.niekedy koncom 19. storočia hlavný geológ amerického štátu Pennsylvánia vyhlásil, že ropa je len dočasný a prechodný fenomén, pričom záujem o ňu čoskoro opadne. John Archbold, jeden z akcionárov ropnej spoločnosti Standard Oil, zašiel vtedy za svojím obchodným partnerom Johnom Rockefellerom s rovnakou myšlienkou. Vraj osobne vypije každý galón ropy, ktorý sa vyťaží na západ od rieky Mississippi, ale pochybuje, že sa tam vôbec nejaká nachádza. V obave, že sa ropa čoskoro pominie, odpredal Archbold časť svojich firemných akcií hlboko pod cenu. No už onedlho boli popri starých ropných poliach v Pennsylvánii a Ohiu objavené neočakávané nové náleziská v Oklahome či Texase. Prišli práve včas, aby pokryli rastúci dopyt po rope, ktorý vzbudila iná dobová novinka: automobil. Našťastie od Archbolda nikto nechcel, aby sa z nových ropných prameňov naozaj napil.
Ale s ropou neprišiel vek optimizmu. Počas celého 20. storočia sa opakovane objavovali katastrofické scenáre, podľa ktorých ťažba ropy čoskoro dosiahne svoj vrchol, no potom začne nevyhnutne klesať, až sa jej zdroje celkom vyčerpajú. Svetu mali preto hroziť rastúce ceny palív, občianske nepokoje, vojny, recesia, hladomory a všeobecný chaos. Len počas posledného desaťročia zaznievalo, že ropný vrchol má nastať v rokoch 2005, 2007, 2011 a najnovšie sa posunul niekde k roku 2020. „Vrchol je asi najznámejšia predstava budúcich zásob ropy, no oveľa primeranejšie je predstaviť si vývoj ponuky ako náhornú plošinu,“ píše americký publicista a nositeľ Pulitzerovej ceny Daniel Yergin. Jeho osemstostranový bestseller s názvom The Quest (Hľadanie) a možno nepríliš strhujúcim podtitulom „Energia, bezpečnosť a pretváranie moderného sveta“ je jednou z najpútavejších kníh, aké sa v posledných rokoch napísali o svetovej energetike.
Podľa Yergina by mohol reálny vývoj svetových zásob ropy v blízkej budúcnosti vyzerať asi nasledovne: Jej produkcia bude stúpať zrejme ešte desaťročia, okolo polovice storočia dôjde k splošteniu krivky a jej veľmi pomalému klesaniu. „Zdá sa, že svetu bude trvať ešte roky, kým na túto náhornú plošinu vôbec vystúpime,“ píše vo svojej knihe. Napriek tomu, že ľudstvo v 21. storočí – nielen bohatý Západ, ale aj rastúca Čína, India a ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce krajiny – budú potrebovať čoraz viac energie, vyhliadky nabádajú na opatrný optimizmus. A to napriek všetkým problémom, ako sú náklady, celkom nové regulačné dilemy, technologické hádanky, medzinárodné spory či debaty o životnom prostredí.
.bridlicová revolúcia
Dnes je 86 percent ropných rezerv v USA výsledkom dodatočných revízií stavu zásob na ropných poliach, ktoré sa využívali už predtým. Nové dáta o starých poliach sa získavajú napríklad senzorickým premeriavaním. Yergin odhaduje, že len touto metódou „digitálnych ropných polí“ by sa dalo získať celosvetovo dodatočných 125 miliárd barelov ropy, čo je porovnateľné so zásobami ropy v Iraku. Ale optimizmus energetikov nepodporuje len viera v technologický pokrok. Ak je cena surovín vysoká, oplatí sa hľadať náhrady či nové inovatívne postupy na ich získavanie. Zmysel zrazu získavajú aj ťažšie prístupné ložiská. Odhaduje sa, že od čias Archbolda a Rockefellera sa celosvetovo vyťažilo asi bilión barelov ropy. Približne päť biliónov sa nachádza stále ešte pod zemou a z nich je asi 1,4 bilióna barelov ekonomicky a technologicky využiteľných.
Ropa je mazivom našej civilizácie. Nielen pre využitie v doprave a energetike. Vyrábajú sa z nej aj plasty, niektoré liečivá a pesticídy. Lenže, hoci to s ropnými zásobami vyzerá dobre, jej výsadné postavenie je ohrozené. Celé to má na svedomí zemný plyn – konkrétne plyn, ktorý sa nachádza v bridlicových formáciách kilometer a viac pod zemou, pričom ho odtiaľ ťažia metódou horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia. USA sa rozhodli staviť na túto kartu, pričom zanechali večné debaty o dosahoch ťažby na životné prostredie ako aj pochybnosti, či bude táto cesta vôbec rentabilná. Výsledky zatiaľ vyzerajú pozoruhodne. V roku 2000 tvoril bridlicový plyn v USA len jedno percento ponuky zemného plynu. V roku 2011 tvoril tento podiel už štvrtinu a bude aj naďalej rásť. Ceny zemného plynu sú v Spojených štátoch o 50 až 70 percent nižšie ako v Európe. Sú len zlomkom cien ropy, a tak sa mnohým Američanom oplatí minimálne pri nákladných autách uvažovať o prechode na plynový pohon. Mimochodom, aerolínie štátu Katar v Perzskom zálive začali v januári testovať vo svojich lietadlách palivo, vyrobené na báze zemného plynu metódou „gas-to-liquid“. Podobným smerom sa chce vydať aj Čína pri automobiloch. Podiel plynu v doprave tak zrejme bude narastať.
Nízke ceny palív a energií pôsobia na ekonomiku podobne oživujúco ako znižovanie daní. Konzumentom vďaka nim zostáva vo vreckách viac peňazí na spotrebu, kým producentom zase nižšie náklady zvyšujú marže alebo im umožňujú ísť nižšie s cenami vlastných výrobkov. Podľa štúdie spoločnosti Boston Consulting Group budú americkí priemyselní exportéri v roku 2015 disponovať výhodou značne nižších výrobných nákladov oproti japonským a západoeurópskym konkurentom. A to najmä práve pre nižšie ceny energií, ktoré spôsobila bridlicová revolúcia.
.problém: životné prostredie
U nás sa diskusia o bridliciach zatiaľ poriadne nezačala. Objavili sa viaceré informácie o prieskumných letoch nad východným Slovenskom, kde by sa tento zdroj mohol niekedy v budúcnosti ťažiť. V Európe možno najvýznamnejšie zásoby sa predpokladajú v susednom Poľsku, ktoré by ťažbu chcelo spustiť do dvoch rokov. No plyn z bridlíc má aj niektoré riziká, napríklad možné znečistenie podzemných vôd. Pri hydraulickom štiepení geologického podložia sa používa „frakčná“ tekutina. Jej recept si však prísne strážia jednotlivé ťažobné spoločnosti, pretože práve od zloženia a pomeru prímesí závisia parametre vytvárania a prevádzkovania vrtu. Vo všeobecnosti ide o zmes piesku a niektorých chemických zlúčenín, ktoré sú bežne prítomné v tovaroch, predávaných v drogériách. V tomto prípade je rizikom ich veľký objem – ak sa na vytvorenie jediného vrtu použije napríklad 40 miliónov litrov tekutiny, obsah chemických prímesí v nej sa môže vyšplhať až na 200-tisíc litrov. Ďalším rizikom pri ťažbe bridlicového plynu je možnosť úniku zemného plynu. Zemný plyn (v podstate metán) je v prirodzenej forme bez zápachu. a preto sa bez špeciálnych prístrojov nedá odhaliť jeho prítomnosť v priestore. Prirodzene, ťažobné spoločnosti tvrdia, že ekologické riziká sú zanedbateľné. Napríklad argumentujú, že samotný vrt je od podzemných vôd spoľahlivo izolovaný.
Rozdiel medzi reálnym potenciálom bridlicového plynu v Európe a v USA spôsobuje aj úplne odlišný prístup k špecifikám ťažby a k obchodovaniu s komoditou. Na to, aby bridlice Slovensku a krajinám V4 priniesli aké-také zníženie alarmujúcej miery závislosti od dovozu plynu zo zahraničia, bude potrebné rozvinúť plošnú ťažbu z týchto zdrojov. A to nie iba z pohľadu počtu prvých vrtov, ale aj z pohľadu nových vrtov, ktoré tie pôvodné musia vo veľmi krátkom čase doplniť, pretože z celkového potenciálu vrtu sa viac ako tri štvrtiny vyťažia už počas prvých piatich rokov. Vrt dokáže produkovať zostatkové objemy ešte ďalších pätnásť rokov, ale bezprostredný úžitok prinesie na začiatku. Prax v USA ukazuje, že investíciu do ťažby môže mať investor späť do prvých troch rokov produkcie a počas ďalších dvoch rokov, dokedy produkcia vrtu nezačne výrazne klesať, môže zvýšiť návratnosť investície o ďalších 40 percent. Je zrejmé, že ak sa s takýmito vrtmi raz začne, bude nevyhnutné vŕtať na stále nových miestach. Do akej miery je však ochrana krajiny na Slovensku v súlade s takouto perspektívou?
No pre budúcnosť bridlicového plynu je dôležitý i model obchodu so zemným plynom. V Európe zohráva svoju tradičnú rolu takzvaný „dlhodobý kontrakt“, ktorý obsahuje aj klauzulu „take-or-pay“ o garancii minimálneho odobratého objemu. V praxi to znamená povinnosť zaplatiť za istý minimálny objem komodity aj v prípade, ak by ju nákupca reálne neodobral. SPP má podpísaný kontrakt s Gazpromom na obdobie dvadsať rokov, no v súčasnosti sa nachádzame v jeho piatom roku. Pokiaľ sa podoba tohto kontraktu nezmení, priestor pre bridlicový plyn na trhu veľmi nebude. Len na porovnanie, masívnemu rozvoju ťažby plynu z bridlíc v USA nepochybne pomohol i fakt, že plyn sa tam obchoduje na trhu, kde cenu tvorí dopyt a ponuka, a obchody sa neriadia dlhodobými zmluvami.
.ruský obchvat
Ale je tu iná šanca. To najlepšie, v čo môžeme v blízkej budúcnosti dúfať, je diverzifikácia cez dovozy bridlicového plynu z Poľska. Medzinárodná energetická agentúra publikovala pred rokom druhý hĺbkový prehľad o energetickom sektore na Slovenku, v ktorom konštatuje napríklad i to, akú podobu má náš energetický mix: Tvorí ho z 30 percent zemný plyn, 22 percent jadro, 21 percent ropa, 20 percent uhlie a napokon 7 percent obnoviteľné zdroje energie. Rozpaky vyvoláva takmer stopercentná závislosť od Ruska v oblasti dodávok zemného plynu, ropy i jadrového paliva.
Plynárenská infraštruktúra na našom území a jej vysoká prepravná kapacita predurčujú Slovensko, aby sa podieľalo na podnikaní v tranzite plynu medzi východom a západom. Dnes je slovenský prepravca plynu Eustream technicky vybavený na prevádzkovanie reverzného toku z Česka a Rakúska – v prípade problémov s dodávkami z Ruska. Ale Rusko bude ešte zrejme dlho hlavným dodávateľom plynu pre krajiny strednej a východnej Európy.
Keď v roku 2009 vypukla plynová kríza medzi Moskvou a Kyjevom, Slovensku denne vznikali priame i nepriame škody vo výške asi 70 miliónov eur. Keď sa spor podarilo urovnať, mali všetky postihnuté štáty záujem na tom, aby sa viac nič podobné neopakovalo. Snahy o diverzifikáciu sa netýkali len štátov strednej a východnej Európy, ale aj Ruska. Moskva sa rozhodla vybudovať ropovody Nord Stream a South Stream, obchádzajúce krajiny, s ktorými má komplikované vzťahy. Oba projekty sú pritom priamou konkurenciou pre kapacity slovenského prepravcu Eustream.
.zbohom, Perzský záliv?
USA by do roku 2020 mohli byť čistým exportérom zemného plynu. Pôvodne sa predpokladalo, že sa im to podarí až v roku 2022. Je však skôr nepravdepodobné, že by bridlicový plyn na lodiach v skvapalnenom stave posielali do Európy. Starý kontinent bude musieť rozvinúť svoje vlastné kapacity tohto zdroja. Z bridlíc sa dá prostredníctvom horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia ťažiť aj ropa. Niektoré optimistické odhady naznačujú, že Amerika disponuje zásobami bridlicovej ropy, ktoré by mohli zatieniť dokonca aj zásoby v oblasti Perzského zálivu. Aj keby to tak celkom nebolo, bridlicová revolúcia bude mať ďalekosiahle geopolitické dôsledky.
Dôležitosť Blízkeho východu pre americkú zahraničnú politiku sa zrejme zníži, aj keď tento región asi ešte desaťročia zostane popredným svetovým exportérom surovín.
Nízke ceny ropy a zemného plynu tiež znížia príjmy režimov, ktoré sú od nich jednostranne závislé. To môže otriasť ich mocenským postavením, pretože vládnuce elity petroštátov si zvyčajne kupujú lojalitu svojich obyvateľov práve prostredníctvom príjmov z predaja nerastných surovín. Bridlicová víchrica tak môže spôsobiť prechladnutie nielen arabským šejkom, ale aj Vladimírovi Putinovi. Ruský plynárenský gigant Gazprom, ktorý zamestnáva viac ako 400-tisíc ľudí, bude postupne nútený reagovať na nové zdroje i vývoj celého trhu. Pôjde však o dlhodobejší proces, ktorý sa bude ťahať celé roky.
Čína síce za Spojenými štátmi vo využívaní bridlicových zdrojov zatiaľ zaostáva, no odhaduje sa, že má ešte o tretinu vyššie zásoby bridlicového plynu ako Amerika. Ložiská sa nachádzajú hlbšie vo vnútrozemí, čo môže pomôcť rozvoju provincií, ktoré zatiaľ len slabšie profitovali z ekonomického boomu v prímorských oblastiach miliardovej krajiny. V porovnaní s konvenčnou ropou a zemným plynom sú ich nekonvenčné ložiská celosvetovo distribuované oveľa rovnomernejšie. Z týchto ložísk by mali profitovať aj Kanada, Austrália, Mexiko, Argentína, Južná Afrika, Nemecko, Francúzsko, alebo spomínané Poľsko. Kedy na túto vlnu jednotlivé krajiny naskočia, závisí najmä od domácich zákonodarcov, ktorí sa musia vyrovnať s environmentálnymi námietkami. Ale už dnes je jasné, že americký náskok v technológiách a infraštruktúre Európa len tak ľahko nedobehne. V Európe sa teda v skorej dobe nedočkáme amerických nízkych cien plynu.
.desať rokov po Bagdade
Celosvetová spotreba elektrickej energie sa od roku 1980 zdvojnásobila. Podľa Daniela Yergina môžeme ďalšie zdvojnásobenie očakávať do roku 2030. Vyžiada si to investície vo výške 14 biliónov dolárov. Ľudská civilizácia dnes z 80 percent pokrýva svoje energetické potreby spaľovaním fosílnych palív. Pritom asi jeden a pol miliardy ľudí v najchudobnejších krajinách stále ešte nemá ani len prístup k elektrine. Ako tento neutíchajúci smäd po energii uhasiť?
Energetika je sektorom dlhodobých investícií a plánovania. Ak raz akékoľvek rozhodnutie padne, prvé dôsledky, zamýšľané i nezamýšľané, sa začnú objavovať až s odstupom času. Preto blízka budúcnosť energetiky bude zrejme prirodzeným pokračovaním jej prítomnosti, založenej na mixe uhlia, ropy, zemného plynu, jadra a tiež obnoviteľných zdrojov ako vietor, slnko, geotermálna energia, vodná energia. Lenže bridlicová revolúcia v USA ukazuje, ako sa už v priebehu pár rokov môže zmeniť zabehnutý chod sveta. Je iróniou, že desať rokov po tom, ako americkí vojaci vstúpili do Bagdadu, aby podľa názoru svetovej verejnej mienky uchvátili nerastné bohatstvo Iraku, zažívajú USA fosílnu renesanciu, plne založenú na domácich bridlicových zdrojoch.
Michal Hudec je analytik spoločnosti energy analytics, s. r. o.
Ale s ropou neprišiel vek optimizmu. Počas celého 20. storočia sa opakovane objavovali katastrofické scenáre, podľa ktorých ťažba ropy čoskoro dosiahne svoj vrchol, no potom začne nevyhnutne klesať, až sa jej zdroje celkom vyčerpajú. Svetu mali preto hroziť rastúce ceny palív, občianske nepokoje, vojny, recesia, hladomory a všeobecný chaos. Len počas posledného desaťročia zaznievalo, že ropný vrchol má nastať v rokoch 2005, 2007, 2011 a najnovšie sa posunul niekde k roku 2020. „Vrchol je asi najznámejšia predstava budúcich zásob ropy, no oveľa primeranejšie je predstaviť si vývoj ponuky ako náhornú plošinu,“ píše americký publicista a nositeľ Pulitzerovej ceny Daniel Yergin. Jeho osemstostranový bestseller s názvom The Quest (Hľadanie) a možno nepríliš strhujúcim podtitulom „Energia, bezpečnosť a pretváranie moderného sveta“ je jednou z najpútavejších kníh, aké sa v posledných rokoch napísali o svetovej energetike.
Podľa Yergina by mohol reálny vývoj svetových zásob ropy v blízkej budúcnosti vyzerať asi nasledovne: Jej produkcia bude stúpať zrejme ešte desaťročia, okolo polovice storočia dôjde k splošteniu krivky a jej veľmi pomalému klesaniu. „Zdá sa, že svetu bude trvať ešte roky, kým na túto náhornú plošinu vôbec vystúpime,“ píše vo svojej knihe. Napriek tomu, že ľudstvo v 21. storočí – nielen bohatý Západ, ale aj rastúca Čína, India a ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce krajiny – budú potrebovať čoraz viac energie, vyhliadky nabádajú na opatrný optimizmus. A to napriek všetkým problémom, ako sú náklady, celkom nové regulačné dilemy, technologické hádanky, medzinárodné spory či debaty o životnom prostredí.
.bridlicová revolúcia
Dnes je 86 percent ropných rezerv v USA výsledkom dodatočných revízií stavu zásob na ropných poliach, ktoré sa využívali už predtým. Nové dáta o starých poliach sa získavajú napríklad senzorickým premeriavaním. Yergin odhaduje, že len touto metódou „digitálnych ropných polí“ by sa dalo získať celosvetovo dodatočných 125 miliárd barelov ropy, čo je porovnateľné so zásobami ropy v Iraku. Ale optimizmus energetikov nepodporuje len viera v technologický pokrok. Ak je cena surovín vysoká, oplatí sa hľadať náhrady či nové inovatívne postupy na ich získavanie. Zmysel zrazu získavajú aj ťažšie prístupné ložiská. Odhaduje sa, že od čias Archbolda a Rockefellera sa celosvetovo vyťažilo asi bilión barelov ropy. Približne päť biliónov sa nachádza stále ešte pod zemou a z nich je asi 1,4 bilióna barelov ekonomicky a technologicky využiteľných.
Ropa je mazivom našej civilizácie. Nielen pre využitie v doprave a energetike. Vyrábajú sa z nej aj plasty, niektoré liečivá a pesticídy. Lenže, hoci to s ropnými zásobami vyzerá dobre, jej výsadné postavenie je ohrozené. Celé to má na svedomí zemný plyn – konkrétne plyn, ktorý sa nachádza v bridlicových formáciách kilometer a viac pod zemou, pričom ho odtiaľ ťažia metódou horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia. USA sa rozhodli staviť na túto kartu, pričom zanechali večné debaty o dosahoch ťažby na životné prostredie ako aj pochybnosti, či bude táto cesta vôbec rentabilná. Výsledky zatiaľ vyzerajú pozoruhodne. V roku 2000 tvoril bridlicový plyn v USA len jedno percento ponuky zemného plynu. V roku 2011 tvoril tento podiel už štvrtinu a bude aj naďalej rásť. Ceny zemného plynu sú v Spojených štátoch o 50 až 70 percent nižšie ako v Európe. Sú len zlomkom cien ropy, a tak sa mnohým Američanom oplatí minimálne pri nákladných autách uvažovať o prechode na plynový pohon. Mimochodom, aerolínie štátu Katar v Perzskom zálive začali v januári testovať vo svojich lietadlách palivo, vyrobené na báze zemného plynu metódou „gas-to-liquid“. Podobným smerom sa chce vydať aj Čína pri automobiloch. Podiel plynu v doprave tak zrejme bude narastať.
Nízke ceny palív a energií pôsobia na ekonomiku podobne oživujúco ako znižovanie daní. Konzumentom vďaka nim zostáva vo vreckách viac peňazí na spotrebu, kým producentom zase nižšie náklady zvyšujú marže alebo im umožňujú ísť nižšie s cenami vlastných výrobkov. Podľa štúdie spoločnosti Boston Consulting Group budú americkí priemyselní exportéri v roku 2015 disponovať výhodou značne nižších výrobných nákladov oproti japonským a západoeurópskym konkurentom. A to najmä práve pre nižšie ceny energií, ktoré spôsobila bridlicová revolúcia.
.problém: životné prostredie
U nás sa diskusia o bridliciach zatiaľ poriadne nezačala. Objavili sa viaceré informácie o prieskumných letoch nad východným Slovenskom, kde by sa tento zdroj mohol niekedy v budúcnosti ťažiť. V Európe možno najvýznamnejšie zásoby sa predpokladajú v susednom Poľsku, ktoré by ťažbu chcelo spustiť do dvoch rokov. No plyn z bridlíc má aj niektoré riziká, napríklad možné znečistenie podzemných vôd. Pri hydraulickom štiepení geologického podložia sa používa „frakčná“ tekutina. Jej recept si však prísne strážia jednotlivé ťažobné spoločnosti, pretože práve od zloženia a pomeru prímesí závisia parametre vytvárania a prevádzkovania vrtu. Vo všeobecnosti ide o zmes piesku a niektorých chemických zlúčenín, ktoré sú bežne prítomné v tovaroch, predávaných v drogériách. V tomto prípade je rizikom ich veľký objem – ak sa na vytvorenie jediného vrtu použije napríklad 40 miliónov litrov tekutiny, obsah chemických prímesí v nej sa môže vyšplhať až na 200-tisíc litrov. Ďalším rizikom pri ťažbe bridlicového plynu je možnosť úniku zemného plynu. Zemný plyn (v podstate metán) je v prirodzenej forme bez zápachu. a preto sa bez špeciálnych prístrojov nedá odhaliť jeho prítomnosť v priestore. Prirodzene, ťažobné spoločnosti tvrdia, že ekologické riziká sú zanedbateľné. Napríklad argumentujú, že samotný vrt je od podzemných vôd spoľahlivo izolovaný.
Rozdiel medzi reálnym potenciálom bridlicového plynu v Európe a v USA spôsobuje aj úplne odlišný prístup k špecifikám ťažby a k obchodovaniu s komoditou. Na to, aby bridlice Slovensku a krajinám V4 priniesli aké-také zníženie alarmujúcej miery závislosti od dovozu plynu zo zahraničia, bude potrebné rozvinúť plošnú ťažbu z týchto zdrojov. A to nie iba z pohľadu počtu prvých vrtov, ale aj z pohľadu nových vrtov, ktoré tie pôvodné musia vo veľmi krátkom čase doplniť, pretože z celkového potenciálu vrtu sa viac ako tri štvrtiny vyťažia už počas prvých piatich rokov. Vrt dokáže produkovať zostatkové objemy ešte ďalších pätnásť rokov, ale bezprostredný úžitok prinesie na začiatku. Prax v USA ukazuje, že investíciu do ťažby môže mať investor späť do prvých troch rokov produkcie a počas ďalších dvoch rokov, dokedy produkcia vrtu nezačne výrazne klesať, môže zvýšiť návratnosť investície o ďalších 40 percent. Je zrejmé, že ak sa s takýmito vrtmi raz začne, bude nevyhnutné vŕtať na stále nových miestach. Do akej miery je však ochrana krajiny na Slovensku v súlade s takouto perspektívou?
No pre budúcnosť bridlicového plynu je dôležitý i model obchodu so zemným plynom. V Európe zohráva svoju tradičnú rolu takzvaný „dlhodobý kontrakt“, ktorý obsahuje aj klauzulu „take-or-pay“ o garancii minimálneho odobratého objemu. V praxi to znamená povinnosť zaplatiť za istý minimálny objem komodity aj v prípade, ak by ju nákupca reálne neodobral. SPP má podpísaný kontrakt s Gazpromom na obdobie dvadsať rokov, no v súčasnosti sa nachádzame v jeho piatom roku. Pokiaľ sa podoba tohto kontraktu nezmení, priestor pre bridlicový plyn na trhu veľmi nebude. Len na porovnanie, masívnemu rozvoju ťažby plynu z bridlíc v USA nepochybne pomohol i fakt, že plyn sa tam obchoduje na trhu, kde cenu tvorí dopyt a ponuka, a obchody sa neriadia dlhodobými zmluvami.
.ruský obchvat
Ale je tu iná šanca. To najlepšie, v čo môžeme v blízkej budúcnosti dúfať, je diverzifikácia cez dovozy bridlicového plynu z Poľska. Medzinárodná energetická agentúra publikovala pred rokom druhý hĺbkový prehľad o energetickom sektore na Slovenku, v ktorom konštatuje napríklad i to, akú podobu má náš energetický mix: Tvorí ho z 30 percent zemný plyn, 22 percent jadro, 21 percent ropa, 20 percent uhlie a napokon 7 percent obnoviteľné zdroje energie. Rozpaky vyvoláva takmer stopercentná závislosť od Ruska v oblasti dodávok zemného plynu, ropy i jadrového paliva.
Plynárenská infraštruktúra na našom území a jej vysoká prepravná kapacita predurčujú Slovensko, aby sa podieľalo na podnikaní v tranzite plynu medzi východom a západom. Dnes je slovenský prepravca plynu Eustream technicky vybavený na prevádzkovanie reverzného toku z Česka a Rakúska – v prípade problémov s dodávkami z Ruska. Ale Rusko bude ešte zrejme dlho hlavným dodávateľom plynu pre krajiny strednej a východnej Európy.
Keď v roku 2009 vypukla plynová kríza medzi Moskvou a Kyjevom, Slovensku denne vznikali priame i nepriame škody vo výške asi 70 miliónov eur. Keď sa spor podarilo urovnať, mali všetky postihnuté štáty záujem na tom, aby sa viac nič podobné neopakovalo. Snahy o diverzifikáciu sa netýkali len štátov strednej a východnej Európy, ale aj Ruska. Moskva sa rozhodla vybudovať ropovody Nord Stream a South Stream, obchádzajúce krajiny, s ktorými má komplikované vzťahy. Oba projekty sú pritom priamou konkurenciou pre kapacity slovenského prepravcu Eustream.
.zbohom, Perzský záliv?
USA by do roku 2020 mohli byť čistým exportérom zemného plynu. Pôvodne sa predpokladalo, že sa im to podarí až v roku 2022. Je však skôr nepravdepodobné, že by bridlicový plyn na lodiach v skvapalnenom stave posielali do Európy. Starý kontinent bude musieť rozvinúť svoje vlastné kapacity tohto zdroja. Z bridlíc sa dá prostredníctvom horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia ťažiť aj ropa. Niektoré optimistické odhady naznačujú, že Amerika disponuje zásobami bridlicovej ropy, ktoré by mohli zatieniť dokonca aj zásoby v oblasti Perzského zálivu. Aj keby to tak celkom nebolo, bridlicová revolúcia bude mať ďalekosiahle geopolitické dôsledky.
Dôležitosť Blízkeho východu pre americkú zahraničnú politiku sa zrejme zníži, aj keď tento región asi ešte desaťročia zostane popredným svetovým exportérom surovín.
Nízke ceny ropy a zemného plynu tiež znížia príjmy režimov, ktoré sú od nich jednostranne závislé. To môže otriasť ich mocenským postavením, pretože vládnuce elity petroštátov si zvyčajne kupujú lojalitu svojich obyvateľov práve prostredníctvom príjmov z predaja nerastných surovín. Bridlicová víchrica tak môže spôsobiť prechladnutie nielen arabským šejkom, ale aj Vladimírovi Putinovi. Ruský plynárenský gigant Gazprom, ktorý zamestnáva viac ako 400-tisíc ľudí, bude postupne nútený reagovať na nové zdroje i vývoj celého trhu. Pôjde však o dlhodobejší proces, ktorý sa bude ťahať celé roky.
Čína síce za Spojenými štátmi vo využívaní bridlicových zdrojov zatiaľ zaostáva, no odhaduje sa, že má ešte o tretinu vyššie zásoby bridlicového plynu ako Amerika. Ložiská sa nachádzajú hlbšie vo vnútrozemí, čo môže pomôcť rozvoju provincií, ktoré zatiaľ len slabšie profitovali z ekonomického boomu v prímorských oblastiach miliardovej krajiny. V porovnaní s konvenčnou ropou a zemným plynom sú ich nekonvenčné ložiská celosvetovo distribuované oveľa rovnomernejšie. Z týchto ložísk by mali profitovať aj Kanada, Austrália, Mexiko, Argentína, Južná Afrika, Nemecko, Francúzsko, alebo spomínané Poľsko. Kedy na túto vlnu jednotlivé krajiny naskočia, závisí najmä od domácich zákonodarcov, ktorí sa musia vyrovnať s environmentálnymi námietkami. Ale už dnes je jasné, že americký náskok v technológiách a infraštruktúre Európa len tak ľahko nedobehne. V Európe sa teda v skorej dobe nedočkáme amerických nízkych cien plynu.
.desať rokov po Bagdade
Celosvetová spotreba elektrickej energie sa od roku 1980 zdvojnásobila. Podľa Daniela Yergina môžeme ďalšie zdvojnásobenie očakávať do roku 2030. Vyžiada si to investície vo výške 14 biliónov dolárov. Ľudská civilizácia dnes z 80 percent pokrýva svoje energetické potreby spaľovaním fosílnych palív. Pritom asi jeden a pol miliardy ľudí v najchudobnejších krajinách stále ešte nemá ani len prístup k elektrine. Ako tento neutíchajúci smäd po energii uhasiť?
Energetika je sektorom dlhodobých investícií a plánovania. Ak raz akékoľvek rozhodnutie padne, prvé dôsledky, zamýšľané i nezamýšľané, sa začnú objavovať až s odstupom času. Preto blízka budúcnosť energetiky bude zrejme prirodzeným pokračovaním jej prítomnosti, založenej na mixe uhlia, ropy, zemného plynu, jadra a tiež obnoviteľných zdrojov ako vietor, slnko, geotermálna energia, vodná energia. Lenže bridlicová revolúcia v USA ukazuje, ako sa už v priebehu pár rokov môže zmeniť zabehnutý chod sveta. Je iróniou, že desať rokov po tom, ako americkí vojaci vstúpili do Bagdadu, aby podľa názoru svetovej verejnej mienky uchvátili nerastné bohatstvo Iraku, zažívajú USA fosílnu renesanciu, plne založenú na domácich bridlicových zdrojoch.
Michal Hudec je analytik spoločnosti energy analytics, s. r. o.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.