Danka Barteková: Mám ambície

.na olympiáde v Londýne ste boli zvolená do Medzinárodného olympijského výboru. Chýba síce ešte oficiálne potvrdenie, ale počas výkonu svojej funkcie budete ako členka MOV spolurozhodovať o tom, či uspeje kandidatúra Krakova a prípadne aj Slovenska. Váš hlas bude jeden zo 115. Viete už, ako budete hlasovať?
Mám na to ešte množstvo času. Uvidím, ako sa to bude vyvíjať.

.to znie dosť opatrne.
Ja som obrovský fanúšik olympijských hier a z môjho pohľadu je šport veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti. Na olympiáde v Londýne som videla, že Briti tých  sedem rokov prípravy poňali ako obrovskú príležitosť celkovo pozdvihnúť úroveň športu v krajine. Veľký dôraz kládli  na to, čo ostane po olympiáde.

.tak by to malo byť nastavené aj u nás?
Áno. V Londýne sa pozreli na to, čo im olympiáda môže dať. A urobili to tak skvelo, že prudko zvýšili počet medailí, zo športovcov spravili národných hrdinov, ale najmä do športovania zapojili obrovské množstvo ľudí. To im určite o niekoľko rokov zníži investície do zdravotníctva, lebo budú mať viac športujúcich ľudí. Pokiaľ by sa takto poňala olympiáda aj u nás, tak by to bol obrovský prínos.

.ale u nás sa vždy zdôrazňuje len to, že olympiáda pomôže cestovnému ruchu, že sem príde viac turistov. O vzoroch a inšpirácii na športovanie sa nehovorí.
To sa ani nestane automaticky – že okamžite začne oveľa viac detí chodiť na športové krúžky, začnú viac cvičiť, hýbať sa. Ale olympiádu je potrebné využiť práve na toto. Pokiaľ by sa to podarilo, tak je olympiáda to najlepšie, čo sa môže Slovensku stať.

.môžeme si olympiádu dovoliť?
Ja som v tom veľmi skeptická. Šport je na Slovensku dlhodobo finančne podvyživený. Preto je to veľmi trúfalé, uvažovať o usporiadaní olympiády.

.ale teraz je na stole návrh, že Slovensko by sa pridalo ku Krakovu a poskytlo by iba svoje zjazdovky v Jasnej či hokejové štadióny. To je reálnejšie?
.ja som fanúšik tejto myšlienky, ak by vláda na to našla peniaze a mohlo sa to urobiť tak, aby sme si neurobili hanbu. Určite by sa pozdvihla úroveň vnímania športu, naši ľudia by sa stali súčasťou olympijského sviatku, vnímali by ho naživo.

.ale aj vo vašom hlase cítiť opatrnosť.
Sme na Slovensku a niektoré veci u nás nefungujú.

.bola tu snaha o deaflympiádu – a skončila sa medzinárodnou hanbou. Nezopakuje sa to?
To je samostatná kapitola, ale poukazuje na to, aké sú na Slovensku tendencie.

.preto ste skeptická?
Áno, ale ja vidím aj pozitíva, ktoré olympiáda prináša. A keby sa podarilo tieto pozitíva vyzdvihnúť, tak by to bolo skvelé. Ak sa to nepodarí, tak by som radšej do toho nešla.  

.skúste ešte raz povedať hlavné pozitívum.
Naša spoločnosť je vo vzťahu k športu veľmi apatická. A najmä deti potrebujú vzory a motiváciu.

.prečo nemajú motiváciu?
Keď začnú športovať, musia ich dotovať rodičia, kluby nemajú pre deti peniaze.

.ako to funguje vo vašom streleckom oddiele? Máte dorast?
Rozprávala som sa o tom s trénerom. Poďme urobiť niečo pre decká. A on mi povedal: A čo tým deťom sľúbiš? Že rodičia im budú musieť dávať prvé roky všetky peniaze, ktoré by mohli ísť na iné výdavky v rodine? A čo z toho budú mať?

.môžu robiť streľbu aj deti zo sociálne slabších rodín?
Je to finančne náročný šport. Keď príde dieťa, možno mu vieme požičať zbraň, ale nevieme mu dať od začiatku také podmienky, aby sa mohlo rozvíjať. Keď nám príde do klubu desať detí a my im vieme poskytnúť jednu, dve zbrane, tak je to ťažké. Treba vybrať jedno či dve deti. Vyberieme tie deti, ktoré niečo ukážu, teda, ktoré už niečo vedia. A kým niečo ukážu, musia to finančne zvládnuť rodičia. Náboje sú drahé, prenájom strelnice je drahý, nie každý si má od koho požičať zbraň.

.máte mladé talenty?
Máme, ale uvidíme, ako budú pokračovať. Viete, deti sú najprv entuziastické, vidia, aké sú možnosti, čo sa dá dosiahnuť, keď my starší donesieme medaily zo sveta. Dúfam, že tieto deti nás raz nahradia. Ak im tá motivácia vydrží.

.čo ju môžu oslabiť?
Teraz som čítala článok TASR o Veronike Velez-Zuzulovej, ktorá bola siedma na majstrovstvách sveta. Napísali, že Zuzulová opäť nemala svoj deň. U nás sa siedme miesto na svete v obrovskej konkurencii považuje za sklamanie a zlyhanie. Len prvé, druhé a možno tretie miesto sa počíta – a potom už nič? Takto to predsa nefunguje. Často si prečítame v novinách o tom, ako sme sklamali.

.všade počujeme, že v športe je málo peňazí, ale tie chýbajú všade inde. Čo s tým?
Určite je v športe málo peňazí. O šport sa stará len štát a nepúšťa doň iné peniaze, napríklad firemný sektor. Firmy si sponzorské peniaze nevedia odpísať z daní, nefunguje marketingová politika, lebo ľudia nechodia na menšie súťaže a tak sa firme neoplatí dať do nich peniaze. Nehovorím teraz o futbale, hokeji či tenise. Ja som síce nezažila éru, keď sa šport financoval z lotérií, ale počúvam od mnohých pamätníkov, že sa vtedy viac investovalo do mládeže. V mnohých krajinách to dobre funguje práve vďaka lotériám. Veď väčšina lotérií stojí na stávkovaní na športové výsledky, tak prečo tie peniaze nevrátiť do športu?

.je správne finančne dotovať a najmä vybrať tie športy, kde máme väčšiu šancu – napríklad divoká voda, kanoistika, streľba, biatlon?
Väčšiu šancu máme v športoch, ktoré nie sú až také masové, a reálne v nich dosahujeme veľmi dobré výsledky. Ale nech dostanú viac peňazí aj masové športy, nech si deti vezmú loptu a idú hrať futbal. Lenže pri rozdeľovaní peňazí by sa nemala do úvahy brať len popularita, masovosť, ale aj výsledky. Inak by sme potopili športy, z ktorých dlhodobo nosíme medaily.

.nie je problémom aj to, že deťom sa už nechce ísť do vrcholového športu, lebo to je rehoľa. Majú počítače, iPady, viac zábavy, načo sa trápiť na tréningu.
Áno, môžeme vyplakávať, že deti už nechcú športovať, alebo môžeme deti motivovať, aby mali športové vzory, aby mali dobré podmienky v kluboch, dobrých trénerov, aby chceli ísť po škole na tréning a športovať. Samozrejme, je to aj na rodičoch. A často to stojí najmä na tom, koľko času rodičia svojmu dieťaťu venujú.  Mnoho rodičov nie je ochotných vstať ráno o piatej a ísť s dieťaťom na tréning. A to som nehovorila o tom, na akej strašnej úrovni sú školské ligy. Na zahraničných školách sú študenti, ktorí športujú, vážení a dostávajú štipendiá.

.vy ste nemali pokušenie ísť von, tak ako odchádzajú hokejisti alebo plavci?
Ja som individuálny športovec, ktorý nevie strieľať ligu nikde inde v zahraničí. Neviem nájsť niekde inde lepšie podmienky ako tu. Keby som išla strieľať za Dubaj, tak tiež mi zaplatia len za účasť na pretekoch a prepravu. Tento šport nemá v sebe peniaze.

.hoci je populárny v bohatých arabských krajinách.
To je pravda, je to šport populárny medzi šejkami a prenáša sa to potom aj na iných ľudí, čo je pre nás výhodou. Chodievame tam na preteky. Teraz som prišla z Kataru, kde je strelnica, na akej my nikdy strieľať nebudeme, lebo náš šport nikdy také peniaze nebude mať.

.vráťme sa ešte na chvíľu na olympiádu do Londýna, kde si športovci volili svojich zástupcov v Medzinárodnom olympijskom výbore. O prestížne členstvo v MOV sa uchádzal kedysi Peter Šťastný i Martina Moravcová. Ale až vy ste uspeli. Prečo?
Keď sa o zvolenie uchádzala Martina Moravcová, kandidovalo viacero plavcov a oni sa „vybili“ medzi sebou. Peter Šťastný možno kandidoval v čase, keď kandidovali športovci z veľkých krajín. Ja som nemala žiadneho protikandidáta z USA, z Číny, z Nemecka, ktoré tam už zástupcov majú.

.vy ste však mali veľa hendikepov – ste ešte mladá, nekončíte športovú kariéru, nie ste ešte ani športovou legendou, navyše ste z malej krajiny a zastupujete šport, ktorý nepatrí medzi najvychytenejšie.
(Úsmev.) Áno, bola som veľkým prekvapením týchto volieb. Veď ja som vo svete športu neznámy pojem. Keby kandidoval Bolt, tak má 100 percent hlasov. Veľa športovcov prijíma kandidatúru, keď už končia svoju kariéru. Ja kariéru nekončím, ale už dlhodobo smerujem k tomu, že sa chcem angažovať v olympijskom hnutí. A trúfam si zvládnuť to, aj keď som ešte mladá a ani nekončím so športovou kariérou.

.aj ste lobovali?
Poprosila som strelcov, aby – ak majú záujem na tom, aby mali v MOV svojho zástupcu – ma odporučili svojim kolegom-športovcom. Jediný spôsob, akým sme sa mohli prezentovať, bol odznak, ktorý sme nosili a ktorý nás identifikoval ako kandidátov do MOV. Chodila som po olympijskej dedine a keď som videla, že sa niekto chce porozprávať, tak som sa zastavila a prihovorila. Ale netlačila som na pílu.  

.pre odvolanie dvoch kandidátov, vylúčených za nepovolenú propagáciu, sa oddialil váš oficiálny nástup do MOV. Už sa nejako podieľate na práci MOV?
Áno, mali sme telekonferenciu a už ma do nej zapojili. Ešte síce nemám oficiálny hlas, ale moje členstvo a členstvo Austrálčana Jamesa Tomkinsa nie sú nijako spochybňované.

.máte nejakú konkrétnu agendu, ktorú by ste chceli v MOV presadzovať?
Mám mandát od športovcov, takže to bude v záujme športovcov, aby boli chránení.

.prečo treba športovcov chrániť?
Olympijské hry sú síce veľkou oslavou športu, ale je to obrovská udalosť, ktorá zabezpečí pozornosť celého sveta. Preto sú tam silné marketingové záujmy. Redukuje sa aj finančná náročnosť za cenu toho, aby súťažilo menej športovcov.

.vy budete proti znižovaniu počtu športovcov?
Určite. Ale rozprávame sa aj o tom, ako potrestať dopingových vinníkov, či je potrebný celoživotný zákaz na olympijských hrách, alebo ich potrestať zákazom jednej účasti.

.vy ste za aký trest?
Ja som sa zhodla aj s komisiou športovcov na Slovensku, že pre nás je prijateľné, keby pre športovcov, ktorí majú vedomý dopingový škandál – hoci je ťažké dokázať, kedy išlo o vedomé dopovanie – bol ten najvyšší trest. Teda doživotný zákaz účasti na olympijských hrách. Pre športovca je účasť na olympiáde najväčší sviatok, a keď by mal v hlave výkričník, že už nikdy sa tam potom nemôže ukázať, možno by sa znížil počet dopingových škandálov.

.je doping aj medzi strelcami?
Samozrejme. Je to málo prípadov, ale aj obyčajný liek na chrípku či nádchu vás dokáže krásne upokojiť, lepšie spíte, ste v pohode. Keby som si to dala pred streľbou, som pokojnejšia. Samozrejme, že si to nedám. Sú to maskovacie látky. My strelci máme širší zoznam zakázaných liekov  ako ostatní športovci.

.prečo?
Lebo náš šport kladie väčší dôraz na psychiku – na pokoj, na zvládanie stresu. Človek by si myslel, že viac obmedzení je pri kondičných športoch, kde sa užívajú anaboliká, steroidy, krvné dopingy. U nás to nemá význam, ja svaly zapájam úplne inak. Nepotrebujem byť ani silná, ani nepotrebujem vytrvalé svaly, ale potrebujem, aby boli koordinačne skvelé.

.MOV mal obrovský korupčný škandál pri rozhodovaní o kandidatúre Salt Lake City v roku 2002. Desiati členovia boli obvinení z korupcie. Očistil sa MOV dostatočne po týchto škandáloch?
Neviem. Ale v každom prípade by som bola veľmi rada, keby sa to vyčistilo. Sú to kauzy, ktoré veľmi poškodzujú obraz športu, o aký sa my snažíme. MOV má však teraz ošetrené to, aby človek, ktorý je členom MOV, nemal možnosť zobrať nič od krajiny, ktorá usporadúva olympijské hry. Môžem si od nich  zobrať kyticu, ale v žiadnom prípade sa nemôžem na ich náklady ísť pozrieť na športoviská.

.vy ste sa k športu dostali pomerne neskoro. Prečo?
Ja som nikdy nechcela robiť šport, nebola som odmalička vedená k tomu, že raz musím vyhrať olympiádu. K streľbe som sa dostala, až keď som mala trinásť, prostredníctvom môjho otca, a v tom čase som dostala obrovskú podporu od mojich rodičov. Ja som to dieťa, na ktoré rodičia v dobrom tlačili, aby som mala aj takúto šancu. Napriek tomu, že som nikdy nemala k športu blízko, sa napokon šport stal súčasťou môjho života a veľmi pozitívne ho ovplyvnil.  

.ale išla vám aj škola. Zrejme by ste sa presadili aj bez športu.
Rodičia ma viedli k tomu, aby som sa dobre učila. Keď som nemala dobré výsledky, tak strašiakom bolo, že nepôjdem na tréning. To ma motivovalo. Až do maturity som nikdy nemala na vysvedčení dvojku.

.to znie strašne.
V škole mi to išlo, ale šport mi dal ďalšie možnosti presadenia sa.

.na univerzite ste vyštudovali medzinárodné vzťahy. Prečo?
Nechcela som sa vzdať športu a medzinárodné vzťahy ma bavili, bolo to úžasne zaujímavé.

.zaujímavý prienik ste našli v športovej diplomacii. Neplánujete presunúť sa časom do klasickej diplomacie?
Vôbec nie. Hoci nevylučujem to do budúcnosti, ale zatiaľ som našla oblasť, v ktorej sa vyznám a aj ma baví.

.politikou ste sa zaoberali vo svojom štúdiu. Ako to dnes vyzerá v tejto krajine?
Je mi ťažko, keď čítam správy. (Ticho.)

.prečo?
Prikláňam sa k pravicovému systému vládnutia, ale teraz tu nie je žiadny politický subjekt, ktorý by som vedela podporiť.

.o vaše meno, ktorému už nechýba istá popularita, by pritom mohol byť v politických stranách záujem. Išli by ste do parlamentu?
Nie. Nemala by som na to ani žalúdok, ani nervy. Momentálne som sklamaná.

.rodia sa rôzne nové pravicové iniciatívy.
Uvidíme, či pozdvihnú pravicu. Lebo je to politická katastrofa.

.majú športovci nejakú výhodu, ak idú do politiky?
Odpoviem inak: mnohé personálne firmy, keď hľadajú ľudí na manažérske posty, tak uprednostňujú bývalých vrcholových športovcov. Je to preto, že každý športovec vie tvrdo pracovať, má disciplínu, vie veľa obetovať a vie ísť za svojím cieľom.

.ako dlho chcete ešte vrcholovo strieľať?
Pre streľbu je ideálny vek okolo 30 až 35 rokov, vtedy už má človek aj skúsenosti, aj pokoj, hlavu má v poriadku a to streľbe veľmi pomáha, lebo to nie je kondičný šport. Dá sa robiť dlho, ale keď príde obdobie, že už nebudem mať motiváciu, tak to nebudem robiť.

.ďalšie plány?
Keď budem členkou MOV, mám osem rokov na to, aby som presvedčila túto exkluzívnu výberovú skupinu ľudí, že to chcem robiť aj naďalej. Že chcem robiť niečo pre šport. Chcela by som presvedčiť MOV, aby ma zobral medzi seba ako stálu členku.

.nemáte malé ambície.
Nemala som malé ambície ani vtedy, keď som na začiatku spolupráce s olympijským výborom povedala, že sa chcem stať jeho členkou. Ale tá sila myšlienok a ambícií pôsobí. Možno to je chyba našej generácie, že si nekladieme ciele. Ja som človek, ktorý si ambície kladie vždy veľmi vysoko.

.to vás naučil šport?
Každý športovec, ktorý je na vrcholovej úrovni, musí mať ambície. Ja si poviem, že chcem vyhrať – a urobím pre to všetko. Keď nevyhrám, ale urobím pre to všetko, tak si poviem, že mám niekde rezervy a pracujem na nich. Keď má niekto iba ambíciu, že sa chce dostať na olympijské hry a dostane sa tam, všetka česť.

.ale vy chcete aj vyhrávať.
Závisí od toho, aký si človek stanoví cieľ. Keď sa niekto od nás dostane na olympiádu v nejakej silnej kategórii, ako je napríklad plávanie, tak my neberieme ako úspech to, že máme svojho človeka medzi 30 najlepšími plavcami sveta. My ho kritizujeme v novinách, že sa nedostal do finále.

.to vám prekáža?
Áno, súvisí to s našou povahou. A možno to súvisí aj s tým, čím sú naši ľudia kŕmení. Spomeniem džudistu Milana Randla, ktorý mal šance na olympiáde, ale v prvom kole dostal za súpera aktuálneho majstra sveta a vypadol. A bol v médiách označený za výletníka, hoci sa na olympiádu nominoval cez náročné kritériá. Toto ma uráža. Na športovcov treba hľadieť nie ako na ľudí, ktorí nás sklamávajú, ale ktorí sa snažia, makajú, bojujú. Robia to preto, že ich to baví a tiež preto, že chcú dobre reprezentovať Slovensko. Danka Barteková/
Narodila sa v roku 1984 v Trenčíne. Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Diplomovú prácu robila na tému športovej diplomacie. Je slovenskou reprezentantkou v skeete – streľbe z brokovej zbrane na asfaltové holuby. V tejto disciplíne patrí k absolútnej svetovej špičke. Je držiteľkou svetového rekordu, päťnásobnou majsterkou Európy, trojnásobnou bronzovou medailistkou z majstrovstiev sveta  a dvojnásobnou juniorskou majsterkou Európy. Na Olympijských hrách v roku 2012 v Londýne získala bronzovú medailu. Počas olympiády v Londýne ju zároveň športovci zvolili za členku Medzinárodného olympijského výboru.