria, že hlavným problémom malej hranosti slovenskej hudby v rádiách sú call-outy.
Súhlasím s tým, že call-outy, takisto ako peoplemetre či iné nástroje merania odozvy verejnosti, majú hlavnú nevýhodu v tom, že čokoľvek menšinové, nech aj akékoľvek kvalitné, nemilosrdne prevalcuje väčšinový vkus.
.vaši kritici tiež tvrdia, že do prieskumov zaraďujete málo slovenskej hudby.
Call-out je nástroj, vďaka ktorému získavame cenné informácie o popularite aktuálnych hitov. Sú kľúčovým nástrojom nášho komerčného úspechu. Každá jeho vlna nás však stojí nemalé peniaze a preto veľmi starostlivo vyberáme piesne, ktoré je pre nás efektívne testovať. Testovať v call-oute niečo, čo nepozná aspoň 70 percent našej cieľovej skupiny, je vyhadzovanie peňazí von oknom. V call-oute má zmysel testovať iba piesne, ktoré sa hrajú buď v našom rádiu, alebo vo veľkej miere v podobných konkurenčných rádiách.
.akú šancu má potom v rádiu Expres mladý hudobník?
Spýtajte sa Peťa Biča, Ega, Nely Pociskovej, Celeste Buckingham alebo Tomiho Popoviča. Ani v jednom prípade to nebolo na prvý pokus a predtým, než u nás mali hit, boli niekoľkokrát odmienutí, ale tak je to podľa mna správne. Máme právo a povinnosť trvať na tom, aby muzika, ktorá sa bude u nás hrať, spĺňala nami stanovené kritériá. My sme v rámci nášho žánru vďační za každú konkurencieschopnú pieseň.
.iným argumentom vašich kritikov je, že sa setlisty pre zahraničnú hudbu robia v zahraničí a domáca hudba je len vypchávkou voľného miesta.
Nemôžem hovoriť za našich konkurentov, ale za Rádio Expres čestne vyhlasujem, že ani jeden-jediný deň v histórii náš playlist nerobil nik iný ako naše hudobné oddelenie. Sme nesmierne vďační, ak sa na Slovensku urodí pieseň či dokonca ,celý interpret’, ktorý je schopný konkurovať zahraničnej produkcii. Slovenský poslucháč chce počúvať aj domácu muziku, no problem nastáva vo chvíli, keď my ako rádiá máme túto túžbu uspokojiť s tým domácim materiálom, ktorý máme k dispozícii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.