.vráťme sa na chvíľu do minulosti. Keď sa v roku 2004 prijímal takzvaný antidiskriminačný zákon, ktorý umožňoval pozitívnu diskrimináciu, teda zvýhodnenie aj na základe príslušnosti k nejakej národnostnej či etnickej skupine, viedla sa na túto tému čulá verejná debata. Konzervatívci tvrdo polemizovali s liberálmi a ľavičiarmi, ministri za KDH zase s vicepremiérom Pálom Csákym. Komentátor Peter Schutz v plamennom texte napísal, že prijatý antidiskriminačný zákon je „škaredý, zbytočný a škodlivý zásah štátu do slobody jednotlivca“. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic tento zákon namietal na Ústavnom súde a ten mu dal na jeseň 2005 za pravdu. Rozhodol, že vyrovnávacie opatrenia v prospech určitej rasy alebo etnika nie sú v súlade s Ústavou. „Prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení, inak všeobecne uznávaných legislatívnych techník na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom, je v rozpore s Ústavou,“ stojí v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2005.
.rovnako protiústavný?
Keď nedávno parlament hlasmi poslancov za Smer a Most schválil na odporúčanie EÚ novelu tohto zákona, už to nevyvolalo žiadnu veľkú diskusiu. Novela pritom rovnako umožňuje zvýhodňovanie na základe rasy či príslušnosti k etnickej skupine. V jednom z jej paragrafov sa píše, že „diskrimináciou nie je prijatie dočasných vyrovnávajúcich opatrení orgánmi verejnej správy, alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu...“. Dočasnosť pritom v zákone nie je nijako presne definovaná a môže teda teoreticky trvať aj dvesto rokov.
Rozpor novely s Ústavou vidí Daniel Lipšic aj dnes a tvrdí, že ju chce opäť nechať posúdiť Ústavnému súdu. „Pripravujem podanie. Zákon je rovnako protiústavný ako ten predchádzajúci. Námietky, ktoré mal vtedy Ústavný súd voči vyrovnávajúcim opatreniam, zostávajú zachované. Bez ústavnej zmeny sa tieto opatrenia nedajú uskutočniť. Zákon umožňuje aj prijímanie kvót pre zamestnávanie a vzdelávanie príslušníkov národnostných a etnických menšín,“ povedal Lipšic pre .týždeň.
.pomôže to
Ponechajme bokom právnické dišputy a pozrime sa na to, či schválená novela môže Rómom – pretože o nich ide podľa deklarovaného cieľa – aj reálne pomôcť.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák je presvedčený, že určite pomôže. Tvrdí, že vyrovnávacie opatrenia sú bežnou praxou v krajinách, kde sa snažia pracovať s menšinou, ktorá v porovnaní s majoritou zaostáva. Argumentuje aj tým, že doteraz nebolo možné požadovať, aby terénnymi sociálnymi pracovníkmi v rómskych osadách alebo asistentmi učiteľa v školách a škôlkach s vysokým počtom rómskych detí boli Rómovia. Teraz to už podľa neho bude možné, a to bez toho, aby niekto namietal, že ide o diskrimináciu Nerómov. „Doteraz sme nemohli na základe etnicity niekoho zvýhodňovať, nemohli sme povedať, že niekto je rómskym asistentom učiteľa, v metodickom pokyne pre školy mohlo byť uvedené len slovo asistent. Boli to pritom často Nerómovia, ktorí na týchto postoch pracovali. Nemám presné čísla, ale zaznamenali sme rapídny ústup z pozícií asistentov učiteľa z radov Rómov,“ tvrdí Pollák. Podľa neho musí spoločnosť urobiť všetko preto, aby na týchto pozíciách boli Rómovia, a mohli tak fungovať ako pozitívne vzory pre svoju komunitu.
.stačí logika
Problém je, že veci, o ktorých hovorí splnomocnenec Pollák, budú vždy viac závisieť od osvietenosti jednotlivcov, v tomto prípade starostov, primátorov a podnikateľov, ako od zákona. Asi ťažko sa dá predstaviť, že spolupráca bude fungovať, ak niekomu nanúti zamestnanca zákon. Už dnes je pritom bez problémov možné, aby sa pri výberových konaniach na miesta terénnych sociálnych pracovníkov v osadách či na pozície asistentov učiteľov stanovilo ako jedna z podmienok ovládanie rómskeho jazyka. „Nemal som antidiskriminačný zákon a vedel som zamestnať Rómov. Veď je jasné, že keď potrebujem asistenta učiteľa na školu, kde je veľa Rómov, budem chcieť, aby vedel po rómsky. Na to nepotrebujem zákon, stačí mi jednoduchá logika,“ hovorí primátor mesta Lipany Eduard Vokál.
Známy je aj prípad starostu obce Čičava neďaleko Vranova nad Topľou, ktorý zohnal peniaze na rekonštrukciu rómskych obydlí a trval na tom, že firma, ktorá získa túto zákazku, bude musieť zamestnať Rómov z miestnej osady. Postupne ich takto zamestnala až tridsať. Niečo podobné sa podarilo aj starostovi Sveržova pri Bardejove, ale aj samosprávam ďalších slovenských obcí. Bez toho, aby na to potrebovali paragrafy o pozitívnej diskriminácii.
Aj z toho dôvodu platí, že reálny prínos novely antidiskriminačného zákona bude minimálny. Starostovia a primátori, ktorí veria, že sa pri riešení rómskeho problému vo svojej obci nezaobídu bez pomoci ľudí, ktorí poznajú rómsky jazyk a mentalitu, ich bez problémov vedeli zamestnať aj doteraz. Ich kolegov, ktorí by Róma nikdy nezamestnali, na to aj tak žiadny zákon neprinúti. Budú ho obchádzať, alebo radšej nezamestnajú nikoho.
Zákon tak vo svojich dôsledkoch prinesie pravdepodobne viac práce ústavným právnikom ako Rómom, v mene ktorých bol prijatý.
.rovnako protiústavný?
Keď nedávno parlament hlasmi poslancov za Smer a Most schválil na odporúčanie EÚ novelu tohto zákona, už to nevyvolalo žiadnu veľkú diskusiu. Novela pritom rovnako umožňuje zvýhodňovanie na základe rasy či príslušnosti k etnickej skupine. V jednom z jej paragrafov sa píše, že „diskrimináciou nie je prijatie dočasných vyrovnávajúcich opatrení orgánmi verejnej správy, alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu...“. Dočasnosť pritom v zákone nie je nijako presne definovaná a môže teda teoreticky trvať aj dvesto rokov.
Rozpor novely s Ústavou vidí Daniel Lipšic aj dnes a tvrdí, že ju chce opäť nechať posúdiť Ústavnému súdu. „Pripravujem podanie. Zákon je rovnako protiústavný ako ten predchádzajúci. Námietky, ktoré mal vtedy Ústavný súd voči vyrovnávajúcim opatreniam, zostávajú zachované. Bez ústavnej zmeny sa tieto opatrenia nedajú uskutočniť. Zákon umožňuje aj prijímanie kvót pre zamestnávanie a vzdelávanie príslušníkov národnostných a etnických menšín,“ povedal Lipšic pre .týždeň.
.pomôže to
Ponechajme bokom právnické dišputy a pozrime sa na to, či schválená novela môže Rómom – pretože o nich ide podľa deklarovaného cieľa – aj reálne pomôcť.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák je presvedčený, že určite pomôže. Tvrdí, že vyrovnávacie opatrenia sú bežnou praxou v krajinách, kde sa snažia pracovať s menšinou, ktorá v porovnaní s majoritou zaostáva. Argumentuje aj tým, že doteraz nebolo možné požadovať, aby terénnymi sociálnymi pracovníkmi v rómskych osadách alebo asistentmi učiteľa v školách a škôlkach s vysokým počtom rómskych detí boli Rómovia. Teraz to už podľa neho bude možné, a to bez toho, aby niekto namietal, že ide o diskrimináciu Nerómov. „Doteraz sme nemohli na základe etnicity niekoho zvýhodňovať, nemohli sme povedať, že niekto je rómskym asistentom učiteľa, v metodickom pokyne pre školy mohlo byť uvedené len slovo asistent. Boli to pritom často Nerómovia, ktorí na týchto postoch pracovali. Nemám presné čísla, ale zaznamenali sme rapídny ústup z pozícií asistentov učiteľa z radov Rómov,“ tvrdí Pollák. Podľa neho musí spoločnosť urobiť všetko preto, aby na týchto pozíciách boli Rómovia, a mohli tak fungovať ako pozitívne vzory pre svoju komunitu.
.stačí logika
Problém je, že veci, o ktorých hovorí splnomocnenec Pollák, budú vždy viac závisieť od osvietenosti jednotlivcov, v tomto prípade starostov, primátorov a podnikateľov, ako od zákona. Asi ťažko sa dá predstaviť, že spolupráca bude fungovať, ak niekomu nanúti zamestnanca zákon. Už dnes je pritom bez problémov možné, aby sa pri výberových konaniach na miesta terénnych sociálnych pracovníkov v osadách či na pozície asistentov učiteľov stanovilo ako jedna z podmienok ovládanie rómskeho jazyka. „Nemal som antidiskriminačný zákon a vedel som zamestnať Rómov. Veď je jasné, že keď potrebujem asistenta učiteľa na školu, kde je veľa Rómov, budem chcieť, aby vedel po rómsky. Na to nepotrebujem zákon, stačí mi jednoduchá logika,“ hovorí primátor mesta Lipany Eduard Vokál.
Známy je aj prípad starostu obce Čičava neďaleko Vranova nad Topľou, ktorý zohnal peniaze na rekonštrukciu rómskych obydlí a trval na tom, že firma, ktorá získa túto zákazku, bude musieť zamestnať Rómov z miestnej osady. Postupne ich takto zamestnala až tridsať. Niečo podobné sa podarilo aj starostovi Sveržova pri Bardejove, ale aj samosprávam ďalších slovenských obcí. Bez toho, aby na to potrebovali paragrafy o pozitívnej diskriminácii.
Aj z toho dôvodu platí, že reálny prínos novely antidiskriminačného zákona bude minimálny. Starostovia a primátori, ktorí veria, že sa pri riešení rómskeho problému vo svojej obci nezaobídu bez pomoci ľudí, ktorí poznajú rómsky jazyk a mentalitu, ich bez problémov vedeli zamestnať aj doteraz. Ich kolegov, ktorí by Róma nikdy nezamestnali, na to aj tak žiadny zákon neprinúti. Budú ho obchádzať, alebo radšej nezamestnajú nikoho.
Zákon tak vo svojich dôsledkoch prinesie pravdepodobne viac práce ústavným právnikom ako Rómom, v mene ktorých bol prijatý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.