Pred začiatkom sezóny síce Miro Šatan pre .týždeň povedal, že postup do play-off Kontinentálnej hokejovej ligy je pre Slovan realistický cieľ, ale až tak optimisticky sa pritom netváril. A ani sme sa mu veľmi nečudovali. V súťaži, v ktorej majú niektoré kluby desaťnásobne vyšší rozpočet ako nováčik z Bratislavy, vyzerala účasť v play-off ako ťažko splniteľný sen. A do toho ešte vstúpila výluka NHL, čo opäť zvýhodnilo bohaté ruské kluby, ktoré si mohli dovoliť zaplatiť tie najväčšie svetové hviezdy, ako sú Malkin alebo Ovečkin.
.diváci
Lenže na Slovane sa stalo čosi, čo očakával len málokto. V prvom rade sa ukázalo, že nech už je majiteľom tohto hokejového klubu ktokoľvek, klub veľmi podstatným spôsobom patrí niekomu inému – tým tisíckam fanúšikov, ktorí zapĺňali halu pri každom domácom zápase a vytvárali v nej atmosféru zreteľne prevyšujúcu všetko, s čím sa hokejisti doteraz v KHL mohli stretnúť.
O tom, akú úlohu hrala táto atmosféra v jednotlivých zápasoch, sa už toho popísalo dosť. Menej sa už písalo o tom, prečo odohral Ľubomír Višňovský v Slovane skoro celú sezónu. Určite to nebolo kvôli peniazom, ktoré mu mohol ponúknuť Juraj Široký – v NHL má rádovo vyšší plat a aj počas výluky by mohol hrať v niektorom z klubov KHL za neporovnateľne výhodnejších finančných podmienok. To, čo mu ponúkala Bratislava, nemalo so Širokým spoločné vôbec nič, a s tými tisíckami fanúšikov to malo spoločné úplne všetko. Navyše, z tribún takmer úplne vymizla vulgárnosť a až zázračná kultivácia fanúšikov bola zreteľná aj počas zápasov, v ktorých sa nedarilo.
Mimochodom, kultivácia: na začiatku sezóny sme s klubom dohodli mediálnu spoluprácu. My sme klubu venovali priestor cez lídrov tímu, a .týždeň mal na domácich zápasoch Slovana skromnú reklamu. Lenže po tom, čo sme v rámci väčšej témy o vznikajúcom fenoméne Slovana v KHL prajne napísali, že atmosfére na štadióne už chýba len návrat dresu Petra Šťastného pod jeho strechu, vedenie klubu spoluprácu urazene zrušilo. Taký malý je rozmer Širokého, a taká veľká je priepasť medzi ním a duchom tribún.
.hráči
Príchodom Ľuba Višňovského a Andreja Sekeru sa stala výluka v NHL pre Slovan požehnaním. Aj ostatné kluby získali zo zámoria významné posily, Slovan však vyriešil vďaka výluke svoj najpálčivnejší problém, ktorým bola po celú sezónu jednoznačne obrana. Zatiaľ čo v bráne exceloval Jaro Janus (najväčší objav a prísľub sezóny) a v útoku vynikajúco dirigoval hru Miro Šatan, z obrancov vynikal v pozitívnom zmysle asi len Martin Štajnoch. V negatívnom zmysle ich, žiaľ, vynikalo viac. A práve preto znamenalo nahradenie Vladimíra Mihálika a Ivana Ďatelinku dvoma obrancami z NHL takú výraznú kvalitatívnu zmenu v hre Slovana, aká zrejme nemala obdobu v nijakom inom klube KHL. Navyše to, čo vo väčšine zápasov predvádzal Ľubo Višňovský, bola nielen nenahraditeľná škola pre mladších spoluhráčov, ale najmä akási hokejová poézia, pre akú sa ťažko hľadajú športové výrazy.
V budúcej sezóne bude práve dobudovanie obrany najväčšou výzvou, pričom snaha o získanie Ľuba Višňovského po skončení jeho zmluvy v Islanders by mala byť absolútnou prioritou klubu.
V útoku bolo problémov oveľa menej. Skvelá bola kúpa českého reprezentanta Michala Vondrku, vo výkonnostnom raste pokračovali mladíci Hudáček, Bakoš, Daňo a Šťastný, vysoký štandard si udržiavali Lipiansky, Kukumberg, Bartovič aj Bližňák. Nikto z útočníkov, s výnimkou Draveckého, vyložene nesklamal. A nad všetkými ešte hernou inteligenciou vyčnieval Miro Šatan. Tu platí niečo podobné, ako u Višňovského: sledovať Šatanov pohyb, korčuľovanie a myslenie, bola často mimohokejová krása.
Je fakt, že na úplnú špicu KHL to ešte ani v útoku nebolo, ale skromná a pritom perspektívna cesta bola zvolená správne.
.tréner
Ak by sme mali vymenovať ľudí, ktorí majú na šiestom mieste Slovana v základnej časti Západnej konferencie najväčší podiel, tak okrem brankára Janusa, obrancu Višňovského a útočníka Šatana by sme nemohli vynechať trénera Rostislava Čadu. Výborne mužstvo pripravil (aj keď sme sa na začiatku trochu báli, či hráčov neuštve), vybral vzhľadom na káder správnu hernú koncepciu (ktorá sa podobá tomu, čo hrá so slovenskou reprezentáciou tréner Vůjtek), dokázal sa vyrovnať s dlhodobými zraneniami kľúčových hráčov (mimochodom, kto si dnes ešte stále myslí, že Chárov zákrok na Šatana bol úplne v poriadku?) a počas celej sezóny dokázal vydolovať z mužstva maximum. Čada v Slovane neprešiel vlastne len jednou ťažkou skúškou, a to práve tou najťažšou – dostať mužstvo z dlhodobej krízy. Pretože tá neprišla. Slovan nemusel čeliť dlhej sérii prehier, ktorá postihla napríklad pražský Lev. Aj to raz príde, v niektorej z nasledujúcich sezón to tím určite čaká. Ak aj túto skúšku tréner Čada zvládne tak, ako všetky ostatné, stane sa prvotriednou osobnosťou medzi českými a slovenskými trénermi, porovnateľnou len s Vůjtkom a Říhom.
.klub
Prvá sezóna Slovana bola bez ohľadu na výsledok play-off série skvelá po všetkých stránkach – hernej, diváckej aj spoločenskej. Ale až druhá sezóna ukáže, nakoľko v tom bola nováčikovská eufória a nakoľko dlhodobo udržateľná kvalita. Ak cestu ku kvalite Slovan udrží, má nakročené ku klubu typu futbalového Liverpoolu, ktorý fanúšikovia nikdy neopustia. Maroš Krajči, ktorý si zaslúži za prvý ročník absolutórium, stojí až teraz pred svojou životnou manažérskou šancou.
.diváci
Lenže na Slovane sa stalo čosi, čo očakával len málokto. V prvom rade sa ukázalo, že nech už je majiteľom tohto hokejového klubu ktokoľvek, klub veľmi podstatným spôsobom patrí niekomu inému – tým tisíckam fanúšikov, ktorí zapĺňali halu pri každom domácom zápase a vytvárali v nej atmosféru zreteľne prevyšujúcu všetko, s čím sa hokejisti doteraz v KHL mohli stretnúť.
O tom, akú úlohu hrala táto atmosféra v jednotlivých zápasoch, sa už toho popísalo dosť. Menej sa už písalo o tom, prečo odohral Ľubomír Višňovský v Slovane skoro celú sezónu. Určite to nebolo kvôli peniazom, ktoré mu mohol ponúknuť Juraj Široký – v NHL má rádovo vyšší plat a aj počas výluky by mohol hrať v niektorom z klubov KHL za neporovnateľne výhodnejších finančných podmienok. To, čo mu ponúkala Bratislava, nemalo so Širokým spoločné vôbec nič, a s tými tisíckami fanúšikov to malo spoločné úplne všetko. Navyše, z tribún takmer úplne vymizla vulgárnosť a až zázračná kultivácia fanúšikov bola zreteľná aj počas zápasov, v ktorých sa nedarilo.
Mimochodom, kultivácia: na začiatku sezóny sme s klubom dohodli mediálnu spoluprácu. My sme klubu venovali priestor cez lídrov tímu, a .týždeň mal na domácich zápasoch Slovana skromnú reklamu. Lenže po tom, čo sme v rámci väčšej témy o vznikajúcom fenoméne Slovana v KHL prajne napísali, že atmosfére na štadióne už chýba len návrat dresu Petra Šťastného pod jeho strechu, vedenie klubu spoluprácu urazene zrušilo. Taký malý je rozmer Širokého, a taká veľká je priepasť medzi ním a duchom tribún.
.hráči
Príchodom Ľuba Višňovského a Andreja Sekeru sa stala výluka v NHL pre Slovan požehnaním. Aj ostatné kluby získali zo zámoria významné posily, Slovan však vyriešil vďaka výluke svoj najpálčivnejší problém, ktorým bola po celú sezónu jednoznačne obrana. Zatiaľ čo v bráne exceloval Jaro Janus (najväčší objav a prísľub sezóny) a v útoku vynikajúco dirigoval hru Miro Šatan, z obrancov vynikal v pozitívnom zmysle asi len Martin Štajnoch. V negatívnom zmysle ich, žiaľ, vynikalo viac. A práve preto znamenalo nahradenie Vladimíra Mihálika a Ivana Ďatelinku dvoma obrancami z NHL takú výraznú kvalitatívnu zmenu v hre Slovana, aká zrejme nemala obdobu v nijakom inom klube KHL. Navyše to, čo vo väčšine zápasov predvádzal Ľubo Višňovský, bola nielen nenahraditeľná škola pre mladších spoluhráčov, ale najmä akási hokejová poézia, pre akú sa ťažko hľadajú športové výrazy.
V budúcej sezóne bude práve dobudovanie obrany najväčšou výzvou, pričom snaha o získanie Ľuba Višňovského po skončení jeho zmluvy v Islanders by mala byť absolútnou prioritou klubu.
V útoku bolo problémov oveľa menej. Skvelá bola kúpa českého reprezentanta Michala Vondrku, vo výkonnostnom raste pokračovali mladíci Hudáček, Bakoš, Daňo a Šťastný, vysoký štandard si udržiavali Lipiansky, Kukumberg, Bartovič aj Bližňák. Nikto z útočníkov, s výnimkou Draveckého, vyložene nesklamal. A nad všetkými ešte hernou inteligenciou vyčnieval Miro Šatan. Tu platí niečo podobné, ako u Višňovského: sledovať Šatanov pohyb, korčuľovanie a myslenie, bola často mimohokejová krása.
Je fakt, že na úplnú špicu KHL to ešte ani v útoku nebolo, ale skromná a pritom perspektívna cesta bola zvolená správne.
.tréner
Ak by sme mali vymenovať ľudí, ktorí majú na šiestom mieste Slovana v základnej časti Západnej konferencie najväčší podiel, tak okrem brankára Janusa, obrancu Višňovského a útočníka Šatana by sme nemohli vynechať trénera Rostislava Čadu. Výborne mužstvo pripravil (aj keď sme sa na začiatku trochu báli, či hráčov neuštve), vybral vzhľadom na káder správnu hernú koncepciu (ktorá sa podobá tomu, čo hrá so slovenskou reprezentáciou tréner Vůjtek), dokázal sa vyrovnať s dlhodobými zraneniami kľúčových hráčov (mimochodom, kto si dnes ešte stále myslí, že Chárov zákrok na Šatana bol úplne v poriadku?) a počas celej sezóny dokázal vydolovať z mužstva maximum. Čada v Slovane neprešiel vlastne len jednou ťažkou skúškou, a to práve tou najťažšou – dostať mužstvo z dlhodobej krízy. Pretože tá neprišla. Slovan nemusel čeliť dlhej sérii prehier, ktorá postihla napríklad pražský Lev. Aj to raz príde, v niektorej z nasledujúcich sezón to tím určite čaká. Ak aj túto skúšku tréner Čada zvládne tak, ako všetky ostatné, stane sa prvotriednou osobnosťou medzi českými a slovenskými trénermi, porovnateľnou len s Vůjtkom a Říhom.
.klub
Prvá sezóna Slovana bola bez ohľadu na výsledok play-off série skvelá po všetkých stránkach – hernej, diváckej aj spoločenskej. Ale až druhá sezóna ukáže, nakoľko v tom bola nováčikovská eufória a nakoľko dlhodobo udržateľná kvalita. Ak cestu ku kvalite Slovan udrží, má nakročené ku klubu typu futbalového Liverpoolu, ktorý fanúšikovia nikdy neopustia. Maroš Krajči, ktorý si zaslúži za prvý ročník absolutórium, stojí až teraz pred svojou životnou manažérskou šancou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.