Pozerám sa na kamaráta ohúrene z tejto riekanky a snažím sa si ju zapamätať. To je pesnička! Podstatné na dobrom refréne je to, že ho vidíme v jednoduchom, vizuálnom obraze. Tu je kľúčové slovo ŠÍRY. Keby sme ho vynechali a zaspievali „celý svet je len úzky most, nesmieš sa však báť“, už to nie je ono, mohutná sila obrazu sa stratí. Tá mrazivá predstava širokej pláne ľudského života, ktorý je v skutočnosti krehký ako dráha povrazolezca alebo presná čiara, ktorú musí preletieť sonda, aby bez ujmy pristála na Marse. Ozaj, videli ste ako letí sonda na Mars? Ako sa zbavuje vlastných pohonných mechanizmov, keď už ich nepotrebuje, až po tie posledné úkony, keď pristane, z posledných síl roztvorí okvetné lístky so solárnymi panelmi a stíchne? Dojímavé a neuveriteľné. Ako život. A niekto to všetko vypovie v detskej riekanke... Krútim hlavou a po ceste domov si vybavujem na oplátku slová našej detskej pesničky, ktorú učia odmalička nás: „Kohútik jarabý, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu, potom ťa zabijú!“ S hrôzou sa zastavujem a snažím sa spomenúť si, ako to celé pokračuje. „A keď ťa zabíjú, tak ťa pochovajú, do takej záhrady, kam páni sadajú.“ Dokonalé. Tá pointa! Ten majestátny obraz, to dojímavé rozuzlenie: Po hrdinskej smrti, keď si vliezol tam, kam si nemal, čaká ťa, kohútik, raj s vytúženou V.I.P lóžou. Raj je totiž tam, kde sedávajú páni! Podotýkam, že tí páni, ktorých si celý život nenávidel a po ktorých si žiarlivo pokukoval cez ploty. A teraz konečne patríš k nim. Konečne budeš v záhrade, kde tí hajzli sedávajú bežne. Hajzli! Ach, predsa len je ten život spravodlivý a ľudová slovesnosť dokonalá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.