Zastrelený Menezes: omyl bez vinníka?

Prívrženci názoru, že Veľká Británia sa v atmosfére strachu z hrozby terorizmu mení na policajný štát, majú o argument navyše. Londýnsky súd minulý týždeň síce rozhodol, že polícia, ktorá 22. júla 2005 v londýnskom metre zastrelila Brazílčana Jeana Charlesa de Menezesa, sa previnila voči zákonu a udelil jej pokutu. Podľa sudcov však tragédia nebola dôsledkom systémových chýb a chyby sa vraj nedopustila ani policajtka, ktorá velila akcii. Verdiktom sudcov sa cítil posilnený aj veliteľ londýnskej polície Ian Blair, ktorý vyhlásil, že nehodlá odstúpiť. Polícii je podľa neho tragického omylu veľmi ľúto, ale odmieta uznať, že na ňom nesie vinu. Políciu podporila aj ministerka vnútra Jacqui Smithová, ktorá Blairovi vyjadrila absolútnu podporu. Menej pochopenia pre zlyhanie polície majú opoziční konzervatívci a liberáli a, samozrejme, Menezesovi rodičia. Tí dodnes nerozumejú, ako mohol byť ich 27-ročný syn v londýnskom metre zastrelený siedmimi ranami bez toho, aby sa voči chybujúcim policajtom vyvodili akékoľvek konzekvencie. Obhajcovia polície tvrdia, že tragický omyl bol dôsledkom atmosféry, v akej Briti vtedy žili krátko po samovražedných atentátoch v londýnskej mestskej doprave s 52 mŕtvymi a stovkami zranených. Menezes sa tak stal ľahko podozrivým – býval v rovnakom bloku ako niektorí z teroristov, mal tmavšiu pleť a nastupoval do metra. Tragickému omylu sa dá rozumieť, menej však tomu, ako úrady postupovali pri jeho vyšetrovaní. Britský The Economist tvrdo kritizoval, ako úrady počas dvoch rokov strčili hlavu do piesku: tajili pred verejnosťou aj Menezesovou rodinou, prečo prišlo k omylu a nebrali zaň nikoho na zodpovednosť. Veliteľka nešťastného zásahu má zrejme pravdu, keď sa háji slovami, že Menezes „sa stal obeťou mimoriadnych a strašných okolností,“ ale zvonku ťažko uveriť, že jediným vinníkom Menezesovej smrti bola „blbá atmosféra“.