KNIHA Hermann Hesse: Šťastie (Petrus, 2013)
„Z týchto darov je mi najmilšie bohatstvo obrazov, čo po dlhom živote nosíme v pamäti a ku ktorým sa s ubúdajúcimi aktivitami vraciame s celkom iným porozumením ako kedykoľvek predtým.” Hermann Hesse má na mysli dary, ktoré prináša staroba. Kniha esejí Šťastie (v preklade Eleny Diamantovej) je výberom z týchto darov. Texty, ktoré Hesse napísal v rokoch 1947 až 1961, teda v čase, keď už bolo jeho literárne dielo uzavreté, možno použiť buď ako úvod k tomuto dielu, alebo ako autorov vlastný komentár k nemu. Alebo ich možno čítať ako úvahy „múdreho starého muža” (v jednej z esejí s týmto označením polemizuje) o tom, čo je v živote podstatné, čo mu dáva zmysel, krásu a čo ho presahuje. Sú to texty číre, hlboké. Nepoučujú, len s pokorou voči svetu a tajomstvám života popisujú a ukazujú. Čítanie Hermanna Hesseho je stále objavným, vzrušujúcim zážitkom. Pokračovať možno napríklad Siddhártom, ktorý vo vydavateľstve Petrus vychádza v týchto dňoch.
.jk
FILM Attonitas (Réžia: Jaroslav Mottl Slovensko, 2012)
Na Slovensku na stalo čosi nevídané. Roztrhlo sa tu vrece s (dvoma) filmovými horormi. Po minuloročnej premiére Bebjakovej dobrej snímky Zlo tu máme Mottlov síce o niečo horší, ale určite povšimnutiahodný Attonitas. V oboch filmoch sú hlavnými hrdinami mladí ľudia, v oboch je častým sprostredkovateľom rozprávania kamera, umiestnená v obraze, oba sa odohrávajú medzi múrmi starej budovy obostretej tajomnými historkami. Tá attonitasovská sa naozaj nachádza uprostred banskobystrického sídliska – žltý chátrajúci kaštieľ. Práve doň sa na noc vyberie pätica kamarátov, dve dievčatá a traja chlapci. Obvešaní sú kamerami a vysielačkami, lebo jedna zo slečien študuje na filmovej škole a rada by nakrútila cvičenie na tému strach... Film Jaroslava Mottla Attonitas je trochu pridlhý, trochu násilne sa snaží, aby do seba všetko presne zapadalo, v ambicióznosti tvorcov akoby sa rozpustila hravosť. Napriek tomu mnohé ostalo – citácie, prekvapivé momenty, pasáže s dobre vybudovaným napätím...
.zuzana Mojžišová
HUDBA Trojka Z. H.: Ňet vekšeho rozkošu (Slnko Records)
Richard Wagner by s tým asi nesúhlasil, ale tento album Zuzany Homolovej, Sama Smetanu a Miloša Železňáka je naozajstným „Gesamte Kunstwerk”. Desať ľudových pesničiek, z ktorých každá má v sebe čistú krásu. K tomu nepatetický, citlivý, intonačne, výrazovo bezchybný Zuzkin spev a za ním, pod ním, okolo neho nesmierne invenčné muzicírovanie Sama Smetanu (husle, mandolína, kalimba, perkusie, spev) a Miloša Železňáka (gitary, oud, buzuki a iné nástroje). Okrem toho dva pôvabné animované „videoklipy” (jeden od Zuzany, druhý od jej 9-ročných žiačok Hanky Ivančíkovej a Katky Valaštínovej) a čistý, vtipný dizajn a ilustrácie Márie Rojko. Piesne majú pikantné texty (hneď prvý opisuje milostnú avantúru v kláštore), vtip a v spodnom prúde občas aj tragiku. Počúvanie albumu je však čírou radosťou. Zuzana Homolová, jedna z kľúčových osobností silnej československej folkovej generácie, je v životnej forme.
.jk
HUDBA Arbouretum: Coming Out Of The Fog (Thrill Jockey)
Americká skupina Arbouretum nahrala v mimnulosti viac albumov, ale ich najnovší Coming Out Of The Fog je určite najlepším z ich diskografií, nielen tým, že je zvukovo najprijateľnejší, ale najmä preto, že obsahuje nápadité piesne. Arbouretum znie, ako keby ste spomalili platňu Neila Younga s Crazy Horse na polovičnú rýchlosť. Hudba štvorčlennej kapely je prostá, postavená na jednoduchých gitarových riffoch na spôsob Black Sabbath, pričom jej sila spočíva v melodickej stránke. Skladby Arbouretum majú totiž bližšie k starým severským ságam ako bluesovej tonalite rockových piesní. Kapele takisto pomohlo, že na Coming Out Of The Fog nezaradili len monotónne opakujúce sa rytmy, ale ukázali, že kapela vie napísať aj pomalé baladické pesničky na hranici country a folku. Ak sa vám táto hudba páči, Arbouretum hrajú najbližšie v Brne, a to presne 10. marca v klube Boro.
.pb
HUDBA Sally Shapiro: Somewhere Else (Paper Bag Records)
Keď švédska dvojica Sally Shapiro debutovala pred šiestimi rokmi sladkastým debutom Disco Romance, ich nehanebná oslava sentimentality a jednoduchosti bola aktuálne natoľko ohurujúca, že strhli so sebou novú vlnu vyznávačov mikro-žánru italo disco. Presvedčivosť chutných melódií, hebkých vokálov, krištáľovo priezračných syntetizátorov však predstavuje pre dvojicu bremeno nadviazať na prvotný úspech. Ich tretia nahrávka rozširuje svoj záber na ornamentálny melodický pop v štýle šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov spracovaných dnešnými nástrojmi. Somewhere Else nie je ani trocha prekvapivým pokračovaním popovej cesty, kde nemožno prehliadnuť zdravý nadhľad, jemný humor a príjemnú úprimnosť, ktorá sála z každého sladkastého tónu. Tucet zvukovo rozžiarených, no vnútri melancholických piesní je chytľavý a inteligentne zábavný, až sa nemožno ubrániť spontánnemu a zľahka naivnému úsmevu.
.tomáš Slaninka
„Z týchto darov je mi najmilšie bohatstvo obrazov, čo po dlhom živote nosíme v pamäti a ku ktorým sa s ubúdajúcimi aktivitami vraciame s celkom iným porozumením ako kedykoľvek predtým.” Hermann Hesse má na mysli dary, ktoré prináša staroba. Kniha esejí Šťastie (v preklade Eleny Diamantovej) je výberom z týchto darov. Texty, ktoré Hesse napísal v rokoch 1947 až 1961, teda v čase, keď už bolo jeho literárne dielo uzavreté, možno použiť buď ako úvod k tomuto dielu, alebo ako autorov vlastný komentár k nemu. Alebo ich možno čítať ako úvahy „múdreho starého muža” (v jednej z esejí s týmto označením polemizuje) o tom, čo je v živote podstatné, čo mu dáva zmysel, krásu a čo ho presahuje. Sú to texty číre, hlboké. Nepoučujú, len s pokorou voči svetu a tajomstvám života popisujú a ukazujú. Čítanie Hermanna Hesseho je stále objavným, vzrušujúcim zážitkom. Pokračovať možno napríklad Siddhártom, ktorý vo vydavateľstve Petrus vychádza v týchto dňoch.
.jk
FILM Attonitas (Réžia: Jaroslav Mottl Slovensko, 2012)
Na Slovensku na stalo čosi nevídané. Roztrhlo sa tu vrece s (dvoma) filmovými horormi. Po minuloročnej premiére Bebjakovej dobrej snímky Zlo tu máme Mottlov síce o niečo horší, ale určite povšimnutiahodný Attonitas. V oboch filmoch sú hlavnými hrdinami mladí ľudia, v oboch je častým sprostredkovateľom rozprávania kamera, umiestnená v obraze, oba sa odohrávajú medzi múrmi starej budovy obostretej tajomnými historkami. Tá attonitasovská sa naozaj nachádza uprostred banskobystrického sídliska – žltý chátrajúci kaštieľ. Práve doň sa na noc vyberie pätica kamarátov, dve dievčatá a traja chlapci. Obvešaní sú kamerami a vysielačkami, lebo jedna zo slečien študuje na filmovej škole a rada by nakrútila cvičenie na tému strach... Film Jaroslava Mottla Attonitas je trochu pridlhý, trochu násilne sa snaží, aby do seba všetko presne zapadalo, v ambicióznosti tvorcov akoby sa rozpustila hravosť. Napriek tomu mnohé ostalo – citácie, prekvapivé momenty, pasáže s dobre vybudovaným napätím...
.zuzana Mojžišová
HUDBA Trojka Z. H.: Ňet vekšeho rozkošu (Slnko Records)
Richard Wagner by s tým asi nesúhlasil, ale tento album Zuzany Homolovej, Sama Smetanu a Miloša Železňáka je naozajstným „Gesamte Kunstwerk”. Desať ľudových pesničiek, z ktorých každá má v sebe čistú krásu. K tomu nepatetický, citlivý, intonačne, výrazovo bezchybný Zuzkin spev a za ním, pod ním, okolo neho nesmierne invenčné muzicírovanie Sama Smetanu (husle, mandolína, kalimba, perkusie, spev) a Miloša Železňáka (gitary, oud, buzuki a iné nástroje). Okrem toho dva pôvabné animované „videoklipy” (jeden od Zuzany, druhý od jej 9-ročných žiačok Hanky Ivančíkovej a Katky Valaštínovej) a čistý, vtipný dizajn a ilustrácie Márie Rojko. Piesne majú pikantné texty (hneď prvý opisuje milostnú avantúru v kláštore), vtip a v spodnom prúde občas aj tragiku. Počúvanie albumu je však čírou radosťou. Zuzana Homolová, jedna z kľúčových osobností silnej československej folkovej generácie, je v životnej forme.
.jk
HUDBA Arbouretum: Coming Out Of The Fog (Thrill Jockey)
Americká skupina Arbouretum nahrala v mimnulosti viac albumov, ale ich najnovší Coming Out Of The Fog je určite najlepším z ich diskografií, nielen tým, že je zvukovo najprijateľnejší, ale najmä preto, že obsahuje nápadité piesne. Arbouretum znie, ako keby ste spomalili platňu Neila Younga s Crazy Horse na polovičnú rýchlosť. Hudba štvorčlennej kapely je prostá, postavená na jednoduchých gitarových riffoch na spôsob Black Sabbath, pričom jej sila spočíva v melodickej stránke. Skladby Arbouretum majú totiž bližšie k starým severským ságam ako bluesovej tonalite rockových piesní. Kapele takisto pomohlo, že na Coming Out Of The Fog nezaradili len monotónne opakujúce sa rytmy, ale ukázali, že kapela vie napísať aj pomalé baladické pesničky na hranici country a folku. Ak sa vám táto hudba páči, Arbouretum hrajú najbližšie v Brne, a to presne 10. marca v klube Boro.
.pb
HUDBA Sally Shapiro: Somewhere Else (Paper Bag Records)
Keď švédska dvojica Sally Shapiro debutovala pred šiestimi rokmi sladkastým debutom Disco Romance, ich nehanebná oslava sentimentality a jednoduchosti bola aktuálne natoľko ohurujúca, že strhli so sebou novú vlnu vyznávačov mikro-žánru italo disco. Presvedčivosť chutných melódií, hebkých vokálov, krištáľovo priezračných syntetizátorov však predstavuje pre dvojicu bremeno nadviazať na prvotný úspech. Ich tretia nahrávka rozširuje svoj záber na ornamentálny melodický pop v štýle šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov spracovaných dnešnými nástrojmi. Somewhere Else nie je ani trocha prekvapivým pokračovaním popovej cesty, kde nemožno prehliadnuť zdravý nadhľad, jemný humor a príjemnú úprimnosť, ktorá sála z každého sladkastého tónu. Tucet zvukovo rozžiarených, no vnútri melancholických piesní je chytľavý a inteligentne zábavný, až sa nemožno ubrániť spontánnemu a zľahka naivnému úsmevu.
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.